Mikuláš I. a katolíci
Ako a prečo sa písma robia «svätými»? · перевод (Slovenský) · раздел 42 из 46
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
Mikuláš I. a katolíci
Pri imperátorovi Mikulášovi I. sa uskutočňovala antikatolícka politika, osobitne po novembrovom povstaní r. 1830 - 1831 v Poľsku. V tom spočíva aj jedna z príčin «nelásky» liberálov k nemu a jeho ohovárania nimi.
Katolícky biskup Kessler charakterizoval Mikuláša I. ako «rozhodného nepriateľa katolíckej cirkvi, ktorý potláčal náboženskú slobodu, prenasledoval členov katolíckych rádov a nešťastných uniátov».
Počas rokov vlády Mikuláša I. bolo v Ruskom impériu vydaných okolo 40 zakazujúcich, likvidujúcich a obmedzujúcich nariadení s protikatolíckym obsahom.
V r. 1842 rímsky pápež odsúdil politiku Ruska vo vzťahu ku Katolíckej cirkvi a obvinil ruskú vládu z absencie tolerancie, prenasledovania a likvidácie Katolíckej cirkvi.
Mikuláš I. v snahe odvrátiť možné negatívne následky pre Rusko a obávajúc sa vyostrenia medzinárodných vzťahov, súhlasil na návrh Svätej stolice začať rozhovory. Ruský imperátor prišiel do Apoštolského sídla, kde bol 12. decembra 1845 prijatý Rímskym Pápežom. Bolo rozhodnuté, že sa bude jednať o uzatvorení zmluvy.
- júla 1847 v Ríme, uzatvorili dohovor, kardinál L. Lambruschini a zástupcovia Ruska — gróf D. Bludov a А. Butenev. Ani jeden z bodov dohody nebol nikdy plne realizovaný.
Dodáme, že počas 30-ročnej vlády imperátora Mikuláša I. prakticky nebolo žiadnych pokusov o preklad, a tým skôr o vydanie Starého zákona.
Ruská elita tých dôb tiež nerozumela globálnej politike, napríklad podľa názoru Čaadajeva[105], sú západoeurópske úspechy v oblasti kultúry, vedy, práva, materiálneho blaha priamymi a nepriamymi plodmi katolicizmu ako «politického náboženstva».
Katolícka cirkev vystupuje u Čaadajeva ako priamy a zákonný nástupca apoštolskej cirkvi. Práve ona je jediným nositeľom súborného, katolíckeho (z gréckeho „katholikos“ - všeobecný, univerzální – pozn.) princípu.