Ako a prečo sa písma robia «svätými»?

2. Obdobie Čiernej Madony

Ako a prečo sa písma robia «svätými»? · перевод (Slovenský) · раздел 9 из 46

Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.

2. Obdobie Čiernej Madony

О stave predkresťanskej Rusi

Historici, jak domáci, tak aj zahraniční, zastávajú názor, že Rus pred krstením bola divoká, negramotná a barbarská, a až po krstení, vďaka kresťanstvu sa Rus stala kultúrnou, objavilo sa písomníctvo, zmizlo barbarstvo atď.

Z katolíckej encyklopédie:

«V r. 988 knieža Vladimír Kyjevský prijal kresťanstvo v jeho byzantskom variante. Táto udalosť Rus vpísala do európskej sféry, vytvorilo v štáte základ pre rozvoj práva, kultúry a umenia».

Blízky názor má aj Verejná pravoslávna encyklopédia «Strom»:

«Krstenie spôsobilo prevrat v živote na Rusi — bol to zlom, národné sebazaprenie, obrat na stranu dobra. Vďaka Krsteniu Rusi vystupovali z kategórie „barbarov“ a vstupovali do už vytvoreného okruhu vzťahov a vplyvov».

Nezaostáva za nimi ani Veľká Sovietska Encyklopédia:

«Prijatie kresťanstva priviedlo aj ku zmenám v kultúre staroruskej spoločnosti a jej obohateniu. Na Rusi sa rozširuje maliarstvo a architektúra, ktoré dosiahli vysokú úroveň v Byzancii, a tiež písomníctvo a písomná literatúra».

Takýto názor o vplyve kresťanstva na kultúru Rusi nie je nový, začali ho šíriť už predstavitelia «skeptickej školy» ruskej historiografie v 19. storočí, ktorú založil M. T. Kačenovskij.

Encyklopédia Brockhousa a Efrona v článku «Skeptická škola» uvádza, že podľa verzie Karamzina:

«…v 9. a 10. storočí existoval ruský štát, ktorý prevyšoval svojou rozlohou takmer všetky vtedajšie európske štáty; štát bol vo svojom najväčšom rozkvete: mal bohaté mestá a metropoly, dvoranov, peňažný systém, občianske zákony, loďstvo, dobre fungujúce stále vojská, bohatý obchod; bol známy honosným luxusom, remeselným umením, krásnym umením, rétorikou, staviteľstvom atď.».

No predstaviteľom skeptickej školy sa táto Karamzinova verzia nepáčila. Tvrdili, že Rusi boli národ hrubý a divoký, zaoberal sa lúpežami a zbojníctvom а ruské zdroje, o ktoré sa opieral Karamzin, sú nehodnoverné, veriť možno len názoru cudzincov[21].

Je možné dôverovať zahraničným zdrojom, píšucim о Rusku?

Nám sa zdá, že nie[22]. Cudzinci, najmä západní, vždy Rusko očierňovali.

Ak sa obrátime na západnú propagandu, tak «z jej pohľadu» je možno vidieť, že aj dnešné Rusko je divoká, nevzdelaná a agresívna krajina — taká, ako aj pred 1000 rokmi. Takže skeptici zbytočne neuverili Karamzinovi, a orientovali sa na memoáre cudzincov, ktoré boli, pravdepodobne, navyše k tomu sfalšované.

No Karamzin mal pravdu a niektorí súčasní západní vedci to nepriamo potvrdzujú.

Hospodársky rozkvet a kult Čiernej Madony

V histórii Západu je rozšírený mýtus o tom, že stredovek bol na území súčasnej Európy časom ustavičných vojen a inkvizície. Iný názor na túto záležitosť má belgický vedec-finančník Bernard A. Lietaer, ktorý prezentoval vo svojej knihe «Duša peňazí»[23].

«…Teraz vieme, že existujú 2 - 3 storočia (uprostred približne 10. - 13. storočia), počas ktorých sa dialo niečo úplne iné...

Všetci vieme, že priemerný vzrast (postavy*) sa v Amerike a Západnej Európe zvýšil behom posledných pokolení. Tento fenomén zvyčajne objasňujú zlepšením stravovania, osobitne v detstve a mladosti. Výskum rozmerov tela ľudí od doby kamennej po súčasnosť v rovnakých oblastiach Londýna vykazuje prekvapivé výsledky.

Zistilo sa, že v 10. - 11. storočí boli ženy v priemere vyššie v porovnaní s akoukoľvek inou dobou vrátane súčasnosti. Priemerná londýnska žena bola počas saskej doby o centimeter vyššia než súčasná a o 7 cm vyššia oproti viktoriánskej dobe[24]. Muži začali rásť len v posledných 50-tich rokoch a v roku 1988 prerástli svojho krajana z 10. - 11. storočia.

