2. Rodina v systéme životných hodnôt 16-17-ročných tínedžerov, žijúcich vo veľkomeste[676]
Vyriešenie problémov vzájomných národných vzťahov v duchu Koncepcie spoločenskej bezpečnosti · перевод (Slovenský) · раздел 25 из 26
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
2. Rodina v systéme životných hodnôt 16-17-ročných tínedžerov, žijúcich vo veľkomeste[676]
N.A. Cvetkova, kandidátka psychologických vied, riaditeľka psychologického konzultatívneho centra «Rodina».
L.I. Antonova, ašpirantka Moskovského psychologicko-sociálneho inštitútu.
I. Zadanie výskumnej úlohy.
V dnešnej dobe inštitút rodiny v RF prežíva obdobie intenzívnych zmien a je charakteristický prudkým znížením počtu dlhodobých manželských zväzkov a počtu detí, vychovávaných v stabilných úplných rodinách. Aby bolo možné prekonať túto tendenciu v budúcnosti, zastaviť nárast rozvodovosti a výchovu detí mimo manželstva, je potrebné pochopiť, čo si ruská mládež myslí o rodine, aký je postoj mladých ľudí k manželstvu, spoločnému životu a deťom.
V tejto súvislosti cieľom nami realizovaného empirického bádania bolo hľadanie odpovedí na nasledovné otázky:
— či je rodina vedomým želaným cieľom mladých ľudí, stojacich na prahu samostatného života;
— čo preferujú starší žiaci pokiaľ ide o mechanizmy založenia a fungovania ich budúcich rodín;
— či má v predstavách mládeže väčšiu prioritu patriarchálny alebo rovnostársky model rodiny.
II. Empirická báza výskumu.
Výskumu sa zúčastnili žiaci 11-tych tried moskovských stredných všeobecno-vzdelávacích škôl. Celkový počet zúčastnených vo výskume bolo — 283 ľudí, z nich 129 mladíkov (čo tvorí 45,6 %) a 154 dievčin (čo tvorí 54,4 %).
V úplných rodinách žije 73,3 % respondentov, z nich 67,6 % žije v rodinách svojich biologických rodičov, 5,7 % — v rodinách s otčimom (macochou). 72,6 % respondentov žije v nukleárnych rodinách, oddelene od staršieho pokolenia babičiek a dedkov.
Národné zloženie žiakov, ktorí sa zúčastnili empirického bádania, je charakterizované nasledovne: 90,0 % (87,5 % mladíkov a 91,9 % dievčin) tvoria Rusi, 4,8 % — predstavitelia kaukazských národností, 4,5 % — Tatári, a 0,7 — židia. 88,5 % respondentov žije v mononárodných rodinách.
Svoju náboženskú príslušnosť účastníci empirického výskumu určili nasledovne: pravoslávni kresťania — 77,8 % (69,4 % mladíkov a 84,6 % dievčin), ateisti (neveriaci) — 18,5 % (28,1 % mladíkov a 10,7 % dievčin), moslimovia — 3,3 % (1,7 % mladíkov a 4,7 % dievčin), katolík — 1 človek, alebo 0,4 % z celkového počtu respondentov.
Sociálne zloženie respondentov (určovalo sa podľa postavenia otca): 41,6 % z robotníckych rodín; 26,1 % z rodín (ostatných) zamestnancov; 16,3 % z rodín podnikateľov; 10,5 % z rodín predstaviteľov inteligencie; 2,3 % z rodín dôchodcov.
III. Metódy výskumu.
Požiadavky na výber metód empirického výskumu sa zakladali na náročnosti a nejednoznačnosti skúmaného problému. Náš výber sa opieral o analýzu literatúry týkajúcej sa problematiky skúmania rodinných pomerov v súčasnej spoločnosti a budúcich predstáv mládeže postsovietskej RF [1—4]. Prízvuk bol kladený na použitie kvantitatívnych metód sociálno-psychologických výskumov. Bola vypracovaná sada autorských dotazníkov týkajúcich sa rôznych aspektov tém empirického výskumu. Špeciálna pozornosť bola udelená aj kvalitatívnym metódam výskumu, nakoľko úlohy nášho výskumu predpokladajú získanie maximálne detailných údajov o budúcej rodine v predstavách súčasnej mládeže, ktoré by odhaľovali jak vedomú, tak aj skrytú, nevedomú zložku predstáv o nej.
