Библиотека первоисточников · исследовательский корпус первичных текстов

Vyriešenie problémov vzájomných národných vzťahov v duchu Koncepcie spoločenskej bezpečnosti

5. «LGBT»-komunita a internacizmus

Vyriešenie problémov vzájomných národných vzťahov v duchu Koncepcie spoločenskej bezpečnosti · перевод (Slovenský) · раздел 17 из 26

Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.

5. «LGBT»-komunita a internacizmus

V spoločnosti sa už niekoľko desaťročí kultivuje uhol pohľadu, podľa ktorého:

«Homoši nikomu neubližujú, nasilu nikoho nenútia «zadok prášiť» , všetko je dobrovoľné.

Ale homofóbia je choroba veľmi vážna a nebezpečná pre spoločnosť. Preto idioti, ktorí ňou trpia, ohrozujú život a zdravie iných. Veď ktovie čo sa zrodí v chorej hlave, dnes mlátia gejov, zajtra budú židov, negrov, moslimov, ktovie čo ich ešte napadne a koho ešte zmlátia... . Škoda, že u nás v postsovietskom priestore stále zostal v ume ľudí «sovok»[442], preto aj žijeme ako žijeme...» (03.07.2010 http://domenforum.net/archive/index.php/t-106528.html).

Obete takýchto propagandistických mýtov budú len ťažko súhlasiť s nasledujúcim textom, opísaným v tejto kapitole, pre svoju nevzdelanosť v oblasti biológie a medicíny. Avšak táto práca nie je zasvätená biológii a medicíne, ale sociokultúrnym problémom a s nimi spojenými politickými otázkami. Preto tí, ktorým sa bude zdať nasledujúci text týkajúci sa «LGBT»-komunity «nepodloženým» a nebudú schopní sa stotožniť s povedaným, v dôsledku médiami sformovaných predsudkov panujúcich nad ich mysľou, nech si spomenú na fyziku a sami pohľadajú medicko-biologickú faktológiu týkajúcu sa tejto témy.

————————

«LGBT» — skratka, ktorá vznikla v anglickom jazyku na označenie štyroch sexuálnych menšín — lesbičiek (Lesbian), gejov (Gay), bisexuálov (Bisexual) a transgenderov (Transgender)[443]» (zdroj Wikipédia).

Samozrejme, takéto národnosti neexistujú, no historicko-politická realita je taká, že «LGBT»-komunita sa objektívne stáva prepojenou s takým globálno-politickým javom, ako je ideový internacizmus.

Ide o to, že vo všetkých národných kultúrach existuje zložka zameraná na podporu fungovania inštitútu rodiny v nadväznosti pokolení. V civilizovaných spoločnostiach práve inštitút rodiny rieši úlohy:

● reprodukcie nových pokolení;

● integrácie každého novorodeného jedinca do spoločnosti počas jeho dospievania.

A v tejto úlohe rodinu nedokáže plnohodnotne nahradiť žiadny iný spoločenský inštitút[444].

Pri tom je nevyhnutné dodať, že ak skúmame historickú minulosť, tak všetky ostatné spoločenské inštitúty (štátnosť, škola, veda, umenie atď.) vyrástli z inštitútu rodiny ako zo «semiačka». A počas historicky dlhých časových intervalov, obopínajúcich život mnohých pokolení, kľúčovým faktorom rozvoja spoločnosti a kvality jeho života je fungovanie inštitútu rodiny. V kratších časových intervaloch (v rozsahu života jedného-dvoch pokolení) je kľúčovým faktorom fungovanie inštitútu štátnosti, podmienené fungovaním inštitútu rodiny a systému vzdelávania počas života niekoľkých predchádzajúcich pokolení[445].

Vo všetkých národných kultúrach existuje svojráznosť obyčají, na základe dodržiavania ktorých ľudia vstupujú do manželstva a žijú rodinným životom. Jednako treba chápať, že v každej národnej kultúre celý súbor obyčají spojených s fungovaním inštitútu rodiny predstavuje sociálne podmienenú nadstavbu, ktorá sa sformovala na biologickom fundamente inštinktov normálnej sexuálnej orientácie predstaviteľov oboch pohlaví; je to svojho druhu kultúrny obal inštinktívnych programov zabezpečujúcich reprodukciu biologického druhu, vrátane prípadu stroskotania kultúry a jej «úplného vynulovania», straty pamäti, ako sa to udialo po krachu predchádzajúcej globálnej civilizácie.

A len predstavitelia «LGBT»-komunity sa ocitajú mimo túto zložku národných kultúr. A toto sa týka všetkých národných kultúr — dokonca aj tých, v ktorých bisexualizmus a zvrátené konanie voči deťom, bez ohľadu na ich pohlavie, nie sú hodnotené ako zločin voči spoločnosti ako celku (napríklad bisexualizmus počas dlhého obdobia bol charakteristický pre samurajskú subkultúru v Japonsku).

V dôsledku toho je «LGBT»-komunita kozmopolitická.

Okrem toho:

V minulosti otrokári odopierali otrokom právo na rodinu: otroci musia mať úplnú «slobodu» sexuálneho správania, a prichádzajúce na svet deti boli novým majetkom otrokárov, a nie pokračovatelia nejakého otrockého rodu.

V histórii bolo rozbitie inštitútu rodiny vždy jednou zo zložiek procesu zotročenia alebo predpokladom k zotročeniu.

Kozmopolitizmus «LGBT»-komunity v aspekte jeho neúčasti na fungovaní inštitútu rodiny, a rozbitie inštitútu rodiny v spoločnosti otrokov a v procese zotročenia sú objektívnym predpokladom pre spoluprácu ideového internacizmu a «LGBT»-komunít vo všetkých regiónoch planéty.

A preto, aby bolo možné vypracovať spoločensky bezpečný postoj k «LGBT»-komunite, je potrebné začať skúmanie otázky od biológie.

«LGBT»-komunita nie je homogénna vo svojej zostave, avšak nie v zmysle tej klasifikácie, ktorú poskytuje Wikipédia a ktorú sme uviedli na začiatku tejto kapitoly: to je klasifikácia podľa vonkajších príznakov, v základe každého z ktorých však môžu ležať rozdielne príčiny.

Ak zatiaľ ponecháme stranou «genderovú» príslušnosť (príslušnosť k sociálnemu pohlaviu[446]: uprednostnené oblečenie, druhy činnosti atď.), ktorá sa v každej spoločnosti určuje historicky sformovaným prerozdelením sociálnych funkcií medzi predstaviteľmi každého z pohlaví, tak biologické pohlavie sa určuje nielen podľa vonkajších viditeľných pohlavných príznakov tela. Okrem toho sa pohlavná príslušnosť charakterizuje príznakmi, ktoré dnes obchádzajú vnímanie väčšiny ľudí (prinajmenšom, vedomé vnímanie):

● sú to osobitosti anatomickej stavby mozgu, ktoré sa prejavujú v tom, že mozog ženy je anatomicky odlišný od mozgu muža;

● sú to osobitosti anatomickej stavby srdca a srdcovej činnosti mužov a žien;

● sú to osobitosti biochémie organizmov (hormonálne pozadie, jeho biorytmika atď.), ktoré tiež odlišujú mužov a ženy navzájom;

● okrem toho existuje ešte téma, ktorá je pre súčasnú vedu, sformovanú v kultúre biblickej civilizácie, tabu: a to je —

T.j. pohlavná príslušnosť jednotlivca v celej jej plnosti znamená súlad — anatómie tela (viditeľnej zvonka i vnútornej), biochémie organizmu, «anatómie» biopoľa a biopoľovej fyziológie — s biologickou pohlavnou normou.

Pohlavie jednotlivca je geneticky určované v procese počatia. Pritom treba chápať, že genetický mechanizmus, to nie je len chromozómový aparát a mitochondriálna DNK[447], ale aj biopoľové procesy (individuálne aj kolektívne), a medzi hmotnou zložkou genetického mechanizmu a biopoľovou zložkou existujú určité vzájomné prepojenia, v mnohom podmienené mravno-eticky a presahujúce hranice spoločnosti[448].

Ak sa udeje porucha v práci genetického mechanizmu, tak jednotlivec môže získať defektný súbor chromozómov a defektnú štruktúru biopoľa. Takéto druhy porúch môžu zasiahnuť aj ten súbor vrodených parametrov organizmu, ktorým je charakterizovaná jeho príslušnosť k určitému biologickému pohlaviu. V takom prípade, ak geneticky poškodený organizmus dosahuje vek pohlavnej zrelosti, nutne dochádza k tomu, že geneticky prednastavené programy jeho pohlavného správania nebudú zodpovedať jeho vonkajšej, viditeľnej pohlavnej príslušnosti podľa tela (ak sa ju podarí jednoznačne určiť).