Kosti vybrané z ľudských hrobov, ktoré boli pochované v Anglicku v roku 1000 n.l., hovoria o silnom a zdravom národe — Anglosasi po odchode Rimanov zaberali väčšiu časť Britských ostrovov. Deväť z desiatich žili v čistej oblasti, jedli jednoduchú potravu, boli silní, mali zdravé orgány, zdravé zuby a zdravé telo.

Neskôr sa to zhoršilo: archeológovia, skúmajúci 14. – 15. storočie, hovoria o nezdravej krehkosti kostrových pozostatkov.

Niektorí historici dokonca tvrdia, že kvalita života obyčajných ľudí bola najvyššia v európskej histórii v čase špecifického hospodárskeho boomu!

Uvedieme vyjadrenia francúzskych historikov. Historik Forget: „Pre Francúzsko bolo 13. storočie posledným storočím, známym ako “celospoločenský rozkvet“. Historik Francois Ikster: „Medzi 11. a 13. storočím západný svet prekvital, čo v histórii potvrdila bezprecedentná demografická explózia“. Historik Damaschke: „Obdobie medzi rokmi 1150 a 1250 bolo obdobím búrlivého rozvoja, hospodárskeho rozkvetu, ktoré si dnes sotva vieme predstaviť“.

Medzi rokmi 1000 a 1300 celkový počet obyvateľstva, podľa hodnotení, dosiahol bezprecedentný nárast, vzrástol dvojnásobne. Fakticky, obyvateľstvo Anglicka až v roku 1700 obnovilo svoj počet a dosiahlo úroveň roku 1300!».

Čo sa týka náboženstva, v tejto otázke panuje jednoznačný názor, že prakticky celá Európa bola katolícka, najmä po rozdelení cirkví v r. 1054.

Avšak Lietaer zastáva iný názor. Odhalil súvislosť hospodárskeho rozkvetu európskej spoločnosti s náboženským systémom, ktorý pomenoval: «Kult Čiernej Madony».

Autor uvádza niektoré fakty o období kultu Čiernej Madony:

1. V rozpore so súčasnými kresťanskými tradíciami, všetky oficiálne dokumenty.... vždy kládli meno Čiernej Madony pred menom Krista.

2. Celý rad známych náboženských činiteľov, ktorí sa neskôr v latinskej cirkvi stali svätými, uctievali Čiernu Madonu. Johanka z Arku sa modlila k Čiernej Madone, známej ako Notre Dame Miraculeuse[25]. Legenda tvrdí, že sám Ježiš Kristus sa v sprievode štyroch evanjelistov klaňal soche Čiernej Madony.

3. Prvá neobyčajná črta legendy, pripisovaná väčšine Čiernych Madon, — a len týmto typom sôch — je oznámenie, že socha nebola vyrobená, ale rozhodne nájdená v blízkosti či dokonca na najstaršom pohanskom symbolickom mieste, napríklad v dolmenoch.

Navyše, tieto sochy sa zdajú byť dôležitými značkami na ceste do Santiago de Compostela. Táto cesta bola jednou z najstarších predkresťanských ciest v Európe, ako bolo preukázané značkami, patriacimi k dobe kamennej. Toto všetko poukazuje na to, že kult Čiernej Madony patrí k najstarším, človeku známym, náboženským kultom. Francúzsky autor Jacques Bonvin usudzuje: «Len Čierna Madona bola schopná kryštalizovať všetky povery pohanskej tradície s kresťanskou vierou, bez falzifikácie čo len jedinej zo všetkých nespočetných povier. V tom je Čierna Madona unikátna».

4. Ani jedna pôvodná Čierna Madona sa nedatuje po 13. storočí.

5. Socha vždy predstavuje «Panenskú vznešenosť», kde sediaca Matka a Dieťa hľadia do jedného bodu v ďalekej perspektíve.

6. Vždy sa rovnako nachádza na mieste predkresťanského kultu keltskej alebo inej pohanskej Matky Bohyne. Dokonca, keď sa na Jej počesť budoval celý chrám, ona bola uložená v hrobke pod chrámom.

7. Svätyne sa často stavali pri svätých prameňoch alebo studniach, alebo vedľa kameňov predhistorických kultov.

8. Legenda, spojená s kultom, má zvyčajne jasný východný prvok: križiak, prinášajúci sochu z východu, pútnici do svätej zeme, zachránení, prebudení Ňou atď.

9. Oficiálny titul, patriaci tejto soche je Alma Mater — «Vznešená Matka».

10. Tvár Panny vždy a Jej ruky sú takmer vždy čierne, takto sa zdôvodňuje Jej meno — «Čierna Madona».

Čerň bola rímskou cirkvou systematicky zmenšovaná. Dodnes sa cirkev snaží vysvetliť čerň ako náhodu, následkom dymu od sviec. No ak tvár a ruky Panny a Dieťaťa neboli od začiatku čierne, prečo sa ich mnohofarebné oblečenie tiež neodfarbilo, a prečo sa niečo podobné nestalo s inými sochami z toho obdobia? V rade historicky dokázaných prípadov, duchovní, podriadení Rímu, prefarbili tvár a ruky svätice na bielo.

