О stave predkresťanskej Rusi
Ako a prečo sa písma robia «svätými»? · перевод (Slovenský) · раздел 10 из 46
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
О stave predkresťanskej Rusi
Historici, jak domáci, tak aj zahraniční, zastávajú názor, že Rus pred krstením bola divoká, negramotná a barbarská, a až po krstení, vďaka kresťanstvu sa Rus stala kultúrnou, objavilo sa písomníctvo, zmizlo barbarstvo atď.
Z katolíckej encyklopédie:
«V r. 988 knieža Vladimír Kyjevský prijal kresťanstvo v jeho byzantskom variante. Táto udalosť Rus vpísala do európskej sféry, vytvorilo v štáte základ pre rozvoj práva, kultúry a umenia».
Blízky názor má aj Verejná pravoslávna encyklopédia «Strom»:
«Krstenie spôsobilo prevrat v živote na Rusi — bol to zlom, národné sebazaprenie, obrat na stranu dobra. Vďaka Krsteniu Rusi vystupovali z kategórie „barbarov“ a vstupovali do už vytvoreného okruhu vzťahov a vplyvov».
Nezaostáva za nimi ani Veľká Sovietska Encyklopédia:
«Prijatie kresťanstva priviedlo aj ku zmenám v kultúre staroruskej spoločnosti a jej obohateniu. Na Rusi sa rozširuje maliarstvo a architektúra, ktoré dosiahli vysokú úroveň v Byzancii, a tiež písomníctvo a písomná literatúra».
Takýto názor o vplyve kresťanstva na kultúru Rusi nie je nový, začali ho šíriť už predstavitelia «skeptickej školy» ruskej historiografie v 19. storočí, ktorú založil M. T. Kačenovskij.
Encyklopédia Brockhousa a Efrona v článku «Skeptická škola» uvádza, že podľa verzie Karamzina:
«…v 9. a 10. storočí existoval ruský štát, ktorý prevyšoval svojou rozlohou takmer všetky vtedajšie európske štáty; štát bol vo svojom najväčšom rozkvete: mal bohaté mestá a metropoly, dvoranov, peňažný systém, občianske zákony, loďstvo, dobre fungujúce stále vojská, bohatý obchod; bol známy honosným luxusom, remeselným umením, krásnym umením, rétorikou, staviteľstvom atď.».
No predstaviteľom skeptickej školy sa táto Karamzinova verzia nepáčila. Tvrdili, že Rusi boli národ hrubý a divoký, zaoberal sa lúpežami a zbojníctvom а ruské zdroje, o ktoré sa opieral Karamzin, sú nehodnoverné, veriť možno len názoru cudzincov[21].
Je možné dôverovať zahraničným zdrojom, píšucim о Rusku?
Nám sa zdá, že nie[22]. Cudzinci, najmä západní, vždy Rusko očierňovali.
Ak sa obrátime na západnú propagandu, tak «z jej pohľadu» je možno vidieť, že aj dnešné Rusko je divoká, nevzdelaná a agresívna krajina — taká, ako aj pred 1000 rokmi. Takže skeptici zbytočne neuverili Karamzinovi, a orientovali sa na memoáre cudzincov, ktoré boli, pravdepodobne, navyše k tomu sfalšované.
No Karamzin mal pravdu a niektorí súčasní západní vedci to nepriamo potvrdzujú.