Okrem toho, možné sú aj varianty, v ktorých genetické defekty pri počatí vložené neboli. Avšak počas vnútromaternicového vývoja alebo v období dospievania určité nepriaznivé vonkajšie faktory (napríklad: ekológia, alkohol, fajčenie, farmakológia, sonografia plodu, geneticky modifikované produkty, potravinové prísady atď.) znemožnili správnu funkciu (samo osebe bezchybného) genetického programu rozvoja organizmu. Čo, konkrétne, bude poškodené v dôsledku takýchto porúch v odpracovaní genetického programu, to možno určiť konkretizáciou vplyvu škodlivých faktorov prostredia, v ktorom jedinec žije. Aj v tomto prípade môže dôjsť k poškodeniam anatómie tela a biopoľa a k poškodeniam fyziológie tela a biopoľa, ktoré môžu zasiahnuť normálny komplex pohlavných príznakov organizmu a spôsobiť nesúlad medzi vonkajším, viditeľným pohlavím tela a geneticky prednastaveným programom pohlavného správania.

Ak sa takéto poškodenia pohlavného správania (v dôsledku defektnej genetiky alebo vo výsledku porúch počas procesu samo osebe bezchybného genetického programu rozvoja organizmu) nachádzajú za určitými kritickými hranicami, tak jedinec je odsúdený ocitnúť sa v «LGBT»-komunite. Pre biologicky defektného (v tomto zmysle) jedinca by pohlavné správanie zosúladené s navonok viditeľnou pohlavnou príslušnosťou jeho tela bolo zvrátením jeho biologicky nastavenej pohlavnej príslušnosti. Akú zodpovednosť nesie za nasledovanie svojej zvrátenej pohlavnej orientácie pred Bohom — to je osobitá otázka, pretože si tiež vyžaduje odpoveď na otázku: aké misie sú mu zverené Bohom v tomto svete, v čom môžu spočívať ciele jeho existencie?

Takáto biologicky podmienená «LGBT»-príslušnosť nie je liečiteľná silami súčasnej medicíny. Jednou z príčin vzniku biologicky podmienenej «LGBT»-príslušnosti, v oboch jej odrodách, môže byť aj posadnutosť besom-duchom[449]: buď rodičov pred počatím alebo počas neho, alebo v priebehu tehotenstva; prípadne samotného jednotlivca po narodení.

No okrem tohto, je možný ešte aj kultúrne podmienený spôsob pripojiť jednotlivca k «LGBT»-komunite: snaha vyskúšať všetky druhy pôžitkov na svete môže priviesť k tomu, že prevzatý zo sociálneho prostredia a jednorázovo realizovaný program zvráteného pohlavného správania sa pre jednotlivca stane jeho bezalternatívnou normou pohlavného života; a ak sa nestane bezalternatívnou normou, tak je pre neho možný bisexualizmus (ako osobná norma) alebo návrat k norme nezvráteného pohlavného správania. Avšak skúsenosť zvráteného pohlavného správania zostáva v jeho individuálnej pamäti a okrem toho — postupuje do pamäte rodového egregoru, v dôsledku čoho sa v jeho rode (dokonca nemusí ísť o jeho priamych potomkov, ale bočné rodové línie) niekto môže stať náchylným k «LGBT»-správaniu alebo sa dokonca začleniť ku «LGBT»-komunite — jednoducho následkom mravnej zaostalosti a psychickej nestability jednotlivca, ktorý vniesol hriech do svojho rodu[450].

Pri kultúrne podmienenom spôsobe je začlenenie ku «LGBT»-komunite možné v niekoľkých variantoch:

● neprítomnosť geneticky naprogramovaného odporu k zvrátenému pohlavnému správaniu[451] sa neskôr realizuje v podobe vstúpenia do «LGBT»-komunity pod vplyvom sociálneho prostredia, ktoré jedinca obklopuje;

● prekonanie geneticky naprogramovaného odporu k zvrátenému pohlavnému správaniu:

● posadnutosť besom alebo egregorom, v ktorom existujú programy «LGBT»-správania[452];

● trvalé zmeny psychiky pod vplyvom tráum alebo psychotropných látok (vrátane pod vplyvom celkovej narkózy pri chirurgických zákrokoch alebo pod vplyvom transfúzie krvi od «LGBT»-predstaviteľa[453]), vplyv ktorých sprevádzala nejaká informácia, ktorá vyvolala u jedinca «LGBT»-správanie[454].

Kultúrne podmienené začlenenie do «LGBT»-komunity (s výnimkou štvrtého variantu) je algoritmicko-psychologicky analogické začleneniu alkoholu do svojho života: 1) určitá časť ľudí nemá počiatočný geneticky naprogramovaný odpor k alkoholovej chuti v nápojoch a v dôsledku toho sa necháva ľahko vtiahnuť do procesu alkoholizácie svojho života, ak existuje príslušný tlak sociálneho prostredia na ich psychiku; 2) druhá časť ľudí disponuje prvotným geneticky naprogramovaným odporom k alkoholovej chuti v nápojoch, ale prekonáva ho (buď pod vplyvom slabošstva na vlne inštinktívnych programov stádovito-svorkovitého správania, alebo silou vlastnej vôle), aby nebol «triezvym chumajom» v spoločnosti tých, ktorí našli «pravdu» vo víne a iných druhoch alkoholu. To isté sa týka aj zoznámenia ľudí s fajčením tabaku a ich zapojenia do ostatnej narkománie. Kultúrne podmienené pripojenie k «LGBT»-komunite sa odlišuje od pripojenia k týmto druhom hriešnosti len svojou orientáciou na iný spôsob získania pôžitku.

Kultúrne podmienené pripojenie sa k «LGBT»-komunite je v podstate liečiteľné, ale praktický výsledok záleží na umení «psychiatra», ktorý sa do tohto diela púšťa: t.j. výsledok nebýva zaručený. Výsledok je garantovaný len vtedy, ak jednotlivec sám vyvíja úsilie k tomu, aby získal nevratne Ľudský typ režimu psychiky, čo má za následok reorganizáciu celej algoritmiky psychiky[455] a vykazuje vplyv aj na fyziológiu — jak na biochémiu, tak aj na biopole.

T.j. ak máme «LGBT»-komunitu klasifikovať nie podľa zvonka viditeľných prejavov nesúladu pohlavného správania k pohlavnej príslušnosti tela (ak sa ju podarí určiť), ale podľa príčin vytvárajúcich «LGBT»-správanie, tak variantov pripojenia k «LGBT»-komunite existuje šesť:

● prvopočiatočne defektívna (z rôznych dôvodov) genetika jednotlivca;

● biologicky vyjadrené následky poruchy práce (inak bezchybného) genetického programu rozvoja organizmu zapríčinené vonkajšími faktormi;

● mravná zaostalosť a psychická nestabilita pri absencii geneticky naprogramovaného odporu k zvrátenému pohlavnému správaniu;

● prekonanie geneticky naprogramovaného odporu k zvrátenému pohlavnému správaniu na základe inštinktívnych programov stádovito-svorkovitého správania alebo silou vlastnej vôle pod vplyvom «túžby po dobrodružstve»;

● trvalé zmeny psychiky pod vplyvom tráum a psychotropných látok, ktoré sprevádzala informácia vyvolávajúca «LGBT»-správanie;

● posadnutosť besom alebo egregorom, v ktorom existujú programy «LGBT»-správania[456].

Osobitne medzi všetkými variantmi stojí rituálne-povinná homosexualita niektorých tajných spoločenstiev, siahajúca až do vzdialeného staroveku[457]. Absolventi homosexuálneho zasvätenia sa napokon delia na tri kategórie: prví sa stanú homosexuálmi, dávajúcimi prednosť homosexuálnym stykom a vyhýbajúci sa heterosexuálnym; druhí sa podriadia «straníckej disciplíne», ale pohlavné akty uskutočňujú bez pôžitku; tretí sú najcennejší pre ďalšiu prácu v tajných spoločenstvách — stanú sa bisexuálmi, ktorým nezáleží na partnerovom pohlaví a vlastnej roli pri pohlavnom akte. Táto ľahostajnosť je dôsledkom zablokovania prirodzených inštinktívnych programov pohlavného správania sa, ktoré prebehlo v ich psychike. Ich cennosť pre tajné spoločenstvá spočíva v tom, že takýto muži-bisexuáli sa zbavujú psychologickej závislosti od žien, charakteristickej pre všetkých mužov-heterosexuálov, ktorí nedosiahli nevratne Ľudský typ režimu psychiky. Takýmto spôsobom dosiahnutá nepodriadenosť voči «ženskej moci» (o tomto viac v kapitolách 6 a 8.20) z nich robí kádrové rezervy pre ďalší postup na vyššie stupne zasvätenia a otvára pred nimi také možnosti kariéry, o akých sa rádovým politickým[458] «pederastom» a «naturálom»[459] ani nesnívalo.

Poslaním rituálne-povinného homosexualizmu v subkultúrach niektorých tajných spoločenstiev je pripojiť psychiku (naverbovaného pre prácu v ňom) zasväcovaného jednotlivca na algoritmiku príslušného egregoru.