Spracovanie údajov, získaných kvantitatívnymi metódami, bolo realizované pomocou štandardizovaného programu «SPSS 11.0». Bola vykonaná korelačná analýza.
IV. Výsledky empirického výskumu a ich posúdenie.
- Pozícia žiakov starších tried v otázke dôležitosti rodinného života.
V prvom rade, sme zisťovali prianie respondentov mať vlastnú rodinu. 89,0% účastníkov ankety vyjadrili vedomé želanie založiť si v budúcnosti rodinu, pričom toto želanie bolo prítomné v rovnakej miere aj u mládencov (89,8% z celkového počtu), aj u dievčeniec (88,3%). Len 7,4% respondentov (7,8% mládencov, 7,1% dievčeniec) sa zatiaľ nezamýšľalo nad vytvorením svojej budúcej rodiny, a 3,5% respondentov nepovažuje založenie vlastnej rodiny v danej etape svojho života za želaný cieľ. Takže dôležitosť rodinného života tvorí významné miesto v rebríčku životných hodnôt starších žiakov. Pomerne neočakávaným vyzerá ten fakt, že dievčence prejavujú záujem o plánovanie svojej budúcej rodiny nie viac než mládenci.
Výsledky kvantitatívnej analýzy sú potvrdzované údajmi kvalitatívnej analýzy, získanými počas nami organizovaných skupinových diskusií. Posúdenie otázky ohľadne toho, čo účastníci diskusie považujú za nevyhnutné mať vo svojom živote ukázalo, že tínedžeri stavajú rodinu, ktorá «bude poskytovať lásku, ochranu a starostlivosť» na jedno z prvých miest spomedzi hodnôt, ktoré sú im známe. Taktiež vysokú úroveň dôležitosti majú aj zaujímavá práca, priatelia a materiálno-finančné blaho.
Absolútna väčšina žiakov, majúca vo svojich životných plánoch vytvorenie rodiny (viac ako 95% u oboch pohlaví), chcú mať stabilné manželstvo, mysliac pod «stabilným» manželstvo «na celý život» a veria v možnosť vytvorenia stabilného manželstva.
Všetci respondenti, ktorí vyjadrili neochotu mať rodinu, neveria v možnosť založenia stabilného manželstva, a tí, ktorí zatiaľ nedokážu s určitosťou odpovedať na otázku ohľadom želania/neželania mať v budúcnosti svoju rodinu, pochybujú o možnosti vytvorenia stabilného manželstva. Takýmto spôsobom môžeme predpokladať, že práve nedôvera v možnosť vytvorenia stabilného manželstva je jednou z príčin neochoty žiakov zakladať si v budúcnosti rodinu.
Korelačná analýza preukázala, že do skupiny žiakov, prejavujúcich neochotu zakladať si v budúcnosti svoju rodinu alebo nerozhodnosť vo vzťahu k budúcemu rodinnému životu, a teda neveriacich alebo pochybujúcich o možnosti vytvorenia stabilnej rodiny, spadajú žiaci žijúci v rodinách, v ktorých manželstvo rodičov trvalo menej ako 5 rokov (73 % respondentov) a od 5 do 15 rokov (11 % respondentov), manželstvo babičiek a dedkov z maminej strany trvalo menej ako 15 rokov (50 % z celkového počtu respondentov tejto skupiny), manželstvo babičiek a dedkov z otcovej strany trvalo menej ako 15 rokov (63 % z tých, čo odpovedali na otázku o dĺžke manželstva prarodičov). Z tohto vyplýva, že nestabilnosť manželstva rodičov podstatným spôsobom vplýva na predstavy žiakov o rodine a manželstve, plodí pochybnosti o dôležitosti rodinného života.
