Základné herézy. V čom je podstata? Bogomilovia (katari)
Ako a prečo sa písma robia «svätými»? · перевод (Slovenský) · раздел 22 из 46
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
Základné herézy. V čom je podstata? Bogomilovia (katari)
Oficiálna cirkevná história hovorí o tom, že križiacke výpravy proti katarom sa uskutočnili v rokoch 1209-1229 a predstavovali sériu vojenských výprav, iniciovaných Rímskou katolíckou cirkvou za účelom vykorenenia herézy[40] katarov v oblasti Languedoc. Posledného katara upálili na hranici v roku 1321. Počas týchto križiackych výprav, trvajúcich 20 rokov, bolo zlikvidovaných minimálne milión ľudí. (Wikipédia).
Podľa nášho názoru je nelogické hovoriť o vojne rímskej katolíckej cirkvi s katarmi v 13. storočí: v tom čase ešte neexistovala zjednotená latinská cirkev. Mohli sa spájať neveľké oddiely banditov, aby okrádali obyvateľov Languedocu, no nič viac, než toto.
A prvá križiacka výprava „latinských“ sa konala proti husitom. Na boj s katarmi bola potrebná seriózna vojenská sila, na zničenie takého opevnenia ako pevnosť Carcasonne a Montségur, bolo potrebné delostrelectvo: tam bola hrúbka stien niekoľko metrov, ale delostrelectvo bolo dostatočne rozšírené až v 15. storočí. Veď aj budovať také monumentálne stavby (s oveľa hrubšími múrmi)* malo zmysel len na obranu pred delostrelectvom[41].
Pevnosť Montségur
Všetky vojny proti katarom sa mohli udiať až v 16. - 17. storočiach a najpravdepodobnejšie po Tridentskom koncile.
Sú informácie, že latinská cirkev bojovala aj proti heretikom Valdenským, ktorých likvidovali v 17. storočí. Wikipédia píše, že v roku 1655 piemontské vojsko spolu s banditmi a írskymi žoldniermi umučili 2 000 valdenských. V roku 1685 francúzske a talianske vojská zabili okolo 3 000 veriacich, zajali okolo 10 000 a rozmiestnili okolo 3 000 detí do katolíckych oblastí».
Valdenskí a katari si boli, čo sa týka náboženských názorov, natoľko blízki, že odlíšiť ich prakticky nebolo možné[42].
Kto boli títo katari (valdenskí) a prečo ich likvidovali? Prečo prekážali „latinským“?
Najpresnejší opis náboženských názorov katarov je poskytnutý v diele J.Duvernoy-a «Náboženstvo Katarov»[43].
Základné tézy náboženstva katarov:
● Syn Boží prišiel na tento svet nie preto, aby vykúpil prvotný hriech svojou obetou na kríži, ale preto, aby pripomenul ľuďom, že ich Kráľovstvo nie je z tohto sveta, a naučil ich oslobodzujúcemu tajomstvu, ktoré ich navždy oslobodí od zla a od času;
● Kresťanstvo Katarov je bez ukrižovania[44];
● Syn Boží je Anjel Boží;
Ježiš Kristus na pozadí katarského kríža (na svätožiari). Priečelie chrámu Matky Božej v Paríži
Do obsahu Svätej knihy katarov (valdenských) patrili Evanjeliá, Apoštol, Kazateľ, Žalmy, Pieseň Piesní a niektoré iné texty.
Ruská encyklopédia «Tradícia» v článku «Katari» píše:
«Bogomilovia Byzancie a Balkánu a tiež katari Talianska, Francúzska a Languedocu predstavovali jednu a tú istú Cirkev».
«Katari si robili nárok na to, že práve oni predstavujú jedinú a autentickú kresťanskú Cirkev, a rímska Cirkev je odklonením od Kristovho učenia»[45].
Encyklopédia Brockhousa a Efrona o kataroch (bogomiloch) uvádza nasledovné:
«Na začiatku 13. storočia bola celá Južná Európa od Pyrenejí a Oceánu po Bospor a Olymp obklopená takmer nepretržitou reťazou bogomilských osád.
Na Západe ich nenazývali bogomilmi a babuncami, ale manichejcami, publikánmi (paulikiánmi), patarínmi v Taliansku, katarmi v Nemecku (odtiaľ Ketzer — heretik), albigéncami v Južnom Francúzsku (podľa mesta Alba), a tiež tisserands (tkáči). U nás v Rusku, boli Bogomilovia tiež známi a ich vplyv sa značne prejavil v oblasti apokryfickej literatúry.
História a vierouka západných bogomilov je vysvetlená pod termínmi albigénci a katari. ... Bogomilovia prežili do 17. storočia; mnohí boli obrátení na pravoslávie, no ešte viac na katolicizmus».
Vo všeobecnosti možno s istotou povedať, že katari, bogomili a ďalší «heretici» boli predstaviteľmi jednej a tej istej vierouky, proti ktorej bojovala oficiálna rímsko-katolícka cirkev až do konca 17. storočia.
Tu podotkneme, že bogomilovia pokladali Satanaila — za zlý princíp viditeľného sveta, a Krista – za dobrý princíp[46].
Posledným opevnením katarov bola pevnosť Montségur, ktorú nazývali chrámom Grálu a potom chrámom Slnka.