Príchod Romanovcov
Ako a prečo sa písma robia «svätými»? · перевод (Slovenský) · раздел 28 из 46
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
Príchod Romanovcov
V roku 1613 sa k moci dostáva Michail Romanov.
Udialo sa to v dôsledku dohody Filareta so Žigmundom a s Angličanmi.
Patriarcha Filaret (Fedor Romanov) otec Michaila bol zatknutý Poliakmi v roku 1611 a do Ruska sa vrátil v roku 1619.
Kestler[70]:
«Tento človek dokázal nielen zariadiť zvolenie svojho neplnoletého syna Michaila za Cára celej Rusi, ale on sám bol aj «zvolený za Veľkého Vládcu», t.j. Cára, zostávajúc pri tom i Patriarchom, a sám vládol Moskovii do svojej smrti v r. 1633.»
Je zrejmé, že ustanovenie dynastie Romanovcov v Moskovii bolo výsledkom celoeurópskej politickej dohody. Skutočný zakladateľ novej ruskej dynastie Filaret, pravdepodobne dojednal u katolíckej Európy budúcu autokraciu, t. j. politickú a náboženskú nezávislosť Moskovie výmenou za nahradenie «skazenej» vierouky «správnou» katolíckou.
Filaret bol v zajatí, bol donútený pristať na požiadavky katolíkov za podmienky, že jeho ambície na ruský trón budú podporené Západom.
Svoju činnosť začal hneď úpravami náboženských kníh a fakticky vytvoril pravovernú cirkev, ktorú neskôr premenovali na pravoslávnu.
To vyvolalo odpor spoločnosti, čo spôsobilo, že sa Filaretovi nepodarilo úplne dosiahnuť ciele, vytýčené Vatikánom.
Kestler:
«O tom, že do Romanovcov na Rusi súčasné kresťanstvo nebolo, svedčí to, že prvé mesto v ruských dejinách, ktoré bolo pomenované podľa mena svätého — je mesto Svätého Archanjela Michaela, súčasný Archangeľsk, založený v roku 1613 na počesť nového cára Michaila Romanova, a dovtedy sa volal Nové Cholmogory (založené v r. 1597). (Na porovnanie: aj názvy katolíckych miest na počesť rôznych svätých s predponami San-, Santa-, Sent – sa objavujú až od druhej polovice 16. st.)».
Je známe, že si Michail Fjodorovič na účely vyplatenia žoldnierov za to, že prišiel k moci, zobral u anglického kráľa Jakuba I. Stuarta úver 20 tisíc rubľov.
Filaret začína boj s ariánstvom za pomoci kníhtlače.
А.V. Kartašev informuje, že «... v Moskovskej typografii bolo počas doby patriarchu Filareta tlačou vydaných viac kníh, než za celé obdobie od začiatku ruskej kníhtlače za Hrozného. Evanjelium, Žalmy, Apoštol atď. Cár a patriarcha, starajúc sa aj o úplnosť bohoslužieb, aj o dosiahnutie ich jednoty, štedro zasielal knihy do kostolov bez obchodnej výhody, za cenu obstarania, a na ďalekú Sibír dokonca aj úplne bezplatne»[71].
Množstvo starých kníh bolo zo všetkých kostolov odobraných a verejne spálených.
Potom boli vzťahy s katolíkmi prerušené, zjavne za účelom upokojenia spoločnosti.
Tieto vzťahy sa obnovili «na začiatku 70-tych rokov 17. storočia. Potom, ako sa cár Alexej Michajlovič (1645-1676) sám obrátil na pápeža s návrhom spoločného boja proti Osmanskej ríši, boli do Moskvy vyslaní pápežskí poslovia».