Preto, ak budeme «LGBT»-komunitu klasifikovať nie podľa zvonku viditeľných prejavov zvráteného pohlavného správania, ale podľa príčin, v dôsledku ktorých sa pohlavné správanie stáva zvráteným, tak je potrebné urobiť záver:

Tí, ktorí hovoria, že predstavitelia «LGBT»-komunity sú rovnakí ľudia ako aj všetci ostatní; že každý jednotlivec má právo «sa usilovať dosiahnuť orgazmus» tak, ako sa jemu viac páči a pod., — sa v lepšom prípade buď nevyznajú v problematike, alebo v horšom prípade, zlomyseľne klamú, aby ľudí ktorí im dôverujú voviedli do omylu a namočili do hriechu, aby tak neprekážali rozširovaniu «LGBT»-komunity a sami sa zúčastňovali v tomto procese.

No okrem príčin existujú ešte aj následky, o ktorých prívrženci takýchto názorov buď nevedia, alebo vedia, no snažia sa ich pred spoločnosťou zamaskovať.

Existuje jedna ľudí-oblbujúca téza — akoby vraj osobitný vklad na rozvoji kultúry dnešnej globálnej civilizácie mali práve predstavitelia «LGBT»-komunity minulých storočí; vraj nebyť «LGBT»-komunity v minulosti, tak dodnes by sme žili v dobe kamennej atď.[460]

Začneme tým, že existuje určitá hranica medzi Oscarom Wildom (ktorého príslušnosť k «LGBT»-komunite je historicky nespochybniteľným faktom) a «LGBT-šumu» našich dní:

● Pre O.Wilda (ako aj pre drvivú väčšinu predstaviteľov «LGBT»-komunity minulých čias — samozrejme tých, ktorí neboli vtiahnutí do rituálno-povinného homosexualizmu niektorých tajných spoločenstiev) bola zvrátenosť jeho pohlavnej orientácie a pohlavného správania osobnou tragédiou, problémom, ktorého sa nedokázal zbaviť; no v jeho osobnej tvorbe[461] sa nenachádza propaganda homosexualizmu (samozrejme, ak v nej nebudeme nasilu vyhľadávať, t.j. vymýšľať si, «skryté» «belasé»[462] motívy, ktoré sú akože pochopiteľné len «zasväteným», t.j. vtiahnutým do «LGBT»-komunity), kvôli čomu ona skutočne disponuje všeľudským významom, nakoľko učí dobrote.

● A u dnešných účastníkov «LGBT-pochodov» a bojovníkov za OSOBITÉ práva «sexuálnych menšín» niet vôbec ničoho, okrem zvráteného pohlavného správania, znásobeného túžbou prijímať nadšené poklony od zvyšnej spoločnosti (ináč by «pochody gejov» neboli potrebné), a pokusov ukradnúť ľudstvu belasú a ružovú farbu, ako i celú dúhu[463].

T.j. v základe zvráteného pohlavného správania predstaviteľov «LGBT» a ich celkového chovania — spočívajú neĽudské typy režimu psychiky: dobytčí[464], zvierací, zombi, démonický a ich do neprirodzenosti spustené modifikácie. Z týchto okolnosti «LGBT»-komunite nevyplýva nárokovať si na ľudské práva.

Čo sa týka vkladu «LGBT»-komunity do rozvoja kultúry ľudstva v minulosti, tak tlak ľubovoľného problému na psychiku jednotlivca v mnohých prípadoch (hoci nie nutne) aktivuje jeho tvorivý potenciál, ktorý je schopný sa realizovať nielen v úzkom duchu pokusov vyriešenia samotného problému, ale aj v druhých oblastiach činnosti, vrátane rozvoja ľudskej kultúry všeobecne.

Okrem toho, ak «LGBT»-problém nie je jednotlivcom chápaný práve ako osobný problém, tak psychika (chápaná ako informačno-algoritmický systém) nemôže «nehaprovať» (lebo algoritmika spracovania informácie je podmienená mravnými štandardmi konkrétnej osoby), čo sa nevyhnutne nejakým spôsobom prejaví vo výsledkoch tvorby ako ich defektnosť; ak je chápaný ako osobný problém, tak «LGBT»-príslušnosť sa tiež môže prejaviť ako «chrobáky»[465] vo výsledkoch tvorby, následkom určitej defektnosti reálnej mravnosti jednotlivca.

Preto, ak «LGBT»-príslušnosť pre dnešných predstaviteľov «LGBT»-komunity a špeciálne — pre aktivistov — borcov za jej osobité práva prestala byť problémom tlačiacim na ich psychiku, tak aj na realizáciu tvorivého potenciálu v ľudskej kultúre blahodarným spôsobom by mali zabudnúť: hoci gejzír ich grafománie môže byť nevyčerpateľným, a čosi z tejto grafománie môže mať význam výlučne v rámci samotnej «LGBT»-komunity[466].

Ešte jedna osobitosť historickej minulosti spočíva v tom, že určité tajné spoločenstvá zapájali do «LGBT»-správania svojich členov, a aby takáto tajná organizácia bola funkčne spôsobilou, tak začleňovala do svojich radov nie kohokoľvek, ale ľudí, ktorých tvorivý potenciál bol hodnotený ako vysoký. A to, že pri vstupe do takýchto spoločenstiev boli začleňovaný k «sexuálnej menšine» — to bolo dôsledkom vysokého hodnotenia ich tvorivého potenciálu vedením týchto tajných spoločenstiev. No a po tomto začlenení sa ich tvorivý potenciál naďalej realizoval, hoci nie celkom bez «chrobákov», spôsobených takýmto druhom zasvätenia do «veľkých tajomstiev».

Uhol pohľadu západnej medicíny o tom, že príslušnosť k «LGBT»-komunite nie je poruchou psychickej normy u biologického druhu «Homo Sapiens»[467], vrátane aj kvôli tomu, že homosexualita a bisexualita sa vyskytujú u zvierat vo voľnej prírode, je jedným z mnohých prejavov takéhoto druhu «chrobákov»[468], čo núti ešte raz sa vrátiť k otázke o neĽudských typoch režimu psychiky tých, ktorí praktikujú «LGBT»-správanie v spoločnosti ľudí.

Základom pre tvrdenie, že ide o jedného zo systémových «chrobákov» medicínskej subkultúry «pokrokového Západu» je tá okolnosť, že od polovice 20. storočia v takzvaných «vyspelých krajinách» prebieha nárast štatistiky genetických ochorení a nárast štatistiky ochorení, ktoré vznikajú pod vplyvom vonkajších faktorov na organizmus, avšak na základe vlastnej genetickej predispozície organizmov práve k týmto ochoreniam[469].

Tento nárast štatistiky nesie taký charakter, že v dohľadnej perspektíve zdravých ľudí (v zmysle absencie genetických chorôb a genetických predispozícií ku vzniku určitých ochorení pod vplyvom faktorov prostredia v ktorom jedinec žije) vo vysoko-civilizovaných spoločnostiach podľa západného vzoru jednoducho nebude.

To znamená, že Západná civilizácia kráča k medicínsko-biologickej katastrofe, s ktorou si jej medicína nedokáže poradiť ani prostredníctvom farmakológie, ani prostredníctvom chirurgie, protetiky, transplantácie darcovských a umelo vypestovaných orgánov.

Ak má jej medicína zdravý rozum, tak je povinná o tom denno-denne hovoriť aj profesionálnym politikom, aj zvyšnej spoločnosti, nakoľko východisko z tejto medicínsko-biologickej slepej uličky (vytvorenej liberálno-trhovým ekonomickým modelom), ktorá má pred sebou perspektívu mučivej samovraždy civilizácie — je len jeden jediný: prechod k inému spôsobu života, ktorý by vrátil Prírodu človeku, a Človeka Prírode — cestou zmeny ekonomického modelu, ktorý leží v základoch civilizácie.

To si vyžaduje politickú vôľu a vedecko-metodologické zdôvodnenie. Avšak komerčná medicína Západu a celkovo veda o tomto probléme mlčia, v čom sa aj odráža ich systémová intelektuálna neadekvátnosť, jedným z prejavov ktorej je tvrdenie, že príslušnosť k «LGBT»-komunite nie je narušením psychickej normy u biologického druhu «Homo Sapiens».

Avšak realita je taká, že príslušnosť ku «LGBT»-komunite je narušením psychickej normy, a v mnohých prípadoch v jej základe leží genetická naprogramovanosť (t.j. narušenie biologickej normy) alebo genetická predispozícia (t.j. neprítomnosť geneticky naprogramovaného odporu k zvrátenému pohlavnému správaniu).

Ak budeme hovoriť o príčinách nárastu rôznorodej štatistiky chorobnosti predháňajúcej pôrodnosť behom posledných desaťročí (vrátane rozšírenia podielu «LGBT»-komunity v zostave obyvateľstva takzvaných «vyspelých krajín»), tak príčiny ležia vyslovene v spôsobe ich života.

V pamätiach sovietskeho genetika N.P.Dubinina (1907 — 1998) «Večný pohyb»[470], prvýkrát publikovaných ešte v r. 1973, sú zaznamenané dva fakty, ktoré majú principiálny význam pre vypracovanie stratégie prekonania globálnej biosférno-sociálnej krízy a ďalšieho rozvoja všetkých (bez výnimky) spoločností tvoriacich ľudstvo.

