Po Petrovi I.

Ako a prečo sa písma robia «svätými»? · перевод (Slovenský) · раздел 41 из 46

Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.

Po Petrovi I.

Obdobie rokov 1725 - 1762 bolo ruskými bádateľmi nazvané etapou «palácových prevratov», kedy sa na tróne vystriedalo 6 vládcov, ale Rusku podľa vyjadrenia V.О. Kľjučevského, «vládli zahraniční nemeckí avanturisti» a «Nemci sa do Ruska začali sypať, rovnako ako smeti z deravého vreca, oblepili dvor, obsadili trón, zmocnili sa všetkých výnosných miest v riadení».

Počas vlády Anny Kurljandskej (Ivanovny)[103], vládnucej v rokoch 1730 - 1740 a obklopenej Nemcami-protestantmi (Biron, Osterman, Minich), dosiahol vo vyšších kruhoch záujem o západné náboženstvá predtým nevídané rozmery.

Osobitný rozmach v tých rokoch zaznamenalo katolícke misionárstvo, latinskí duchovní voľne chodili po ruských mestách v kňazskom odeve. Veľká časť ruského dvoranstva pôsobením misionárov a v dôsledku unesenia západoeurópskou kultúrou vedome prijímala katolíctvo. Často k tomu dochádzalo v čase návštevy ruských dvoranov v zahraničí.

Za Kataríny II. (1762 - 1796) sa najviac otvorili dvere aj pre katolíkov.

Práve za Kataríny II. sa medzi Ruskom a Vatikánom začali uzatvárať oficiálne vzťahy a na konci 18. storočia bol dokonca uzatvorený dohovor, pojednávajúci o podmienkach diplomatických vzťahov s Vatikánom, otázky menovania episkopov, cirkevného majetku, rodiny a manželstva atď. Pápežské zastupiteľstvo existovalo s nejakými prestávkami až do roku 1917.

Za vlády Pavla I. (1796 - 1801) jezuiti, majúci na cára veľký vplyv, získali v Rusku značné privilégiá.

Pavol I. zdieľal názory jezuitov na božský pôvod cárskej moci a videl v Rímsko-katolíckej cirkvi svojho spojenca v boji proti bezbožnosti.

Pavol I. dokonca navrhoval pápežovi, aby sa presťahoval do Ruska[104].