No omnoho vážnejším je, podľa nášho názoru, nami zistený fakt, že 7,8 % respondentov nepozná dĺžku manželstva svojich rodičov, 29,7 % respondentov nepozná dĺžku manželstva babičky a dedka z matkinej strany a 37,4 % respondentov nepozná dĺžku manželstva babičky a dedka z otcovej strany.
Takto bola odhalená nízka informovanosť žiakov o dejinách života svojej rodiny, napríklad, o tom, ako sa vyvíjali rodiny prarodičov.
Potvrdením toho, že žiaci zle poznajú aj dejiny, aj súčasné životné podmienky vlastnej rodiny, sú tiež odpovede na otázku: «Sú vo vašej rodine takí jej členovia, ktorých náboženská príslušnosť sa líši od tej vašej?». 15% žiakov odpovedalo, že nevedia.
Je potrebné vstupovať do manželstva, kvôli založeniu rodiny? «Samozrejme, áno» si myslí len 33,1 % tínedžerov (34,4 % mládencov a 32,2 % dievčin). A 38,5 % starších žiakov (32,8 % mládencov a 43,1 % dievčin) si myslí, že vstupovať do manželstva treba len vtedy, keď u páru vyvstane otázka ohľadom rodenia detí. Potrebu manželstva odmieta 19,8 % respondentov (23,2 % mládencov a 17,0 % dievčin), a 8,6 % (9,6 % mládencov a 7,8 % dievčin) si zatiaľ nevie dať odpoveď na túto otázku.
Takýmto spôsobom možno pozorovať vysokú odhodlanosť mladíkov aj dievčin v štádiu «mladá rodina» (celkového životného cyklu rodiny) zakladať si rodinu bez registrácie svojich rodinných vzťahov. K tomu dodáme, že rodičia väčšiny respondentov (85,7%) sú (boli) oficiálne zosobášení.
- Predstavy tínedžerov o aktuálnych sférach rodinného života.
Nami odhalená štruktúra predstáv starších žiakov o podmienkach zabezpečujúcich rodinné šťastie odráža ten fakt, že kým relatívne donedávna nad rodinou panovali nie vzťahy, ale ekonomické modely, tak v dnešnej dobe mladí ľudia chápu rodinu najmä ako zväzok ľúbiacich sa ľudí, vytváraný na uspokojenie potrieb človeka byť rešpektovaný, chápaný, prijatý aj so svojimi osobitosťami. Hodnotové jadro rodinného šťastia (päť najdôležitejších vecí v rebríčku hodnôt) tvoria: láska (87,3% respondentov, ktorí zaradili danú hodnotu na jedno z prvých troch miest); vzájomné porozumenie (44,5 %); úcta k osobitostiam každého člena rodiny (30,1%); podobnosť charakterov (26,1%) a materiálne blaho (21,9%). Tieto údaje hovoria o tom, že taká sféra rodinného života, ako «manželská komunikácia» má v predstavách žiakov prvoradý význam, oveľa dôležitejší ako «finančné otázky» a «sex». Ohľadom sexuálnej sféry rodinného života možno pozorovať podstatný rozdiel medzi predstavami mládencov a dievčeniec. U mládencov je pätica najdôležitejších hodnôt definovaná aj respondentmi, ktorí danú hodnotu postavili na prvé miesto, aj respondentmi, ktorí ju postavili na jedno z prvých miest, vrátane sexuálnej kompatibility (teda druhé aj tretie miesta), zatiaľ čo dievčence túto sféru rodinného života nepovažujú za dôležitú pre rodinné šťastie (ôsme až dvanáste miesto v rebríčku).
Pozornosť na seba púta ten fakt, že v hierarchii hodnôt, určujúcich rodinné šťastie, taká sféra ako «rodičovstvo», zastáva pomerne nízke miesto — ôsme až jedenáste, spoločne s takými hodnotami, ako dobré bytové podmienky a vzájomná zodpovednosť. Pričom to možno pozorovať aj u mladíkov, aj u dievčat.