FAKT PRVÝ. Výskumy populácie ovocnej mušky „Drosophila funebris“ vo Voroneži v r. 1944[471] a v r. 1946[472] ukázali, že mestské životné prostredie je citeľne mutagénnym faktorom (str. 241).

FAKT DRUHÝ. Chromozómový aparát vyšších primátov (v biologickej klasifikácii sa k nim radí aj biologický druh «Homo Sapiens») je o 40-50 ráz citlivejší k vplyvu (skúmaných jeho skupinou) mutagénnych faktorov, než chromozómový aparát mušky-drosophily (str. 351).

Vyjadrený názor o mutagénnom vplyve mestského životného prostredia na živé organizmy sa potvrdzuje vo výskumoch ľudskej genetiky, uskutočnených v zahraničí. Takto podľa výsledkov jedného z nich stačí popracovať iba tri dni v zlievarenskom podniku, aby organizmus na to zareagoval vznikom mutácii[473]. Okrem toho, americkí výskumníci dokázali, že mestské deti zaostávajú ukazovateľmi IQ za deťmi, ktoré žijú v dedinskom prostredí, priemerne o 3-5 bodov[474], [475]. A podľa hodnotenia hlavného hygienika RF G.G.Oniščenko, megapolis môže «ukrojiť» do 5 rokov života[476].

V súčasnosti je mutagénny vplyv technosféry na ľudí mnohonásobne silnejší, než tomu bolo v minulosti — do polovice 20. storočia. Ten dosiahol takú úroveň, že v mestách sa stala reprodukcia biologicky zdravého obyvateľstva prakticky nemožnou. Pritom však do 95 % obyvateľstva «vyspelých krajín» tvorí mestské obyvateľstvo, vytrhnuté z prírodného prostredia a v dôsledku toho vedúce neprirodzený spôsob života, v tom najširšom zmysle tohto termínu.

Práve v dôsledku tohto imunitný systém biosféry pracuje na likvidácii civilizácie tohto typu, a «LGBT»-komunita je obeťou (výsledkom vplyvu) imunitného systému biosféry, a jedným z faktorov jeho vplyvu na spoločnosti, ktoré nemajú záujem sa spamätať a prejsť na iný — pre biosféru prípustný — spôsob života civilizácie.

Ak sa pozrieme do ďalekej minulosti, tak «LGBT»-komunita v sebe zahrňovala v drvivej väčšine predstaviteľov sociálnej «elity», a predstavitelia obyčajného ľudu v nej boli natoľko zriedkaví, že vo folklóre rôznych ľudov sa tento jav vôbec neodrazil.

Príčiny takejto vnútrosociálnej lokalizácie «LGBT»-komunity v minulosti spočívali v tom, že v «elite» bola oveľa vyššia frekvencia príbuzenských sobášov, poškodzujúcich genetiku «ušľachtilých rodov»; «elita» vo svojom ničnerobení mala vyšší sklon k nezdravému spôsobu života a vyhľadávaniu «príjemných dobrodružstiev»; medicína bola «elite» dostupnejšia, vďaka čomu v nej prežívali také biologicky defektné deti, ktoré by nutne zomreli, ak by sa s týmito ukazovateľmi genetického zdravia narodili v prostredí bežného ľudu. Okrem toho, ako už bolo spomenuté skôr, niektoré tajné spoločenstvá púšťali do svojich radov nových členov po uskutočnení s nimi homosexuálnych pohlavných aktov a praktizovali takúto rituálno-mystickú homosexualitu[477] vo svojom prostredí aj naďalej, hoci verejne takéto obvinenia popierali, nakoľko v mnohých štátoch im za to hrozil trest smrti. Obeťami takýchto subkultúr sa stávali aj predstavitelia vládnucej «elity», keďže tajné spoločenstvá sú jedným z nástrojov riadenia štátov z nadštátnej úrovne, a vydieranie členov tajných spoločenstiev ohlásením faktu ich «LGBT» príslušnosti, v spoločnosti kde panuje «homofóbia», je jedným zo spôsobov udržania si ich v podriadenosti.

Preto «LGBT»-komunita bola veľmi málopočetná a zahrňovala v sebe prevažne biologicky defektných, posadnutých besom a zasvätených do «veľkých tajomstiev» členov tajných spoločenstiev. Táto kategória biologicky defektného a psychicky zmrzačeného obyvateľstva sa napokon stala generátorom kultúrne podmieneného začleňovania ku «LGBT»-komunite ďalších jedincov — zachvátilo bohému a inteligenciu «slobodných profesií», hľadajúcich pôžitky, aby vyplnili svoj čas slobodný od práce.

No úmerne tomu, ako narastal podiel mestského obyvateľstva a narastal mutagénny a patogénny tlak technosféry, začal narastať aj podiel «LGBT»-komunity v zostave obyvateľstva «vyspelých krajín». Keď sa tento podiel stal dostatočne veľkým, tak dovtedajšia kultúrna mravno-etická norma karhania «LGBT»-príslušnosti a subkultúra skrytosti, formovaná uprostred «LGBT»-komunity, sa stali pre «LGBT»-komunitu prekážkou. A začala bojovať za transformáciu spoločenskej morálky, aby odstránili biľag spoločnosťou karhanej necnosti z predstaviteľov «LGBT».

Avšak tento proces nebol spustený ako «živelný proces». Keď sa «LGBT»-komunita stala dostatočne početnou, tak sa fakticky stala «sociálnou sieťou» kozmopolitického charakteru, nesúcou špecifické «LGBT»-subkultúry (so svojimi slangami, obyčajami a pod.), ktoré sa reálne stali nadnárodnými a beznárodnými subkultúrami. Toto vytvorilo podmienky, umožňujúce manipulovať spoločnosti v globálnych rozmeroch cez «sociálnu LGBT-sieť». Pri tom je nutné poznamenať, že biologicky podmieneného predstaviteľa «LGBT» nemožno prerobiť na «naturála» prostriedkami modernej medicíny, a toto ho odlišuje od ideového internacistu a iných obetí totalitných ideológií, ktorí sú predsa len schopní rozšíriť si svoj obzor a spamätať sa. Inými slovami, «LGBT»-sieť je stabilnejší systém manipulovania spoločností, než ideový internacizmus a ním zotročení ľudia rôznych národností.

Najväčší význam majú dva spôsoby manipulovania spoločností cez globálnu «LGBT»-sieť:

● pretlačenie jej predstaviteľov do príslušných funkcii vo vládnych inštitútoch (preto medzi politikmi «vyspelých krajín» Západu, predstaviteľmi médií a systému vzdelávania na všetkých úrovniach «vertikály moci» behom posledných desaťročí vyrástol podiel tých, kto bol identifikovaný ako predstaviteľ «LGBT alebo sám priamo povedal o svojej «LGBT»-príslušnosti, alebo ju verejne demonštruje»)[478];

● zhromažďovanie a rozširovanie informácii určitého tematického spektra cez globálnu «LGBT»-sieť.

Takzvaná «homofóbia»[479] je prekážkou hlavne pre prvý bod: nie všade môžu pretlačiť svojich «ľudí» v spoločnosti, kde odhalenie príslušnosti k «LGBT»-komunite spôsobuje obštrukcie a znamená koniec kariéry pre «LGBT»-predstaviteľa, alebo má za následok sedenie v base, povinné «liečenie» či kastráciu, trest smrti a pod. V takejto spoločnosti možno manipulovať len samotných predstaviteľov «LGBT»-komunity, vydierajúc ich, že ak nespravia to a to, tak ich príslušnosť k «LGBT»-komunite bude zverejnená. No čiastočne je to aj prekážka pre druhý bod, nakoľko nie všetci chcú mať s predstaviteľmi «LGBT» čo do činenia — jak z obavy ohľadom nedotknuteľnosti svojho pohlavného správania, tak aj pre obavy o svoju reputáciu v spoločnosti «naturálov» (princíp «povedz mi, kto je tvoj priateľ, a ja ti poviem, kto si» — v tomto prípade funguje).

Okrem toho, treba si všimnúť, že «homofóbia» je vo svojej podstate lživý termín. V priamom preklade zmyslu do ruského jazyka znamená «strach z homosexuálov». V skutočnosti ale mravne zdravý človek nepociťuje strach pred «LGBT»-komunitou.

Avšak pre mravne zdravého človeka pohlavný styk:

● po prvé, môže byť len heterosexuálny a musí vyjadrovať Ľúbosť (a nie automatické odpracovanie inštinktívnych programov, aktivovaných okolnosťami a vlastným chtíčom), v dôsledku čoho sú deti očakávané a milované, a preto nemôžu byť náhodným, alebo dokonca — neželaným — produktom sexu,

● po druhé, pohlavný styk nemôže byť verejne medializovaný či dokonca verejne demonštrovaný, aby tak proces počatia dieťaťa a formovania jeho duševného dedičstva bol matrično-egregoriálne (mysticky) chránený od možného zlého biopoľového vplyvu cudzích ľudí[480].

