PRÍLOHY 1. Vytvorenie jednotlivcami kolektívnej psychiky (egregorov) a súčinnosť osoby a egregorov[670]
Vyriešenie problémov vzájomných národných vzťahov v duchu Koncepcie spoločenskej bezpečnosti · перевод (Slovenský) · раздел 24 из 26
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
PRÍLOHY 1. Vytvorenie jednotlivcami kolektívnej psychiky (egregorov) a súčinnosť osoby a egregorov[670]
Možno si dovtípiť, že, ak samotná psychika jednotlivca predstavuje informačno-algoritmický systém, tak ľudia spoločne tvoria informačno-algoritmické systémy, ktorých komponentmi sú osobné psychiky každého z nich, jednoducho v dôsledku toho, že sami osebe predstavujú určitú jednotu, v rámci ktorej prebiehajú procesy výmeny energií, informácií, algoritmík. Otázka je len v tom, na akom materiálnom základe vznikajú informačno-algoritmické systémy nadosobnej úrovne, vytvárané množstvom osobných psychík.
Jedným z nositeľov kolektívnej psychiky ľudí sú pamätníky kultúry. Iste budete súhlasiť, že ak čítame nejaký prastarý text, a názory v ňom vyjadrené zohľadňujeme v procese budovania svojho videnia a chápania sveta, vo vypracovaní línie svojho správania, tak treba priznať, že prastarí interpreti týchto názorov sa spoluzúčastňujú tej istej kolektívnej psychiky, v ktorej sa zúčastňujeme aj my sami. Pokiaľ ide o nás, tým, že potomkom zanechávame pamätníky kultúry svojej epochy, tak sa určitým spôsobom spoluzúčastňujeme v ich psychickej činnosti.
Takýmto spôsobom sa teda ukazuje, že ľudstvo je v určitom zmysle jednotné v celej postupnosti uplynulých a budúcich generácií.
Avšak pamiatkami kultúry sa odpoveď na otázku o nosičoch kolektívnej psychiky neobmedzuje. Hmotné pamätníky kultúry minulosti i súčasnosti sú len jedným z kanálov výmeny informácií a algoritmík medzi ľuďmi, pričom tento má najnižšiu priepustnú kapacitu a rýchlosť odozvy.
Organizmus človeka — to je hmotné telo a ním nesené biopole. Pričom pod biopoľom sa myslí nie akýsi osobitý druh matérie, špecificky vlastný živým organizmom, vrátane človeka, ale súbor prírodných polí, ktorých vyžarovanie je vlastné živým organizmom, vrátane človeka (organizmus každého biologického druhu má (čo sa týka parametrov) svoje špecifické biopole, a v hraniciach tejto druhovej jednoty sa ešte vyskytujú prejavy individuálneho svojrázu). Definitívne mŕtve telo sa od živého organizmu odlišuje nielen ukončením fyziológie látkovej výmeny, ale aj absenciou biopoľa, ktoré je charakteristické pre živé telo.
A existuje predpoklad domnievať sa, že informačná kapacita hmotných štruktúr ľudského organizmu a reálne možné rýchlosti ich prechodu z jedného stavu do stavu iného nie sú dostatočné k tomu, aby práve ony boli priamymi nosičmi ľudskej psychiky ako informačno-algoritmického systému. No a poľové procesy, sprevádzajúce fyziológiu hmotného tela ľudského organizmu, disponujú dostatočnou informačnou kapacitou i vysokými frekvenčnými charakteristikami k tomu, aby mohli byť nosičmi ľudskej psychiky ako informačno-algoritmického systému. To jest, priamym nosičom psychiky jednotlivca ako procesu je jeho biopole, a hmotné telo v zostave organizmu rieši dve základné funkcie:
● interakcia s hmotným svetom;
● energetické dopĺňanie biopoľa.