Takýmto spôsobom, treba podotknúť, že v predstavách súčasných moskovských žiakov dôležitosť takej tradične chápanej hodnoty ako základná funkcia rodiny, ako rodičovstvo, nie je prioritnou.
Tento záver je potvrdzovaný aj výsledkami analýzy predstáv žiakov o hierarchii príčin rodinných problémov. Aj mladíci, aj dievčiny zaradili absenciu detí do štvorice najmenej významných príčin rodinných problémov.
Analýza získaných údajov umožňuje potvrdiť skôr urobený záver o tom, že pre mladých ľudí je sféra manželskej komunikácie (vernosť a oddanosť, vzájomné pochopenie, vzájomná tolerancia) prvoradou.
Pozornosť na seba púta aj paradoxný rozdiel v postoji mladíkov a dievčin k takej príčine rodinných problémov, ako je alkoholizmus. Podľa výsledkov monitoringového výskumu «Moskovská rodina-2001», podstatný počet rozvodov, ktorých iniciátorkami boli ženy, bolo podmienených neochotou žien zmieriť sa s alkoholizmom ich mužov. Preto je prirodzené predpokladať, že väčšiu ustarostenosť by alkoholizmus ako hrozba mal vyvolávať u dievčat. V praxi sme ale získali iný obraz: problém alkoholizmu v kontexte rodinného života viacej znepokojuje mládencov.
Mládencov viac, než je tomu u dievčat, znepokojuje tiež nezhoda charakterov medzi manželmi, sexuálna disharmónia medzi nimi, absencia detí, neschopnosť viesť domáce hospodárstvo, rozdielnosť pohľadov na rodinné tradície a príslušnosť manželov k rôznym náboženským konfesiám.
Dievčatá viac, než mladíci, vidia ako zdroj rodinných problémov manželskú neveru, absencia vzájomného porozumenia medzi členmi rodiny, nepripravenosť na rodinný život, vzájomnú netolerantnosť manželov, neschopnosť rozdeliť si povinnosti v rodine a absencia vlastného bývania u mladých rodín.
- Predstavy starších žiakov o zákonoch fungovania rodiny.
Zistili sme, že predstavy starších žiakov o rodine sú spojené s nasledovnými sférami rodinného života: rozdelenie manželských rolí, materiálno-finančné zabezpečenie, voľný čas, rodičovstvo, autonómia a vzťahy so starším pokolením (rodičmi, babkami, dedkami), manželská komunikácia, sex, sociálne postavenie rodiny.
Rozdelenie manželských rolí. Na otázku: «Akú rolu by ste chceli sebe vyhradiť vo svojej budúcej rodine?» 77,6 % (62 % mladíkov, 90,8 % dievčin) odpovedalo, že v ich budúcej rodine bude hlavný riadiaci princíp tvoriť rovnoprávnosť.
20,8 % žiakov (teda, 37,2 % mladíkov a 7,2 % dievčin) si vyhradzuje rolu toho, kto rozhoduje. Len 1,4 % žiakov (0,8 % mladíkov a 2,0 % dievčin) je odhodlaných plniť rozhodnutia svojho manžela/ky (alebo iných členov rodiny). Tu poukážeme na prítomnosť silného rozdielu v názoroch mladíkov a dievčin na túto stránku rodinného života: mládenci sú oveľa menej pripravení na rovnoprávnosť v delení rolí a vyjadrujú snahu byť lídrom, rozhodovať.
Väčšina žiakov 87,2 % (79,8 % mladíkov a 93,4 % dievčin) si myslí, že rovnoprávnosť by sa mala vzťahovať na taký dôležitý aspekt rodinného života, ako je zodpovednosť za stabilitu rodiny. Len 9,5 % a 2,5 % žiakov si myslí, že za stabilitu rodiny je plne zodpovedný muž, a v druhom prípade, že je plne zodpovedná žena.