Práve následkom tohto «LGBT»-agresia ako aj ostatná zvrhlosť (vrátane zvrhlostí «naturálov» prameniacich z chtíču[481]) vyvoláva u mravne zdravého človeka zhnusenie.

A jeho právom v tejto spoločnosti je byť chránený.

Práve toto právo mravne zdravých ľudí narúšajú «LGBT»-predstavitelia a ostatní zvrhlíci, vrátane politikov — ideových liberálov[482] nezávisle od ich príslušnosti k «LGBT»-komunite či nepríslušnosti (práve z tohto dôvodu sa objavil termín «liberast», odvodený od slov «liberál» + «pederast»).

Hlbší aspekt tohto neakceptovania všeobecnej skazenosti a «LGBT»-skazenosti, pramení, napríklad, zo slov Krista:

«27. Počuli ste, že predkom bolo povedané: necudzolož. 28. A Ja vám hovorím, že každý, kto hľadí na ženu s túžbou, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci» (Matúš, kap. 5).

T.j. nemravné činy ľubovoľného charakteru („túžba a cudzoložstvo vo vlastnom srdci“ slovami Nového Závetu) uskutočňované v myšlienkach sú zrodením «myšlienkovej formy», vtrhnutím do matrice, egregorov a aury (biopoľa) objektu túžby alebo duchovným (biopoľovým) smetím, ktorého obeťou sa môžu stať druhí ľudia. A od takéhoto druhu agresie má každý človek právo sa ochrániť, a mnohí sú schopní realizovať a realizujú toto právo ako dokážu. Ide o sociálnu hygienu, a nie narušenie «ľudských práv» kohokoľvek zo zvrhlíkov.

V súlade s opísaným, celková politická orientácia degradačného procesu západnej civilizácie, do ktorého sa Západ i jeho tuzemská doma-vypestovaná periféria snažia zatiahnuť RF, spočíva v nasledovnom: Ľúbosť musí byť zo života spoločnosti vytlačená sexom, a pri uspokojovaní svojej sexuálnej túžby (chtíču) môže každý dosahovať orgazmus tak, ako sa mu len žiada. V takejto spoločnosti skutočne neexistuje principiálny rozdiel medzi «naturálmi» a predstaviteľmi «LGBT»: maximum, na čo môžu pristúpiť pohlavári systému je vyžadovanie výlučne nenásilného uspokojenia vlastnej túžby po sexuálnych radovánkach v tele (no nie v duchu — túžby a cudzoložstvá vo vlastnom srdci) na úkor druhých.

Na internete sa na túto tému našla anekdota:

«Žid chce odcestovať z RF. Na oddelení víz a registrácie sa ho pýtajú: Abram Mojsejevič, prečo chcete odcestovať? Čo sa vám tu nepáči?

— Nepáči sa mi váš postoj k homosexualite!

— Áno? A aký je tam problém, veď všetko vyzerá byť v poriadku?

— No tak sa pozrite na tendenciu: pri Stalinovi za to strieľali, pri Chruščovovi a Brežnevovi za to zatvárali a nútene liečili, teraz sa to stalo normou. Tak sa snažím odcestovať krajiny, kým to nezačne byť povinné! ... ???»

Problém je však v tom, že pred touto tendenciou sa nedá utiecť, pretože sa nejedná o «živelný proces» spoločenského «rozvoja» v príslušných regiónoch, ale o cieľavedomú globálnu politiku «svetového zákulisia». Táto politika môže byť neutralizovaná, potlačená a vykorenená len alternatívnou politikou — tiež globálnou.

Inými slovami, reálna štátna suverenita spoločnosti, zamýšľajúca realizovať svoje blahé perspektívy, vylučuje zotrvávanie «LGBT»-predstaviteľov v orgánoch štátnej moci, v médiách, v prostredí služobníkov kultov, vo všeobecnovzdelávacích a vysokých školách, v trénerskej profesii, v ozbrojených silách a tajných službách. Lebo perspektívy zotročenia si pre svoju realizáciu vyžadujú naplnenie princípu «všetku moc pederastom!» pod krycími heslami — vykorenenia «homofóbie». Zatiaľ je však:

Globálna politika zameraná na utlačenie «naturálov» a povzbudzovanie agresívnosti správania «LGBT»-predstaviteľov vo vzťahu k zvyšnej spoločnosti.

Takto je známe, že v USA muž, ktorý prejaví svoju pozornosť voči neznámej žene, sa môže ocitnúť pred súdom za sexuálne obťažovanie, dokonca ak na niečo také ani nepomyslel, len prejavil určitú starosť o ženu nad rámec štandardov formálnej zdvorilosti k cudzím ľuďom. Takýto je postoj právneho systému k vzájomným vzťahom «naturálov».

Iný postoj má ten istý právny systém k vzájomným vzťahom «naturálov» a predstaviteľov «LGBT». Na internet sa dostala nasledovná správa. Hráč jedného zo športových mužstiev v USA povedal na verejnosti, že by mu bolo nepríjemné, ak by sa v jeho mužstve nachádzal «belasý», a po hre, keď sa celé družstvo sprchuje, by tento «belasý» naňho hľadel ako na objekt svojich sexuálnych túžob. Toto bolo kvalifikované ako «homofóbia», a kontrakt s hráčom bol na tomto základe prerušený. No ak by hráč povedal, že by v takej situácii bol naplnený hrdosťou pre príťažlivosť svojho tela, tak by istotne nemal žiadne nepríjemnosti s pracovným pomerom. Druhá správa rozpráva o tom, ako jeden zo zamestnancov istej banky v USA bol prepustený po tom, čo ho riaditeľ tejto banky uvidel na káve s nevestou. Príčina prepustenia spočívala v tom, že celý direktoriát banky tvorili pederasti, pre ktorých sa kolega-«naturál» stal nevhodným. Po prepustení sa zamestnanec zamyslel nad otázkou, a čím na tento «direktoriát» urobil taký dojem, že ho spočiatku predsa len zamestnali v tejto banke? A toto nie sú ojedinelé prípady prerušenia zamestnávateľmi z «LGBT»-komunity kontraktov s «naturálmi».

Dokonca ani cirkev v USA nie je slobodná pri vyjadrení svojho názoru v otázke o «LGBT»-komunite:

«Politický konzultant Konferencie katolíckych biskupov USA odstúpil potom, čo v jednom z novinových článkov napísal, že zdrojom homosexuality je diabol.

Daniel Avila, politický konzultant pre otázky manželstva a rodiny Podkomisie Konferencie amerických biskupov ohľadne podpory a ochrany manželstva, zastávajúci tento post od 20. júna, požiadal o odstúpenie 4. novembra. Rezignácia bola prijatá okamžite» (Súdiac podľa internetovej adresy, oznam sa vzťahuje k r. 2011: http://www.sedmica.orthodoxy.ru/494-16-11-11.php#29).

«Vedenie univerzity v americkom meste Augusta (štát Georgia) zaviazalo 24-ročnú študentku Jennifer Keeton zrieknuť sa prejavov náboženského presvedčenia.

Prv na hodinách často vyjadrovala svoje kresťanské pohľady, napríklad, na sexualitu a homosexualitu.

Vo výsledku však študentke pohrozili vylúčením, oznamuje v piatok stránka „Christian Post“.

Vedenie fakulty J.Keeton upozornilo, že ak nebude pracovať nad rozšírením spolupráce s osobami netradičnej orientácie, navštevovať gej-pochody a plniť ďalšie nariadenia pre študentov, tak nebude môcť pokračovať v štúdiu.

Nedávno dievča podalo žalobu proti univerzite, tlmočí Interfax-Relígia» (http://www.demushkin.com/content/news/324/4811.html — oznam je datovaný v r. 2010, správy ohľadom výsledkov súdneho šetrenia neboli nájdené).

Presiakla informácia o tom, že aj v niektorých štátoch NSR žiaci starších tried sú povinní navštíviť «gay-kluby» akoby s cieľom vychovať v nich «tolerantný» postoj k predstaviteľom «LGBT»-komunity. Vyhnutie sa takejto akcii znamená určitou formou nedostať «zápočet» z «tolerancie» so všetkými z toho vyplývajúcimi následkami.

No ak budeme nazývať veci pravými menami, tak v skutočnosti vodia deti na vohľady[483] k dospelým predstaviteľom «LGBT»-komunity, aby tí mohli demoralizovať nové obete a urobiť to pod ochranou «demokratického» štátu. Treba mať na zreteli aj to, že k momentu dosiahnutia veku, v ktorom sa začínajú tieto «praktické cvičenia», chápanie sveta mnohých potenciálnych obetí je už dokaličené informačnou politikou médií a školstva NSR (viď nemecký komiks pre deti o tolerantnom postoji k homosexualite «Otcov spolubývajúci»[484]: http://uborshizzza.livejournal.com/1643049.html); a okrem toho, «homofóbia» je v spoločnosti dospelých — ak zatiaľ aj nie trestne postihnuteľným činom (no existujú aj výnimky[485]), tak verejne odsudzovaným javom, čo predstavuje faktor psychologického tlaku na tínedžerov v procese ich demoralizovania predstaviteľmi «LGBT»-komunity, ku ktorým deti vodia na vohľady.