Do zostavy biopoľa patria rôzne špecifické polia, líšiace sa navzájom aj charakterom svojho silového pôsobenia, aj spotrebou energie na ich vyžarovanie, aj rýchlosťou ich šírenia v rôznych prostrediach, aj charakteristikami úbytku intenzity poľa v závislosti od vzdialenosti od zdroja žiarenia. Pritom sú všetky tak či onak namodulované informáciou, vlastnou jednotlivcovi, v systémoch kódovania informácie, jednotných pre biologický druh «Homo Sapiens».
Časť týchto systémov kódovania nesie biologicky podmienený charakter, a iná časť kultúrne podmienený charakter. Táto spektrálna blízkosť biopolí všetkých ľudí a určitá jednota ich biologicky a kultúrne podmienených systémov kódovania informácie je zároveň základom pre tvorbu ľuďmi rôznych druhov kolektívnych psychík.
Nie je to žiadny nový objav. Kolektívne psychiky, plodené rôznymi sociálnymi skupinami sa v latinsko-jazyčnej terminológii oddávna nazývajú «egregormi». V latinsko-jazyčnej terminológii vznikla zmyslová dvojica: «indivíduum» (čo znamená «nedeliteľné», (JEDNOtlivec)), a «egregor» (slovo, ktoré chýba vo výkladových slovníkoch s tichým gryfom «pre dav», no ako sa možno dovtípiť, má spoločný koreň so slovom «agregát», označujúcim zoskupenie určitého množstva dielov do jedného funkčne svojrázneho zariadenia).
Psychika jednotlivca cez jej nevedomé úrovne (a v mnohých prípadoch aj na vedomej úrovni) býva vždy prepojená s nejakými egregormi. T.j. takých jednotlivcov, ktorých psychika by nebola pripojená na algoritmiku nejakého egregoru, skrátka niet.
Egregor, to je predovšetkým algoritmika, čím sa má na mysli prítomnosť: určitých cieľov, na ktoré ona pracuje; určitého obsahu (informačno-algoritmického zabezpečenia); a tiež určitého súboru «argumentov» (t.j. parametrov aktivácie celkovej algoritmiky alebo jednotlivých príslušných algoritmov nachádzajúcich sa v zostave celkovej algoritmiky). Táto algoritmika môže byť rôznymi svojimi fragmentmi rozptýlená v individuálnych psychikách množstva ľudí, a taktiež môže byť vo väčšej či menšej miere dupľovane skopírovaná v tom útvare, ktorý možno nazvať «poľovým telom egregoru» — poľovou štruktúrou, ktorá je schopná existovať nejaký čas aj sama osebe, v prípade ak zmiznú všetci jednotlivci, ktorých psychika je pripojená na tento egregor.
V podmienkach, ak rôzne egregory nie sú energeticky izolované, tak môžu do seba navzájom prenikať, zjednocovať sa na základe identickosti cieľov alebo nejakých fragmentov informačno-algoritmického zabezpečenia, jednoty parametrov energetiky, a taktiež na základe spoločných jednotlivcov pre niekoľko egregorov, ktoré sú svojho druhu «mostami» medzi nimi alebo «spojkami».
Na pripojenie psychiky jednotlivca na určitý egregor je, predovšetkým, potrebná energetická kompatibilita biopoľa jednotlivca s egregorom, jak zostavou prírodných polí, tak aj parametrami výkonu a fázovo-frekvenčnými charakteristikami.
Energetická kompatibilita jednotlivca a egregoru môže byť zabezpečená jak geneticky, t.j. príslušnosťou k druhu «Homo Sapiens» a jeho populáciám, tak aj vplyvom rôznych látok meniacich fyziológiu biopoľa. To posledné sa týka egregoriálnej jednoty pijúcich, fajčiacich a ostatných narkomanov.
Okrem toho, v živote ľudstva sa sformovali kultúry rôznorodého šamanizmu. Šamanizmus v sebe zahrňuje vplyv rôznych medicín na šamana a jeho «klientov», z ktorých niektoré sú určené na zaistenie energetickej kompatibility biopoľa človeka s jednotlivými egregormi. Čiastočne sa to týka aj vplyvu na biopole spojeného s rôznymi stravovacími diétami.