Materiálno-finančné zabezpečenie rodiny. Princíp rovnoprávnosti nie všetci žiaci vzťahujú na takú oblasť rodinnej spolupráce, ako je materiálne zabezpečenie rodiny: 56,9 % respondentov (70,3 % mládencov, 46,1 % dievčin) si myslí, že zodpovedným za materiálne zabezpečenie rodiny má byť muž. 1,4 % si myslí, že zodpovednosť za materiálne zabezpečenie by mala niesť žena. 41 % (26,6 % mládencov, 53,2 % dievčin) opýtaných si myslí, že obaja manželia by mali prispieť svojim dielom do tejto sféry rodinného života.
Pritom len 7,4 % opýtaných si myslí, že žena by mala pracovať narovnako s mužom. 30,7 % (45,7 % mladíkov a 18,2 % dievčin) si myslí, že ak muž dobre zarába, tak žene sa viac oplatí zostať doma, vychovávať deti a starať sa o muža. 19,4 % (19,4 % mladíkov a 19,5 % dievčin) sa domnieva, že žena by mala pracovať, ak to neodporuje záujmom rodiny. 7,4 % (10,9 % mladíkov a 4,5 % dievčin) si myslí, že žena by mala pracovať, len ak je prostriedkov, ktoré zarába muž, málo pre normálne fungovanie rodiny.
A, nakoniec, snahu ženy urobiť profesionálnu kariéru podporuje 27,9 % žiakov (10,1 % mladíkov, 42,9 % dievčin).
Takto v sfére materiálno-finančného zabezpečenia životaschopnosti rodiny názory mladíkov do značnej miery zostávajú názormi typickými pre patriarchálny typ, v ktorom muž bol «pánom-živiteľom». Dievčiny sú viac naklonené k rovnostárskym vzťahom a sú pripravené prispieť svojim dielom do rodinných financií, pracujúc, ak to neodporuje záujmom rodiny alebo ak zárobok muža nestačí.
Ohľadom delenia financií v rodine medzi mladíkmi a dievčinami možno pozorovať oveľa väčšiu zhodu: 76,0 % žiakov (79,8 % mladíkov a 72,7 % dievčin) si myslí, že peniaze v rodine by si mali deliť obaja manželia, nezávisle od množstva zarábaných peňazí každým z nich. Tu, podľa nášho názoru, je nepochybne vidieť vplyv sovietskeho rozvoja spoločnosti a rodiny: pri absencii súkromného podnikania bol jediným zdrojom finančných príjmov pracovný zárobok, veľkosť ktorého, spravidla, bola tak neveľká, že celý bol spotrebovaný na «taktické» ciele: poplatok za bývanie, stravu, oblečenie. Položka «strategické rozmerné výdaje» prakticky chýbala, a muž v sovietskej rodine odovzdal «nezáživnú» činnosť hospodárenia s prostriedkami do ženských rúk.
19,4 % žiakov (15,5 % mladíkov a 22,7 % dievčin) si myslí, že v rodine môže každý časť zarobených peňazí utratiť samostatne a odovzdať rodine peniaze, ktoré zvýšili z individuálnych útrat. 4,6 % (4,7 % mladíkov a 4,5 % dievčin) si myslí, že každý z manželov môže narábať so svojim zárobkom alebo peniazmi ako sám uzná.
Organizácia všedného života. Tendencia k rovnoprávnosti sa odráža aj v predstavách žiakov o organizácii vedenia domácnosti: len 9,9 % (18,0 % mladíkov a 3,2 % dievčin) si myslí, že domáce práce sú čisto ženskou povinnosťou a 2,1 % (3,1 % mladíkov a 1,3 % dievčin), že je to povinnosťou muža. 47,7 % žiakov (47,7 % mladíkov, 48,1% dievčin) si myslí, že vedenie domácnosti je najmä ženská povinnosť, ale muž by mal žene v tom pomáhať. 27,2 % (24,2 % mladíkov, 29,9 % dievčin) opýtaných si myslí, že domáce práce by sa mali deliť medzi mužom a ženou v závislosti od ich pracovnej vyťaženosti, a 12,5 % (7,0 % mladíkov, 17,5 % dievčin) — že, domáce práce by sa mali deliť rovným dielom, ak obaja manželia pracujú.