Nakoľko sú tieto informácie hodnoverné — nám nie je známe. No na internete existujú podstatou analogické informácie:

«Riaditeľ Zväzu sexuálnych menšín Berlína a Brandenburgu Jörg Steinert vypracoval školský projekt „90 minút sexuálnej rozmanitosti“. Je presvedčený, že boj proti homofóbii sa musí začínať od školskej lavice.

„Všetci obyvatelia nemeckého hlavného mesta vedia, že starosta Berlína Klaus Wowereit je gej, a je dobre, že to vôbec neskrýva — tvrdí Steinert. — To však ešte nie je garanciou zmiznutia homofóbnych nálad medzi určitou časťou mládeže, ktorá tento fakt akceptuje, no napriek tomu prejavuje agresiu voči svojim rovesníkom, ktorí priznajú svoju netradičnú sexuálnu orientáciu. Preto aj v školách hlavného mesta je potrebná osvetová práca. Na financovaní vydania brožúrky a ilustrovaného materiálu sa zúčastnili berlínsky senát a Európska Únia. Pevne dúfame, že aj v budúcom roku bude tomuto projektu vyjadrená podpora”.

Brožúrka pre školy obsahuje unikátny informačno-metodický materiál, sú v ňom texty a ilustrácie určené na čítanie podľa rolí[486] a posúdenie na hodinách. Takáto literatúra, podľa názoru Steinerta, dáva možnosť sa porozprávať so žiakmi na danú tému. „Je to veľmi dôležité, — domnieva sa, — veď ak žiaci nejako vo svojom kruhu diskutujú na tému homosexuality, tak často v podobe anekdot a zlých vtipov[487]. Ale materiál brožúrky je zostavený tak, že dáva zámienku na zaujímavý rozhovor a pomáha nájsť odpovede na mnohé pre tínedžerov zaujímavé otázky“.

Stojí za zmienku, že brožúrka bola natlačená v náklade 2 500 exemplárov, no záujem o ňu nastal taký veľký, že bolo rozhodnuté vydať ešte raz toľko. Spočiatku sa predpokladalo, že projektu sa zúčastní niečo vyše 400 škôl, a každej z nich bolo poskytnutých päť exemplárov brožúrky. Pritom o učebné materiály sa začali zaujímať nielen učitelia etiky, ale aj nemeckého jazyka, a tiež histórie» (http://www.pes-publishing.com/about/news/detail.php?ID=8305).

«Konzultanti Ekonomickej a Sociálnej rady OSN, skupina Gherush92, vyhlásili, že «Božskú komédiu» Danteho Alighieri treba vylúčiť z programu talianskych škôl. Alebo urobiť variant adaptovaný na súčasnosť s vysvetlivkami. V pôvodnej podobe, domnievajú sa talianský ochrancovia práv, poéma propaguje homofóbiu a rasizmus a obsahuje tiež moslimov urážajúce útoky stredovekého básnika» (http://rys-arhipelag.ucoz.ru/news/sovetniki_pri_oon_trebujut_izjat_dante_iz_shkolnoj_programmy_v_bozhestvennoj_komedii_obnaruzhena_gomofobija_i_antisemitizm/2012-03-16-7256).

Verejné karhanie «LGBT»-komunity a jej predstaviteľov vo «vyspelých krajinách», ak aj nie je trestne postihnuteľný čin (hoci, ako bolo poznamenané vyššie, existujú aj výnimky), tak často spadá pod právomoc občianskej administratívy, a okrem toho spôsobuje aj obštrukcie zo strany «LGBT»-komunity, ktorá sa reálne stala všestranne vplyvnou v priamej aj nepriamej forme (cez psychologický nátlak na (k nej) «tolerantných» idiotov, vrátane nachádzajúcich sa v médiách a vládnych orgánoch), takže — diskriminácia práv «homofóbov» — je zaručená.

A podobné procesy nútenia k «LGBT»-správaniu a k «tolerantnosti» voči nemu prebiehajú v rôznych krajinách a regiónoch planéty.

«Experti varujú, že v USA narastajú procesy, ktoré sa môžu skončiť tým, že kresťanstvo sa ocitne mimo zákona. Hovorí sa o tom v dokumente, ktorý sa chystá zverejniť kresťanská organizácia „Coral Ridge Ministries“ (štát Iowa).

V dokumente sa zdôrazňuje, že takzvané „zákony o zločinoch na báze nenávisti“ („hate crime laws“) sa už využívajú v Kanade, USA, Austrálii aj Švédsku na prenasledovanie tých, ktorí sa osmelia vyjadriť Bibliou podložené názory na homosexuálne správanie, islam a ďalšie otázky, o ktorých sa veľmi konkrétne hovorí v Písme.

„Na prvý pohľad tieto zákony pôsobia celkom rozumne“ — hovorí Jerry Newcombe, predstaviteľ „Coral Ridge Ministries“. — „Napokon, nikto nebude ochraňovať nenávisť a násilie voči komukoľvek. No zahľaďte sa — a uvidíte, že v skutočnosti oni zakazujú nie nenávisť, ale spôsob myslenia“.

Agentúra „World News Daily“ uvádza niektoré príklady. Takto, gubernátor v Colorade Bill Ritter podpísal dokument, ktorý, podľa názoru expertov, predstavuje zákaz na publikáciu Biblie v tomto štáte. Zákon, zakazujúci „diskrimináciu podľa príznaku pohlavia“, nedovoľuje publikovať nič, na čo by sa mohli uraziť najrôznejší úchyláci. Ba čo viac, v Kongrese rokujú, či neprijať taký zákon pre celú krajinu. Tohto sa už dávno domáhajú pro-homosexuálne sily. Tento zákon doľahne na všetkých, kto si zachoval biblické predstavy o vzájomných vzťahoch pohlaví[488]: Biblia jednoznačne nazýva homosexualitu hriechom. Pritom pod zákaz budú spadať práve slová a myšlienky: osočovanie, prejavy násilia a pod. spadajú pod už existujúce zákony (zvýraznené nami hrubým v citáte).

V Kanade „zákony o zločinoch na báze nenávisti“ už priviedli k tomu, že duchovnému prikázali zriecť sa svojej viery, pretože existuje zákon zakazujúci vyjadrenia, ktoré môžu byť prijaté ako odsudzovanie druhých ľudí.

V tej istej Kanade pastor Stephan Boissoin v r. 2002 napísal do novín text, kde odsudzoval „bojovníkov za práva homosexuálov“ a vyjadril súcit a povzbudenie ľuďom, ktorí bojujú s pokušením náklonnosti k rovnakému pohlaviu. Tribunál pre ľudské práva mu vyrúbil pokutu 5 tisíc dolárov a prikázal mu písomne sa ospravedlniť homosexuálom a nabudúce sa nevyjadrovať na túto tému.

Vo Švédsku pastor Åke Green bol zatknutý kvôli kázni proti homosexualite (pravda, nakoniec oslobodený).

V Austrálii sa dvaja duchovní dostali na lavicu obžalovaných kvôli obvineniu z hanobenia islamu potom, ako vo vlastnom kostole uskutočnili seminár o moslimskej vierouke.

V niektorých štátoch USA podobné zákony už fungujú. Napríklad, v Novom Mexiku musel fotoateliér, patriaci dvom kresťanom, zaplatiť pokutu 6 600 dolárov za to, že odmietol fotografovať lesbickú „svadbu“.

Zosnulý zakladateľ „Coral Ridge Ministries“ James Kennedy často varoval, že ak takto všetko pôjde aj naďalej, ohrozí to občianske práva Američanov. „Zavrú ústa Cirkvám — to je ich najvrúcnejšie želanie: aby Cirkvi nemohli ceknúť ani slovo proti homosexualite“, — povedal on. Tony Perkins, prezident „Rady pre výskum rodiny“, s ním súhlasí: „Celá vec je v tom, že zatiaľ homosexuáli vedia: v kostoloch tejto krajiny oni musia čušať“.

Robert Knight, riaditeľ Inštitútu kultúry a masmédií, sa domnieva, že konečným cieľom podobných zákonom je postaviť kresťanstvo mimo zákon. „Ak sa vám podarí vyhlásiť, že tradičná morálka je oddnes považovaná za nenávisť a fanatizmus, a potom šikovne zatlačiť na vládu, tak samotné základy kresťanskej morálky možno vyhlásiť za trestné“.

Mark Hotaling, výkonný riaditeľ Aliancie kresťanských rodín, poznamenal, že iniciátori „zákonov o zločinoch na báze nenávisti“ často vravia, že na Cirkvi a cirkevné organizácie sa vzťahovať nebude. Avšak, zákon patrí do kategórie takzvaných „bezpečnostných zákonov“, a to znamená, že výnimka nebude platiť pre nikoho. „Každý, kto sa domnieva, že pre Cirkvi bude platiť výnimka, iba nie je dobre oboznámený s týmto zákonom“, — poznamenal p. Hotaling.