Tiež treba vedieť, že rôzne druhy psycho-fyziologických praktík (napríklad, jógy vo védickej kultúre) sú schopné tiež zmeniť parametre biopoľa jednotlivca, v dôsledku čoho do egregorov, do ktorých je schopný vstúpiť jogín, iní nedokážu vstúpiť buď vôbec, alebo v takej kvalite, ako to dokáže urobiť jogín.
Bez zabezpečenia energetickej kompatibility s egregorom je spojenie s ním buď nemožné, alebo nebezpečné: je to podobné tomu, ako musí byť zabezpečená kompatibilita elektrických zariadení (generátorov a spotrebičov energie) a funkčnej elektrickej siete; technických charakteristík televíznych a rádiových prijímačov a úrovne príslušného signálu v mieste ich prevádzky.
Na pripojenie osobnej psychiky na egregor (pri zaistenej energetickej kompatibilite s egregorom) je potrebné minimálne jedno z troch:
● reálne mravné štandardy (princípy) osoby, ktoré prakticky riadia spracovanie informácie v psychike jednotlivca, musia byť identické s mravnými štandardmi vlastnými egregoru (čím viac je takýchto identických mravných štandardov (princípov) v páre «osoba — egregor», a čím majú vyššiu prioritu[671], tým hlbšia je prepojenosť osoby s egregorom);
● jednotlivec je nositeľom algoritmiky, ktorá je pre egregor charakteristická, prípadne nejakých fragmentov príslušných algoritmov;
● jednotlivec je nositeľom informácie, charakteristickej pre egregor.
Pre pripojenie psychiky jednotlivca na egregor pri zaistení energetickej kompatibility s ním stačí iba jeden z vyššie uvedených faktorov; prítomnosť zvyšných dvoch faktorov nie je nevyhnutná.
Pripájanie osobnej psychiky na egregor môže prebiehať jak cez nevedomé úrovne psychiky, tak aj na oboch úrovniach: čiastočne cez vedomú úroveň, a čiastočne cez nevedomé úrovne psychiky. Pritom mravné štandardy osoby určujú charakter spolupráce jednotlivca a egregoru. V súvislosti s týmto je potrebné ešte ozrejmiť dva aspekty:
● PRVÝ. Pripájanie na egregor výlučne cez mravné štandardy pri absencii v psychike osoby informácie a algoritmiky, charakteristických pre egregor.
V tomto prípade identickosť mravných štandardov hrá rolu akoby «hesla» na získanie prístupu k informačno-algoritmickým (prípadne aj energetickým) zdrojom egregoru. Ak je «heslo» akceptované, tak chýbajúce (v psychike osoby) informačno-algoritmické zdroje budú do nej «stiahnuté» z egregoru behom nejakého času — v zodpovedajúcich okolnostiach, a možno aj sformovaných vôkol jednotlivca tým istým egregorom.
● DRUHÝ. Pri nezhode mravných štandardov osoby so štandardmi charakteristickými pre egregor je pripájanie psychiky jednotlivca na egregor možné prostredníctvom jedného z dvoch ďalších faktorov jednotlivo alebo oboch spolu, t.j. prostredníctvom prítomnosti v psychike informácie alebo algoritmiky charakteristickej pre egregor. V tomto prípade jednotlivec aj keď vchádza do egregoru, no nedokáže sa začleniť do jeho algoritmiky: jeho mravné štandardy produkujú inú algoritmiku správania, vrátane algoritmiky súčinnosti s egregorom.
Avšak, v psychike jednotlivca sa môžu aj tak nachádzať mravné štandardy charakteristické pre egregor, no nie v úlohe reálne fungujúcich mravných štandardov osoby, ale ako komponent jej informačného zabezpečenia — informácie o ktorej vie (vraj «existujú, alebo môžu existovať, aj osoby s takýmito mravnými štandardmi, hoci moja mravnosť taká nie je»).