Tu dodáme, že mladíci sú v oveľa väčšej miere pripravení «pomáhať» viesť domácnosť, než «deliť tieto povinnosti rovným dielom».
Rodičovstvo. Tendencia vytvoriť rodinu s demokratickým systémom riadenia a fungovania sa ešte výraznejšie odráža v predstavách žiakov o miere účasti manželov na opatere detí a ich výchove. 62,5 % opýtaných (54,7 % mladíkov a 66,9 % dievčin) si myslí, že opatera detí a ich výchova je v rovnakej miere povinnosťou matky, ako aj otca; 25,4 % (24,8 % mladíkov, 26,0 % dievčin) — že je to spoločná povinnosť všetkých členov rodiny (vrátane staršieho pokolenia babičiek a dedkov). A len 9,2 % (14,7 % mladíkov, 4,5 % dievčin) opýtaných si myslí, že je to najmä materská, a 1,4 % (2,3 % mladíkov, 0,6 % dievčat), že je to najmä otcovská povinnosť.
Voľný čas. 83 % žiakov (75,8 % mladíkov, 89,6 % dievčin) si myslí, že plánovať rodinný oddych (určovať miesto, cenu, charakter trávenia voľna) by mali obaja manželia. 10,6 % (14,8 % mladíkov, 7,1 % dievčat) si myslí, že by to mal robiť muž, a 5,3 % (7,8 % mladíkov, 3,2 % dievčat) — že žena.
Autonómia a vzťahy so starším pokolením (rodičmi, babkami a dedkami).
Väčšina žiakov považuje samostatnosť — osobnú a tvoriaceho sa alebo manželského páru — za dôležitú hodnotu a vážnu podmienku úspešnej existencie vo všetkých etapách vytvárania a fungovania budúcej rodiny. Odráža sa to v tom, že len 21,1 % žiakov (14,2 % mladíkov a 26,8 % dievčin) si myslí, že získanie rodičovského dovolenia pre svoje manželstvo (vytvorenie rodiny) je povinné. 61,4 % žiakov (63,0 % mladíkov a 60,1 % dievčin) si myslí, že rodičovský súhlas je žiaduci, ale nie nutný, a 17,3 % považuje takýto súhlas za nepotrebný. Ba čo viac, 47,5 % (54,0 % mladíkov a 42,1 % dievčin) dokonca v prípade kategorického odmietnutia budúceho manžela svojimi rodičmi je pripravená vstúpiť s týmto partnerom do manželstva. 46,8 % žiakov (56,8 % mladíkov a 38,6 % dievčin) je ochotných vstúpiť do manželstva s partnerom, ktorého rodičia kategoricky odmietajú ich samotných.
Samostatnosť sa z pohľadu žiakov zaisťuje prijatím na seba zodpovednosti za materiálno-finančné zabezpečenie ich vlastnej rodiny, zodpovednosti za organizáciu každodenného života a voľna.
Jednako 98,5 % žiakov si myslí, že s rodinami rodičov oboch manželov treba mať srdečný, blízky vzťah. Pričom 42,0 % žiakov si myslí, že práve mladá rodina je zodpovedná za vytvorenie takýchto vzťahov, dokonca aj ak rodičia jedného z manželov kategoricky odmietli druhého manžela v období pred svadbou. Sú ochotní podnikať reálne kroky, aby takéto vzťahy vznikli.