„Slovo Božie je už zakázané, a v Prvom dodatku k Ústave (garantujúcom slobodu slova — Regions.ru) sa objavila trhlina“ — dodal on» («V USA chcú postaviť kresťanstvo mimo zákon» — 21.10.2008 16:35 Regions.ru s použitím materiálov World Net Daily: http://www.regions.ru:80/news/2174211/print/).

«Vláda Veľkej Británie vydala prvý manuál pre školy na boj so šikanou na báze homofóbie v januári tohto roka «r. 2008». Podľa údajov predchádzajúceho skúmania, 65 % mladých homosexuálov bolo v školách šikanovaných spolužiakmi, a 98 % z nich počulo homofóbne vyjadrenia v škole» (http://www.gay.ru/news/rainbow/2008/03/12-12509.htm).

Okrem toho, na základe vyššie uvedených publikácii treba poznamenať, že propagandisti «LGBT»-správania, aby zamotali otázku, tak boj s «homofóbiou» zaraďujú na jeden list spolu s bojom proti rasizmu a nenávisťou na náboženskom základe, ktoré skutočne musia byť vykorenené[489].

K tomu navyše «vyspelé krajiny» registrujú «medzinárodný deň boja s homofóbiou»[490]: pripadá to na deň 17. mája (dátum bol vybraný na počesť toho, že 17. mája 1990 bola homosexualita vyradená z medzinárodnej klasifikácie chorôb. Krok, ktorého životnú (ne)adekvátnosť sme okomentovali vyššie). V tejto súvislosti Wikipédia informuje:

«V roku 2006 sa v Európskom parlamente uskutočnil seminár na tému Medzinárodného dňa boja s homofóbiou. Na seminári vystúpil Louis-Georges Tin. Predseda Europarlamentu Josep Borrell urobil vyhlásenie o priznaní medzinárodného dňa».

A pokračujúc v politike legalizácie pohlavných zvráteností,

«Rada Európy odporučila všetkým európskym krajinám vyňať z oficiálneho používania slová „matka“ a „otec“. Aby neboli zdôrazňované genderové rozdiely, navrhuje sa ich zameniť neutrálnym označením „rodič“. V oficiálnej výzve ku všetkým svojim 47 účastníkom, Rada odporúča používať práve toto slovo, kvôli boju s prejavmi tzv. sexizmu.

Ako podnet pre zrušenie slov „otec“ a „matka“ poslúžila výzva švajčiarskej poslankyne Doris Stump. Tá žiadala, aby ženy viac nezobrazovali ako „pasívne a podradné bytosti, matky a sexuálne objekty“.

Švajčiarsko ako prvé začalo zavádzať túto novinku: v Berne z oficiálneho používania sa už vytratili slová «matka» a «otec», teraz nezávisle od pohlavia ich nazývajú jednoducho «rodičmi».

Dodáme, že iniciatíva Rady Európy bola vypočutá aj v náboženských kruhoch. Takto, Episkopálna cirkev Škótska vypracovala novú verziu bohoslužobných textov, kde príhovory k bohu nepoukazujú na jeho pohlavnú príslušnosť. Z textov, vypracovaných cirkevnou liturgickou komisiou, bolo, okrem iného, vylúčené aj slovo „ľudstvo“ („mankind“), nakoľko v anglickom jazyku jedným z významov slova „človek“ („man“) je „muž“. Okrem toho, ako jeden z variantov zakončenia cirkevnej bohoslužby miesto vety „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ bolo navrhnuté používať neutrálnejšiu, podľa názoru duchovných, formulku „V mene stvoriteľa, spasiteľa i svätiteľa“.

Kedy sa tieto novinky donesú do RF zatiaľ nie je známe. Pripomenieme, že naša krajina vstúpila do Rady Európy 28. februára 1996, a 30. marca 1998 bola Ruskou Federáciou ratifikovaná Európska Konvencia o ochrane práv človeka a základných slobôd. Okrem toho, pripojením sa k Rade Európy, RF uistila medzinárodnú organizáciu v tom, že je odhodlaná priviesť svoju legislatívu a politický systém do súladu s európskymi normami.

Takže, ak sa chceme považovať za časť Európy a civilizovaného sveta, tak sa musíme čo najskôr vzdať tých najbližších a najdrahších slov «matka» a «otec», a tiež nášho posvätného pojmu «Matka Vlasť». Príslušný pamätník vo Volgograde bude treba odstrániť, alebo mu vymyslieť politkorektnejší názov. S analogickým problémom sa stretne, podľa všetkého, aj Chrám parížskej Matky Božej vo Francúzsku» (http://via-midgard.info/news/5397-v-evrope-xotyat-zapretit-k-upotrebleniyu-slova.html).

Francúzsko už zareagovalo na rozhodnutie Rady Európy:

«Slová „matka“ a „otec“ bude zakázané používať v oficiálnych dokumentoch na celom území Francúzska. Príčinou zákazu sú plány povoliť sobáše rovnakých pohlaví. To znamená, že vo vzťahu k heterosexuálnym aj homosexuálnym párom sa bude používať len slovo „rodičia“, informuje RosBalt.

Minister spravodlivosti Francúzska Christiane Taubira v interview pre francúzske katolícke noviny La Croix vyjadril svoje presvedčenie o tom, že homosexuálne páry môžu vytvoriť vynikajúce podmienky pre výchovu detí, nie horšie, než je to u heterosexuálnych párov. Podľa jeho slov, starostlivosť o záujmy detí je pre štát tým hlavným.

Takéto plány už vyzvali pobúrenie zo strany katolíckej cirkvi. Hlava katolíckej cirkvi vo Francúzsku, kardinál Philippe Barbarin vyhlásil, že je znepokojený tým, že následne za sobášmi rovnakých pohlaví môžu byť legalizované incest a polygamia, ktoré privedú k rozkladu spoločnosti.

Ako bolo oznámené, v roku 2013 bude predstaviteľom netradičnej sexuálnej orientácie dovolené uzatvárať sobáše a osvojovať si deti, vyhlásil predtým premiér-minister Francúzska Jean-Marc Ayrault. Podľa prieskumov verejnej mienky, sa za legalizáciu sobášov rovnakého pohlavia začiatkom roka vyjadrilo 63 % Francúzov, a za dovolenie netradičným rodinám si osvojovať deti 56 %.

Pripomenieme, že v britských oficiálnych dokumentoch slová „muž“ a „žena“ budú čoskoro nahradené neutrálnymi termínmi „manželia“ a „partneri“» (http://rus.apollo.lv/novosti/vo-frantsii-zapretyat-slova-mat-i-otets/532676).

V RF tiež nie je všetko v poriadku, hoci zatiaľ moc «LGBT»-komunity prevažne nemá verejne deklarovaný charakter. V roku 2011 bol zo ŠTÁTNEJ mediálnej agentúry RIA «Novosti» nútený odísť politický komentátor Nikolaj Troickij:

«Troickij vo svojom blogu zverejnil pomerne ostré vyjadrenie ohľadom gay-pochodu, ktorý sa konal 25. júna <r. 2011>. Troickij mal možnosť priamo na vlastné oči pozorovať eleganciu gay-ofenzívy, ktorá sa intenzívne pretláča do života aj v ruskom hlavnom meste, píše Накануне.ру.

«Rád by som dúfal a veril, že takáto ohavnosť v RF nikdy nebude[491], — napísal Troickij. — Takúto „slobodu a demokraciu“ nepotrebujem. Žiadna tolerancia tu nechýba, nechtiac premýšľaš nad nejakou mocnou bombou, ktorá by zlikvidovala toľko pederastov. Čestné slovo, ak by všetci títo zvrátení tvorovia podochli, Zem by sa stala oveľa čistejšou».

Post Troického sa hneď stal objektom útokov blogerov-liberastov neurčenej sexuálnej orientácie. Ba čo viac, začali sa sťažovať u Troického predstavených. Udanie dosiahlo svoj cieľ — Troickij bol prepustený.

«Práve odchádzam nadobro z agentúry. To rozhodnutie nie je moje, alebo, presnejšie, nie iba moje. Ako sa tento škandál odzrkadlí na mojej ďalšej práci, to ešte neviem», — povedal samotný Troickij» (http://www.rus-obr.ru/days/11897).

Na túto udalosť už spomenutý zlomyseľný «humanista» A.V.Minkin zareagoval nasledovne:

«On mohol svoj negatívny postoj vyjadriť rôznou formou. Mohol povedať: snažím sa od homosexuálov držať bokom. A mohol tiež povedať: nemôžem ich ani vystáť. On však povedal, že by chcel, aby ich zlikvidovala špeciálna bomba», — okomentoval situáciu novinár v interview pre «Rádio Sloboda» 5 júla.

«Ja mám tiež veľmi chladný postoj k homosexuálom a želám si, aby sa na mňa nelepili. No želať ľuďom smrť, to je niečo celkom iné. A ak to povedal, znamená to, že tak aj uvažuje. Preto bol prepustený absolútne oprávnene», — usúdil Minkin.

«Sloboda slova znamená, že môžeš hovoriť všetko, s výnimkou toho, čo je trestné. Ak sa v Amerike vyjadríte ohľadom «špinavých negrov» alebo jednoducho ohľadom «negrov», tak vás prepustia», — poznamenal známy novinár.