Súhrn egregorov, s ktorými osoba môže byť spojená neustále a s ktorými môže byť spojená dočasne, možno rozdeliť na tri skupiny:
● Do prvej patria biosférno-biocenózne egregory, s ktorými je jednotlivec spojený aj informačno-algoritmicky, aj energeticky už len na základe svojej príslušnosti k biologickému druhu «Homo Sapiens». Hovoriť o akejkoľvek špecifickej mravnosti vo vzťahu k nim asi nebude celkom vhodné, hoci niektoré deformácie mravov jedincov pod vplyvom sociálne podmienených faktorov môžu mať za následok to, že biosférno-biocenózne egregory odvrhnú subjekt ako «živú mŕtvolu» a ten sa následne stane obeťou ich «imunitného systému».
S biosférno-biocenóznymi egregormi je jednotlivec spojený po celý svoj život, hoci biocenózna zložka sa počas jeho života môže meniť jak v dôsledku zmien samotných biocenóz, tak aj v dôsledku premiestnenia sa jednotlivca z jednej biocenózy do inej na obdobie, ktorého dĺžka umožňuje vojsť do egregoru biocenóz nového miesta pobytu. Samozrejme, koreňovým egregorom tejto skupiny je biosférno-biocenózny egregor takzvanej «malej vlasti» — rodiska.
● Do druhej skupiny patria kultúrne podmienené egregory, ktoré možno rozdeliť na dve podskupiny:
sociálno-statusné, súčinnosť s ktorými má dlhodobý charakter v tom zmysle, že prebieha počas mnohých dní, mesiacov, desaťročí (takéto sú, napríklad, etnické egregory, egregory náboženských vierovyznaní, a taktiež profesionálno-korporatívne egregory a iné egregory subkultúrne svojráznych sociálnych skupín, vrátane egregorov nositeľov určitých typov režimu psychiky a ich špecifických variantov),
priebežne sa striedajúce, na ktoré sa jednotlivec pripája doma i v práci úmerne tomu, ako prechádza od jedného typu činnosti k inej (sadol za volant — pripojil sa na vodičský egregor; nechal auto na parkovisku a ďalej šiel mestskou dopravou — pripojil sa na egregor fungovania verejnej dopravy atď.).
● Do tretej skupiny patria rodové egregory, ktoré predstavujú spojovací element medzi biosférno-biocenóznymi a kultúrne podmienenými egregormi.
Pre nich je charakteristické to, že vo svojom základe sú biologické, nakoľko príslušnosť k rodu-kmeňu je programovaná pri počatí genetickým mechanizmom biologického druhu a zaznamenáva sa v genóme jednotlivca doživotne. Pritom ale nesú aj určitú kultúrne podmienenú zložku (mravné štandardy, algoritmiku, informáciu), po osvojení ktorej môžu do rodového egregoru vstúpiť aj biologicky cudzí jednotlivci (najmä, reálni manželia alebo manželky, ktorí sú vo väčšine prípadov predstaviteľmi iných rodových egregorov, a taktiež adoptované deti, blízki priatelia atď., a okrem toho aj, potenciálne najnebezpečnejší, milenci a milenky pri nerestnom spôsobe života). Avšak možné sú aj efekty spätného pôsobenia, keď rodový egregor od seba odlučuje biologicky k nemu príslušných ľudí v prípade, ak sa stanú nositeľmi nejakej pre rodový egregor neprijateľnej mravnosti, informácie, algoritmiky.