Len 15 % kladie túto zodpovednosť na rodičov, ktorí odmietajú dané manželstvo. 3,4 % žiakov si myslí, že odmietanie partnera starším pokolením by mal prekonávať ten z mladomanželov, rodičia ktorého vyjadrili nesúhlas s životným partnerom ich dospelého syna (dcéry). Zaujímavé, že nástojiť na tom, aby práve manželský partner podnikal aktívne kroky <vo vzťahu k riešeniu> tohto problému je ochotných 5,2 % dievčin a len 1,1 % mladíkov.
39,9 % žiakov (37,2 % mladíkov, 42,5 % dievčin) si myslí, že vo svojom rodinnom živote je potrebné prihliadať na názory staršieho pokolenia (rodičov alebo starých rodičov). 29,0 % (30,2 % mladíkov, 28,1 % dievčin) nevie, či to treba robiť. 30,4 % (31,8 % mladíkov, 29,4 % dievčin) si myslí, že prihliadať na názory staršieho pokolenia nie je treba.
Sociálne postavenie rodiny. Kvalitatívna analýza práce diskusných skupín ukázala, že tínedžeri venujú špeciálnu pozornosť takej sfére rodinného života, ako je sociálne postavenie svojej budúcej rodiny, rátajúc s tým, že sociálne postavenie je určované mierou vzdelanosti manželov a úrovňou ich materiálnej zabezpečenosti. Preto približne polovica (48 %) z nich si myslí, že je pre nich žiaduce, aby úroveň vzdelania manželského partnera bola rovnaká alebo vyššia (nie však nižšia), než ich vlastná. Druhá polovica respondentov, t.j. 49,1 % (60,5 % mladíkov a 39,7 % dievčin), pri vyjadrení svojho postoja k založeniu rodiny s človekom s inou úrovňou vzdelania odpovedala, že úroveň vzdelania manžela/ky pre nich nemá význam.
23,1 % (19,8 % mladíkov a 25,8 % dievčin) žiakov by uprednostnilo muža (ženu) z rovnakej sociálnej skupiny, ako sú oni sami. A pre 46,9 % respondentov nemá sociálna príslušnosť ani rodiny svojich rodičov, ani rodiny rodičov ich partnera žiadny význam. Len 5,1 % žiakov (6,3 % mladíkov a 4,0 % dievčin) sa stavia odmietavo k manželstvu s človekom z rodiny patriacej do inej sociálnej skupiny, v porovnaní s rodinou ich rodičov.
Vyvodzujúc závery, môžeme konštatovať, že u 16-17 ročných tínedžerov žijúcich vo veľkomeste RF, prevládajú nie patriarchálne ani náboženské predstavy o rodinných vzťahoch, ale prozápadné predstavy a príslušné modely rodinného života. Na zmenu zvyčajným, štandardným formám usporiadania a fungovania rodiny prichádza veľká rozmanitosť vzorov usporiadania rodinného života. Mládež si v rodinnom živote cení, predovšetkým, možnosť žiť v láske, vzájomnom porozumení, úcte k svojim osobitostiam, záujmom a prianiam.
Sociálne zmeny, prebiehajúce v spoločnosti, sa odrážajú aj na zmene rodinných rolí. Dievčiny sa nechcú uzatvárať v rámci domácnosti, usilujú sa o nezávislosť, o zarábanie peňazí a vybudovanie profesionálnej kariéry. Mladíci sú ochotní prijať na seba aktívnu pozíciu ženy v rodine, sú ochotní podeliť si starosť ohľadom organizácie všedného rodinného života a voľna. Spoločne s tým je badateľná neveľká dôležitosť takej sféry rodinného života, ako je rodičovstvo.
ZOZNAM LITERATÚRY
S.I.Golod. Osobný život: láska, vzťahy pohlaví.— M., Veda, r. 1991, 223 str.
S.I.Golod. Budúca rodina: aká je?— M., Veda, r. 1990, 56 str.
B.V.Jelizarov. Perspektívy výskumu rodiny.— M., Myšlienka, r. 1987, 120 str.
Životaschopnosť rodiny: tendencie a problémy. / Pod redakciou I.A.Amsovej — M., Myšlienka, r. 1990, 340 str.