V chráme Diany v Efeze, jednom zo siedmych divov sveta, uctievali úplne čiernu sochu bohyne. Predpokladá sa, že po Kristovej smrti žila Mária práve v tomto meste a Jej nanebovzatie sa uskutočnilo na mieste nazvanom karatchalti (doslova «čierny kameň»).

Kláštor Mega-Spileon („Veľká Jaskyňa“ - v prekl.)*. Grécko. Predpokladá sa, že túto ikonu vytvoril evanjelista Lukáš.

Čo teda vlastne predstavuje tajné posolstvo Čiernej Madony?

Je to nejednoznačná otázka. Najdoslovnejším výkladom je, že Čierna Madona symbolizuje Matku-Zem, a Dieťa predstavuje ľudstvo, každého z nás. Navyše, jedno z prvých vyobrazení Panny Márie, dojčiacej chlapčeka Krista, bolo umiestnené v kresťanskom kláštore sv. Jeremiáša v egyptskej Sakkare a očividne inšpirované egyptskou ikonografiou s vyobrazením Izis/Eset, kŕmiacej Hóra. Mimochodom, legenda uvádza, že Egypťania zbožňovali Pannu Máriu ešte pred Kristovým narodením, pretože Jeremiáš im predpovedal, že spasiteľ sa narodí z Panny.

Štandardné encyklopédie, venujúce sa klasickej mytológii obsahujú celé články venované «identifikácii Izis s Pannou Máriou».

Bernard Lietaer odhalil, že pád kultu Čiernej Madony sa udial súbežne so zmenou finančného systému a «bol sprevádzaný silným poklesom životnej úrovne obyčajných ľudí».

«Čím sa teda odlišoval finančný systém nadchádzajúceho obdobia, počnúc začiatkom 14. storočia? Stručne povedané, došlo k zrieknutiu sa dvojitého menového systému Centrálneho Stredoveku. Súčasne s peniazmi vysokej obchodnej hodnoty, určenými pre zahraničný obchod, ktoré nepodliehali daniam a ktoré bolo možné hromadiť do zásoby, boli všade používané miestne peniaze, ktoré podliehali vymáhaniu stojného, platbe za prestoj. A namiesto tohto dvojitého systému sa začal presadzovať iný, jediný centralizovaný monetárny systém.

V spojení s inými faktormi, spomenutými vyššie, tento nový systém priviedol k hospodárskemu úpadku, v dôsledku ktorého epidémia moru dosiahla obrovské rozmery. Vymrelo od tretiny do polovice európskeho obyvateľstva. Každá z týchto situácií bude rozobraná nižšie.

Zmiznutie stojného vytvorilo nedostatok peňazí súhrnne dvoma spôsobmi:

• zmenšilo rýchlosť obehu peňazí;

• a skoncentrovalo bohatstvo v rukách mestskej elity (bankárov).

Koncentráciou bohatstva v hornej vrstve spoločenskej štruktúry – u členov kráľovskej rodiny a u dvoranov — sa ich spôsob života postupne stával čoraz luxusnejším. Práve tu sa, možno, nachádzajú korene ekonomiky, ktoré sú príčinou Renesancie 15. – 16. storočia.

No hlavné je, že k prvej vlne morovej epidémie v Anglicku došlo v r. 1347! Bola to nová choroba, pustošiaca krajinu a periodicky ničiaca obyvateľstvo aj neskôr. Predsa však, obyvateľstva začalo ubúdať už počas dvoch generácií pred týmto dátumom!

Historici si myslia, že hlad zachvátil Európu prvýkrát v rokoch 1315 - 1316 a vtedy podľa odhadov vymrelo 10 % obyvateľstva. Všade boli pozorované prípady, keď ľudia jedli mačky, krysy, plazy, zvierací trus, a tiež bol rozšírený kanibalizmus.

Sled udalostí: «Hospodársky úpadok po roku 1300 bol vyjadrený pádom príjmov z nehnuteľností a cenností, zmenšením ornej pôdy a počtu mestského obyvateľstva, pádom dopytu na priemyselné výrobky. Keďže padala ekonomika, začal klesať aj celkový počet obyvateľstva. No pokles počtu obyvateľstva prebiehal najskôr pomalšie než pokles ekonomiky, v dôsledku čoho sa znížila životná úroveň, znížil sa príjem na jedného obyvateľa.».

Tento citát z prvých strán knihy s veľavravným názvom „Pred čiernou smrťou“ privádza na svet výskumy tej doby na súčasnú úroveň a vyvracia predchádzajúcu ideu, že príčinou úpadku bola Čierna Smrť. Naopak, mor sa ukazuje byť následkom ekonomického úpadku, ktorý sa začal 50 rokov predtým».