Úvod
Potrebujeme inú školu · перевод (Slovenský) · раздел 2 из 28
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
Úvod
Systém mimorodinného vzdelávania, fungujúci na osnove profesionálnych učiteľov, je elementom kultúry každej civilizovanej spoločnosti.
Charakter systematického vzdelávania, jeho dostupnosť či nedostupnosť rôznym sociálnym vrstvám v každej dejinnej epoche, vzťah spoločnosti k učiteľstvu a učiteľov ku žiakom, v mnohom predurčujú ďalší život danej spoločnosti. Preto:
● uvedomelé činy ohľadom organizácie vzdelávacieho systému v prítomnosti, predstavujú riadiaci akt oživenia istých možností v budúcnosti, už objektívne dostupných pre realizáciu v prítomnosti;
● reformy každého systému (vrátane vzdelávacieho systému), ktoré nemajú jasný postoj ohľadne cieľov a kvality fungovania systému ako celku po ich zavŕšení, možno prirovnať k „navigácií podľa vetra“, hoci štandardne má každá plavba svoj konkrétny cieľ a vyžaduje si jednoznačnú trasu na jeho dosiahnutie.
No ak spoločnosť zažíva zdĺhavú krízu, potom to znamená, že v priebehu dlhšieho času, ktorý predchádzal tejto kríze, vzdelávací systém stihol zmrzačiť vnímanie sveta, intelekt, morálku a celkovú psychiku niekoľkých pokolení, ktoré keď dospeli, priviedli spoločnosť postupne na pokraj katastrofy.
A preto, jedným z aspektov prekonania spoločenskej krízy je práve reorganizácia vzdelávacieho systému na kvalitatívne iné princípy, aby vzdelanie ktoré v ňom ľudia dostanú zodpovedalo epoche a dohľadným perspektívam života spoločnosti a jej rozvoja. Čím úspešnejšia bude spoločnosť v zadaní a riešení tejto úlohy, — tým dlhšie obdobie bezkrízového rozvoja bude pred ňou stáť. A ak spoločnosť nedokáže zadať a vyriešiť túto úlohu adekvátne epoche a perspektívam, potom je odsúdená na zdĺhavú krízu, v ktorej môže aj zahynúť.
Okolnosti krachu ZSSR a vlečúca sa (viac ako desaťročie) kríza formovania postsovietskych štátov na jeho teritórií (vrátane Ruska) ukazuje, že problém reorganizácie vzdelávacieho systému v krajine je aktuálny. Avšak do dnešného dňa neboli vydané žiadne materiály, ani v špeciálnych vydaniach, ani v politickej publicistike, v ktorých by bol vyjadrený pohľad na problém reorganizácie vzdelávacieho systému — vo všetkých jej životne dôležitých aspektoch a ich vzájomnom prepojení.
Tematika publikácií, v ktorých možno nájsť slová typu «reforma vzdelávacieho systému», je zasvätená vyučovaniu rôznych učebných disciplín (predmetov), rozvrhnutiu vyučovacích hodín v programoch škôl a univerzít medzi disciplínami učebného plánu, no nie otázok ohľadne toho:
● Aký človek má vyjsť zo systému základného (t.j. povinného) a odborného vzdelania, aby následne jeho život a práca prebiehali v harmónií so životom a prácou ostatných ľudí?
● A čo je potrebné urobiť vo vzdelávacom systéme, aby sa ľudia s jeho pomocou stali práve takýmito? Čiže je nevyhnutné odpovedať na otázky:
Čomu učiť?
Ako učiť?
Teda že základné vzdelanie musí byť dostupné všetkým deťom rovnako a musí byť osnovou pre získanie odborného (profesionálneho) vzdelania (vrátane vyšších vzdelaní) — toto musia všetci vnímať ako axiómu: v opačnom prípade sa spoločnosť rozvrstvuje na vzájomne izolované (podľa vzdelanostno-profesionálneho príznaku) korporácie a mafie, ktoré sa navzájom začínajú nenávidieť, následkom čoho sa celá spoločnosť stane vnútorne antagonistickou.
Všetko toto nás teda zaväzuje, zamerať sa na preskúmanie problematiky uvedenia vzdelávacieho systému do súladu s potrebami ľudí a perspektívami rozvoja spoločnosti.