V každom egregore jednotlivec disponuje určitým «egregoriálnym postavením», ktoré sa v priebehu času môže meniť, a postavenie jedného a toho istého jednotlivca v rôznych egregoroch môže byť tiež rozdielne. Základné možné postavenia jednotlivca v egregoroch sú:
● «dojná krava» — jednotlivec iba prikrmuje egregor svojou energetikou, z čoho v drvivej väčšine prípadov sám nemá žiadny prospech, alebo je pre egregor zdrojom nejakých iných zdrojov — informácie, algoritmiky, kanálov informačnej výmeny atď.;
● «výkonný prvok» — jednotlivec sa začleňuje do algoritmiky egregoru a plní v nej určité funkcie, ktoré nemajú riadiaci charakter voči samotnému egregoru (deje sa to zväčša nevedome);
● «egregoriálny líder», «egregoriálny manažér» — jednotlivec schopný egregor riadiť na základe informačno-algoritmickej náplne samotného egregoru, avšak nedokáže ho meniť (môže sa to diať vedome, aj nevedome);
● «programátor» — dokáže meniť informačno-algoritmickú náplň egregoru (vyžaduje si to určitú uvedomelosť)
Tri prvé postavenia sú charakteristické tým, že jednotlivec je svojho druhu zajatcom egregoru (samozrejme, ak nie je pripojený ešte do nejakého ďalšieho egregoru, ktorý je voči prvému hierarchicky vyšší, a má v ňom iné postavenie), a jeho vnímanie sveta, chápanie života, vôľa sú nejakým spôsobom deformované egregoriálnou algoritmikou: práve v dôsledku zdeformovania jeho psychickej činnosti pod vplyvom egregoriálnej algoritmiky jedinec nie je viac-menej slobodný ani vo výbere informácie, ani v jej analýze, ani vo vypracovaní línie svojho správania a jej uvádzaní do života.
«Programátor» tiež môže byť zajatcom egregoru, ale môže byť aj slobodným od toho egregoru, voči ktorému je «programátorom».
Jedným zo základov toho javu, ktorý bol vyššie nazvaný ako «egregoriálne postavenie», tvorí vzájomný pomer osobnej vôle a egregoriálnej algoritmiky. Variantov pre tento typ vzájomného pomeru je niekoľko:
● Vôľa jednotlivca je buď nerozvitá, alebo je v procese súčinnosti s určitým egregorom z nejakých dôvodov potlačená, alebo je od procesu súčinnosti s týmto egregorom odpojená. V tomto prípade je jedinec zombi-interpretom egregoriálnej algoritmiky, a informačno-algoritmická hranica medzi osobou a egregorom chýba: «osoba» je len jednou z tvárí egregoru.
● Vôľa jednotlivca je pokračovaním egregoriálnej algoritmiky, adaptujúc ju na špecifiká situácie. V tomto prípade sa jednotlivec «vezie» na egregoriálnej algoritmike, a informačno-algoritmické rozhraničenie osoby a egregoru je funkčne analogické administratívnej hranici v rozmedzí jedného a toho istého štátu.
● Vôľa jednotlivca je v konflikte s egregoriálnou algoritmikou, avšak on nie je schopný sa z nej vymaniť. Je to jeden z prípadov, keď situácia môže byť charakterizovaná slovami «nedarí sa»: egregor nechce «viezť»[672] jednotlivca (na svojej algoritmike, no ani ho nepustí od seba, a to plodí situácie plné nezdarov...). Informačno-algoritmické rozhraničenie osoby a egregoru má v tomto variante neurčitý charakter a podobá sa boju dvoch štátov o presun hraničnej línie vo formách, počnúc od osadenia svojich pohraničných stĺpov na «spornom území» a končiac otvorenou vojnou.
● Egregoriálna algoritmika je pokračovaním vôle jednotlivca, t.j. egregor je nástrojom uskutočňovania jeho vôle. Je to možné pri postavení «egregoriálneho lídra», ako aj pri postavení «programátora», hoci, ako už bolo poznamenané vyššie, každé postavenie má svoje špecifikum. Pri postavení «egregoriálneho lídra» nie je informačno-algoritmické rozhraničenie osoby a egregoru určené, t.j. neexistuje, no neexistuje ani konflikt ohľadom rozhraničenia; pri postavení «programátora» môže byť informačno-algoritmické rozhraničenie určené, ale aj neurčené, no rovnako môže existovať aj algoritmický konflikt ohľadom určitosti rozhraničenia a iným veciam.
