Za Petra I.
Ako a prečo sa písma robia «svätými»? · перевод (Slovenský) · раздел 40 из 46
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
Za Petra I.
O skutočnom rozšírení katolicizmu možno hovoriť len od konca 17. — začiatku 18. storočia. Osobitnú zásluhu na tom majú: Peter I., Katarína II. a Pavol I.
O. A. Litzenberger:
«Peter neraz navštevoval veľkolepé katolícke bohoslužby v Nemeckej osade[100] a katolíci počas jeho vlády začali zohrávať v ruskej spoločnosti badateľnú úlohu.
Peter I. na jednej strane vyhlásil pravoslávie štátnym náboženstvom, a na druhej strane — za účelom eliminácie politickej úlohy Ruskej pravoslávnej cirkvi likvidoval patriarchát, zavedením funkcie ochrancu miesta patriarchu.
Do funkcie ochrancu miesta patriarchu bol menovaný bývalý uniat, vyučujúci latinskú bohosloveckú náuku v poľských jezuitských kolégiách a prezývaný “poliak“ a “latiník“, Štefan Javorský.
V r. 1721 bola funkcia ochrancu miesta patriarchu zrušená a bol založený Svätý synod. Synod viedol Teofán Prokopovič, ktorý tiež dostal vynikajúce katolícke vzdelanie».
Florovský o ňom uvádza: «Bol to typický žoldnier a dobrodruh...» Nezostalo pravoslávneho patriarchu, a potom bolo likvidované aj osobitné postavenie Ruskej pravoslávnej cirkvi v krajine.
Počas prvého roku svojej existencie prijal Svätý synod výnos, povoľujúci manželstvá pravoslávnych s osobami iných kresťanských vyznaní bez zmeny viery tých druhých.
Na pôde náboženského konzervativizmu pravoslávia sa objavil mýtus, že vraj bol aktuálny cár vzatý vo Švédsku do zajatia, a namiesto neho «ustanovený na trón Nemec » alebo «syn Nemky».
Peter I. vydal 20. decembra 1720 Nariadenie o zaslaní starých rukopisov a tlačených kníh z kláštorov a 16. februára 1722 Nariadenie o zaslaní letopisov uchovávaných v kláštoroch za účelom výroby ich kópií.
Podobné nariadenia boli aj pri Alexejovi Michajlovičovi. Následkom čoho nezostal učebný materiál, rozpracovaný skôr, pravoslávnymi autormi.
«Pravoslávni bohoslovci boli vynútení učiť sa z prekladov známych mysliteľov a teoretikov Katolíckej cirkvi rôznych epoch[101].
V mnohých ruských školských zariadeniach boli kurátormi katolícke mníšske rády. Od doby Petra Veľkého, bol samotný systém ruskej výučby prestavaný podľa európskych vzorov, v základe ktorých ležala teória výchovy, rozpracovaná mníšskym Rádom Jezuitov».
Tu je aj metóda riadenia: najskôr zničili všetky ruské vieroučné knihy, a potom začali učiť podľa katolíckych kníh, a táto politika priviedla k tomu, ako uvádza autor, «Stále viac potencionálnej inteligencie a predstaviteľov vzdelaného dvoranstva sa prikláňalo v prospech katolíctva».
Takto bola za čias Petra I. vychovaná katolícka elita, ktorá pracovala na vlastníkov a pohlavárov regionálnej civilizácie Západu, úprimne veriac, že to je centrum kultúry a vzdelania, a Rusko — len nevzdelaná a divoká krajina. Tento názor sa u našej «elity» darí udržiavať do dnešných dní[102].
Florovský hovorí: «Začína sa „Babylonské zajatie“ Ruskej Cirkvi…».
Pravoslávne duchovenstvo v Rusku sa od Petrovskej doby stáva «zastrašenou triedou».
Boli vydané výnosy, «aby sa v mestách a okrskoch ľudia všetkých stavov, muži aj ženy, každoročne spovedali u svojich duchovných otcov», pričom za vyhýbanie sa spovedi bola vyberaná pokuta.
To bolo urobené s cieľom zistiť príslušnosť daných osôb k starému náboženstvu, za čo boli zdaňovaní v dvojnásobnej výške.
Osobitnými nariadeniami, vydanými v r. 1718, sa pravoslávnym obyvateľom ukladalo bezpodmienečne navštevovať kostoly, a v chrámoch pobožne stáť a mlčky počúvať svätú omšu, ináč hrozila pokuta.
Budovali sa cirkevné školy typu seminárov v rôznych mestách Ruska, kde bola vyučujúcim jazykom latinčina a aj Sväté Písmo sa učilo podľa Vulgaty.