Ariáni a osobitosti ich vierouky
Ako a prečo sa písma robia «svätými»? · перевод (Slovenský) · раздел 23 из 46
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
Ariáni a osobitosti ich vierouky
Z bohosloveckých diel o histórii náboženstva vyplýva, že ariáni zanikli v dávnych dobách, avšak ako ubiehajú storočia, ariáni nikde nemiznú a nedarí sa ukryť ich existenciu až do 18. storočia. Napríklad obrovské spoločenstvo ariánov existovalo v 17. storočí v Poľsku[47].
U. Topper napísal[48]:
«Heretik Árij môže tiež predstavovať vymyslenú osobu, maskujúc ako «heretický veľkňaz» nejaké silnejšie náboženstvo».
Uvedieme základné body učenia ariánov:
● Ariáni nepovažovali Ježiša za Boha, ale len prvého z rovných — prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi;
● Odmietali myšlienku o trojjedinosti Boha;
● Ježiš neexistoval vždy, t. j. existuje «začiatok jeho bytia»;
● Ježiš bol stvorený z nebytia, pretože pred tým ho nebolo;
● Ježiš nemôže byť rovný Otcovi — Bohu, t.j. nie je rovnakej podstaty, ale podobnej podstaty.
Voltaire o ariánoch písal[49]: «Každopádne, skupina Ária sa znovu začína rodiť jak v Anglicku, tak aj v Holandsku a Poľsku. Veľký pán (či majster?)* I. Newton prejavil tomuto smeru česť tým, že ho vzal pod svoju ochranu».
Wikipédia: Názory blízke ariánstvu nachádzame u mnohých veriacich vedcov 17. – 18. storočia, vrátane I. Newtona. …Priateľ Newtona William Whiston (prekladateľ diel Jozefa Flávia) bol v roku 1710 zbavený profesorského titulu a vyhnaný z Cambridgeskej univerzity za svoje tvrdenia, že «náboženstvom rannej cirkvi bolo ariánstvo».
Zdôrazníme podstatný moment: ariánstvo je náboženstvom pôvodného kresťanstva.
A tak, máme možnosť vidieť, že ariánstvo bolo rozšírené v Európe ešte v 18. storočí, no latinskí bohoslovci preniesli históriu ariánstva do 4. storočia.
Boj Západu proti pôvodnému kresťanstvu (ariánstvu) neprestáva dodnes. Už viac ako 6 rokov sa západní žoldnieri pokúšajú zlikvidovať prezidenta Sýrie Bašára Asada a zmeniť vládu v tejto krajine. Celá elita Sýrie vrátane prezidenta Asada sú alaviti. Alavitov v Sýrii nie je viac ako 2 milióny, okolo 12 % obyvateľstva, obývajúceho oblasť Latakie-Tartusa. No prečo alaviti vyvolávajú nenávisť u krajín Západu? Pôvod tejto nenávisti je rovnaký ako pôvod nenávisti k Rusom.
Západu sa podarilo zapáliť nenávisť k alavitom u moslimov-sunnitov, ktorí považujú boj s režimom prezidenta Asada za «džihád» aj proti neveriacim-alavitom, aj proti vládcovi, ktorý nie je moslimom.
Dejiny tohto rozporu sú oveľa dlhšie ako 6 rokov, počas ktorých mu médiá venujú pozornosť. Do roku 1936 existoval alavitský štát, ktorý potom Francúzi pripojili k Sýrii, napriek protestom alavitských šejkov. Potom alaviti, aby sa vyhli prenasledovaniu zo strany moslimov-sunnitov, začali deklarovať príslušnosť alavizmu k islamu. Avšak dodnes nie je možné povedať, nakoľko sú alaviti moslimami. Je to dostatočne uzavretá skupina, ktorej náboženské priority nie sú celkom pochopené. U alavitov zohráva veľkú úlohu princíp «Takíja», podľa ktorého môže alavita vykonávať obrady iných náboženstiev, uchovávajúc si svoju vieru v duši[50].
Podľa nášho názoru je vierouka alavitov blízka k ariánstvu. Ctia si Issu (Ježiša Krista), kresťanských apoštolov a niektorých svätých, oslavujú Narodenie a Veľkú noc, na bohoslužbách čítajú Evanjelium a používajú kresťanské mená.
Mnohým je známe, ako netradične odpovedala veštica Vanga na otázku ohľadom začiatku tretej svetovej vojny: «Sýria ešte nepadla!». Zrejme cítila, že Sýria je jednou z posledných bášt ranného kresťanstva, ktorú sa Západ snaží zničiť všetkými prostriedkami. A to sa doteraz nepodarilo len vďaka tomu, že do cesty expanzie Západnej civilizácie vstúpilo Rusko.
Pravoslávni pomáhajú pravoslávnym!