Čo sa týka energetickej výmeny medzi osobou a egregorom, tak tá sa kvalitatívne odlišuje od procesov pripojenia spotrebičov k zdroju jednosmerného alebo striedavého prúdu tým, že energetické toky sú pri energetickej výmene medzi osobou a egregorom namodulované[673] informáciou a algoritmikou zaisťujúcou vzájomné väzby osoby a egregoru. Inými slovami, toky energetickej výmeny medzi osobou a egregorom sa značne líšia od štandardov dodávky a spotreby jednosmerného a striedavého prúdu v technike, od energetického «bieleho šumu», nakoľko sú «naformátované» systémami kódovania informácie a algoritmikou jej odosielania a spracovania, ktoré sú vlastné pre jednotlivca i egregor.
V dôsledku «formátovania» energetických tokov v rámci energetickej výmeny medzi osobami a egregormi:
● energia získavaná jednotlivcom z (preňho) cudzieho egregoru je čosi ako «baterka/nabíjačka z nesprávneho zariadenia»;
● to isté platí aj pre «vlievanie» do egregoru energie kýmkoľvek z (jemu) cudzích jednotlivcov.
Automatická-samovoľná realizácia jedného i druhého v živote je málo pravdepodobná, práve v dôsledku «formátovania» energetických tokov, ktoré plodí vzájomnú nekompatibilitu odlišne «naformátovaných» energetických tokov.
Avšak, jedno aj druhé možno zrealizovať cielene, ak sa podarí prekonať prvotnú nekompatibilitu «formátov» energetickej výmeny. V prípade takéhoto cieleného prekonania počiatočnej nekompatibility «formátov» energetickej výmeny je takýto vplyv cudzej energie schopný prijímač poškodiť alebo ho zmeniť: to sa týka každého prijímača, či už je prijímačom egregor alebo jednotlivec.
——————
Samotné uvedomenie si jedincom spojenia s nejakým konkrétnym egregorom predstavuje najmä uvedomenie si svojráznosti informačného a algoritmického obsahu tohto egregoru, a taktiež mravných štandardov charakteristických pre egregor.
V danom prípade je v živote reálne poradie (oproti vyššie spomenutému — od mravnosti k informácii) opačné, nakoľko v živote možno nepriamo z informácie a algoritmiky v ich prejavoch rozpoznať mravné štandardy vlastné egregoru. Priame rozpoznanie mravných štandardov, charakteristických pre egregor, o to viac, ak sa tie neprejavujú vo funkčnej algoritmike[674] — si u väčšiny ľudí vyžaduje emočné rozpoloženie, ktoré sa výrazne líši od ich bežnej nálady.
Okrem toho, treba chápať, že hoci egregory môžu existovať v nadväznosti mnohých ľudských pokolení[675], a svojimi informačno-algoritmickými a energetickými zdrojmi môžu mnohonásobne prevyšovať hociktorého jedinca, napriek tomu sú egregory (minimálne, tie kultúrne podmienené) plodmi samotných ľudí: egregory (bez ohľadu na charakter ich vzniku) nedisponujú vlastnou vôľou, v dôsledku čoho sú všetky pokusy komunikovať s egregormi všeobecne ako s nejakou «nadosobou», majúcou svoju mravnosť, etiku, uvedomelosť, vôľu, len nestelesnenou v hmotnom tele, analogické pokusom rozprávať sa s magnetofónom ako s nejakou osobou.
Pripomenieme ešte raz, že nositelia každého typu režimu psychiky plodia svoje egregory. V Ruskom jazyku sa egregor nositeľov Ľudského typu režimu psychiky oddávna nazýva «súbornosť» (o jeho osobitostiach viď prácu VP ZSSR z r. 2003 «Od korporatívnosti pod rúškom ideí k súbornosti v Bohodŕžave»).
Množina egregorov ľudstva tvorí ľudský segment «noosféry» — sféry rozumu planéty.