„Smuta“ – Nepokoje
Ako a prečo sa písma robia «svätými»? · перевод (Slovenský) · раздел 27 из 46
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
„Smuta“ – Nepokoje
Je známe, že začiatkom 17. storočia bolo v Rusku «nepokojné obdobie»[64].
Uvádza sa mnoho príčin nepokojného obdobia: ochladenie, neúrodné roky, boj o moc vo vnútri ruskej elity a pod.
«Niektorí ruskí historici ako základnú príčinu nepokojov („smuty“) priamo uvádzajú neustálu snahu pápežstva o podriadenie si Ruskej Pravoslávnej Cirkvi a majstrovskú činnosť jezuitov (N. N. Kostomarov). Rím, vymýšľajúc plány rozšírenia katolíctva na ruských územiach, rozhodol, že je treba stanoviť v Rusku vládcu-katolíka, preto pápež podporil poľsko-litovskú intervenciu do Moskovského štátu na začiatku 17. storočia…»[65]
Pseudodmitrij (Griška Otrepev), do ktorého katolíci vkladali veľké nádeje, usadiac ho na ruský trón, ich nenaplnil. Hľa, čo o tom píše Grigorij Mamajev[66]:
«Griška-Anatéma vôbec nebol jednoduchý muž. Nebolo správne považovať ho za bezmocnú bábku v rukách Poliakov, jezuitov a moskovských bojarov... On pomerne dlho a obratne vodil za nos aj jedných, aj druhých. Je známe, že prijal katolíctvo, ale Pravoslávie akoby tiež neodmietal.... Najskôr nebol ani katolíkom, ani pravoslávnym. Najskôr bol.... zástancom starej Árijskej herézy.
Obrovské spoločenstvo ariánov – tajných aj zjavných – existovalo v 17. storočí v Poľsku. Práve v ňom sa uchytil Grigorij Otrecev po úteku z Čudovho kláštora a pred tým, ako sa objavil u poľského dvora.
Takže aj Pseudodmitrij bol ariánom, o tom je nemálo dôkazov. Ako vidíme, práve ariáni a ich tajní ochrancovia vyniesli zbehlého ruského mnícha na samotný vrchol poľskej šľachty. Je možné, že ariáni boli prítomní aj v Moskve...
Poľsku platil viac sľubmi ako peniazmi, neponáhľal sa s vyplnením hlavných požiadaviek aristokracie: prenechanie ruských území, privilégiá katolíctvu».
Autor má s najväčšou pravdepodobnosťou pravdu. V tom čase ariánstvo ešte nebolo úplne zlikvidované a bránilo sa expanzii Vatikánu, no sily neboli vyrovnané.
K. Vališevskij[67] sa tiež prikláňal k tomu, že Grigorij Otrepev bol zástanca ariánstva: «V očiach ľudí, schopných hodnotiť, bolo na jeho (Grigorija — aut.) pravosláví vždy vidieť odtieň ariánskej a sociniánskej herézy[68]».
Hľa, čo píše o činnosti rímskych katolíkov v Rusku Meľnikov-Pečerskij[69]:
«V Moskovskom štáte si ešte všetci dobre pamätali nedávne udalosti nepokojného obdobia a fanatickú brutalitu rímskych katolíkov v samotných múroch Kremľa».