«Ak by Nikolaj Troickij povedal: keby tak bola bomba, ktorá by zlikvidovala všetkých rusov, to by bolo šťastie, — ak by tento pán začal snívať o bombe, ktorá likviduje všetkých rusov, myslím, že nikto by sa nepostavil na jeho ochranu[492]. Povedali by: vyhnať ho s «vlčím lístkom»[493], a nikdy nepúšťať naspäť, nech pucuje záchody, — povedal na záver» (Alexander Minkin: homofóba Troického prepustili absolútne oprávnene: http://www.gayrussia.eu/world/2074/).

No takéto správanie vedenia štátnych médií RF je možné len v tom prípade, ak v orgánoch štátnej moci existuje dostatočne rozvetvená sieť «LGBT»-podporovateľov a «LGBT»-predstaviteľov.

Kto konkrétne z úradných osôb štátu RosSiónskeho, činiteľov médií, vzdelávacieho systému, celebrít a ťahúňov veľkého biznisu, služobníkov kultov tradičných a netradičných konfesií patrí k «LGBT»-komunite, a kto k nej nepatrí, ale sa nachádza v jej moci alebo na výplatnej páske, alebo jednoducho nechápe jej úlohu a poslanie v globálnej politike — zostáva otázkou otvorenou. Drvivá väčšina to iba jednoducho nechápe.

Súčasná LGBT-sieť, nachádzajúca sa v orgánoch štátnej moci, médiách, vzdelávacom systéme, šoubiznise, v ostatnom biznise RosSiónie, medzi služobníkmi kultov, sa však zatiaľ verejne nelegalizovala, čoho príčinou je negatívny postoj širokých ľudových más v RF k «LGBT»-komunite a k jej agresii. No množstvo príznakov vo verejnej politike, médiách a vzdelávacom systéme hovorí o tom, že takáto «LGBT»-sieť existuje a že je aktívna: napríklad pokusy sformovať na základe «humoru» ľahostajno-ironický postoj k «LGBT»-komunite v televíznych zábavných programoch («Naša Rašša» (počas celého seriálu), «Večerný Urgant» (23.04.2012), «Nech rozprávajú» (26.04.2012) a ďalšie) — to je politika cielenej propagandy «LGBT»-správania ako normy v «multikultúrnej» spoločnosti. A v perspektíve:

«MOSKVA, 3. apríla. Aktivisti hnutia Moskovského gej-prajdu[494] a rosijského ľudskoprávneho LGBT-projektu GayRussia.Ru prijali rozhodnutie o založení v RF politickej strany gejov, lesbičiek, bisexuálov, transgenderov a ich heterosexuálnych prívržencov. Oznámil to v utorok 3. apríla zakladateľ hnutia Moskovského gay-pochodu Nikolaj Alexejev, informuje portál Gayrussia.ru.

Podľa slov Alexeja, „dnes prezident RF podpísal zákon o zjednodušenej procedúre registrácie politických strán, ktorú máme v úmysle počas najbližšej doby použiť“.

Nikolaj Alexejev zdôraznil, že „my už vedieme konzultácie s aktivistami z rôznych regiónov RF, ktorí podporili ideu a prejavili záujem vstúpiť do strany, a tiež sa zúčastniť ustanovujúceho zjazdu, ktorý sa do jesene bude konať v Moskve“.

Gay-aktivista poznamenal, že „v podmienkach, keď v RF ani jedna politická strana náležite nezastupuje záujmy LGBT-komunity, sme nútení vstúpiť do politiky a hájiť svoje práva, aby v RF nebolo miesta pre diskrimináciu a neznášanlivosť“.

Pritom Nikolaj Alexejev podčiarkol fakt, že „program novej strany sa neohraničí len otázkami dodržovania práv gejov, lesbičiek, bisexuálov a transgenderov v RF. Už sme spustili proces brainstormingu, počas ktorého sa objavili idey, ktoré budú veľmi žiadané spoločnosťou RF v prípade prijatia príslušných zákonov“.

Nikolaj Alexejev dospel k záveru, že „predstaviteľov LGBT-komunity sú v RF milióny, a ak k nim prirátame aj ich príbuzných a priateľov, tak podporu podobnej politickej strane môžu prejaviť minimálne 10 % občanov RF. Do dnešného momentu zatiaľ neplnili úlohu jednotnej politickej sily, no v blízkej dobe sa to môže udiať“.

Ku dnešnému dňu vyjadrili ochotu pripojiť sa k prvej (v dejinách RF) strane sexuálnych menšín a ich heterosexuálnych prívržencov obyvatelia Moskvy, Petrohradu, Moskovskej oblasti, Leningradskej oblasti, Krasnodarského kraja, Sverdlovskej oblasti, Novosibírskej oblasti, Republiky Baškorstan, Lipeckej oblasti, Tulskej oblasti, Republiky Komi, Rostovskej oblasti, Krasnojarského kraja, Voronežskej oblasti a množstva iných regiónov» («Alexejev: V RF sa objaví LGBT-strana»: http://www.rosbalt.ru/main/2012/04/03/965220.html).

To však nestačí, a «LGBT»-aktivisti hľadajú možnosti vliezť do akejkoľvek provokácie, aby vo «verejnej mienke» vládnucej «elity» Západu boli zobrazení ako nevinná obeť extrémistických skupín «homofóbov», prípadne «tyranie» a «politickej svojvôle» štátnej moci, aby tak prispeli svojim dielom na vytvorení politicko-ekonomickej krízy, aby zvrhli dnešný režim v RF a zamenili ho istinným liberálnym. Nový «istinno liberálny», «demokratický» režim bude musieť sňať právne zákazy z propagovania homosexuality a začať štátom organizovaný boj za vykorenenie «homofóbie», tak ako sa to deje vo všetkých «vyspelých demokratických» krajinách s cieľom následnej manipulácie spoločnosti cez «LGBT»-komunitu.

Stránka GAYRUSSIA má slogan: «Rovnaké práva bez kompromisov». Avšak:

Analýza ukazuje, že v skutočnosti boj «LGBT»-komunity sa vedie nie za «rovnaké práva»[495] («LGBT»-komunita týmto vyhlásením švindľuje), ale za «elitárny» status, založený na prevahe v právach, čomu sa zvyšná spoločnosť musí, podľa názoru «LGBT»-komunity a jej majiteľov a pohlavárov, podriadiť.

No ak si «LGBT»-predstavitelia a zvyšok spoločnosti myslí, že toto je cieľom «LGBT»-agresie, tak sa mýlia: je to len prostriedok na dosiahnutie iných globálno-politických cieľov, vo vzťahu ku ktorým predstavitelia «LGBT»-komunity — nie sú majiteľmi, ale len tupým nástrojom na ich dosiahnutie.

A jedným z cieľov je — zničenie inštitútu rodiny v národných kultúrach, nakoľko rozbitie rodiny je predpokladom k zotročeniu a je nástrojom zotročenia. Práve na tomto sa podieľa «LGBT»-komunita, ktorej je cudzia akákoľvek národná kultúra rodinného života («sobáš» je v «LGBT»-komunite ohavným falzifikátom rodiny, hoc aj spôsobom prekonania samoty). Okrem toho, ako už bolo poznamenané vyššie, «LGBT»-sieť je nástrojom riadenia spoločností, pomocou:

● pretlačenia jej predstaviteľov na príslušné funkcie vo vládnych inštitúciách;

● zhromažďovanie a rozširovanie informácií určitého tematického spektra cez globálnu «LGBT»-sieť.

A beznárodný a globálny charakter «LGBT»-komunity pri jej vlastnej slabomyseľnosti a «elitárnych» ambíciách ju robí nástrojom na uvedenie do života práve politiky internacizmu.

Možnosti k tomu boli odhalené v minulosti «sexuálnou revolúciou» 1960-tych až 1970-tych rokov — globálnou kampaňou, akoby zameranou proti farizejstvu a pokrytectvu buržoáznej spoločnosti, ktorá v skutočnosti mala za cieľ rozbitie inštitútu rodiny u prostého ľudu a v strednej triede cestou zničenia spoločenskej morálky a povýšenia na úroveň sociálnej normy zvrchovanosti inštinktov v ľudskej psychike (t.j. zvieracieho typu režimu psychiky). Jej výsledkom sa stala masová nemravnosť, na pozadí ktorej «LGBT»-komunita vyzerala iba ako druh «sexuálnej slobody», a nie čímsi špecifickým či dokonca škodlivým, čím je v skutočnosti.

Na doplnenie všetkého, keď bola 5. kapitola už zostavená, tak 20.04.2012 prišiel oznam:

«Lídri konzervatívneho hnutia judaizmu v Izraeli dovolili otvoreným gejom a lesbičkám učiť sa za rabínov. Podľa informácie novín „Haaretz“, toto rozhodnutie bolo prijaté 19. apríla.

Na vysokú školu „Bejt-Midraš Schechtera“ (Inštitút Schechtera), ktorá sa zaoberá prípravou rabínov konzervatívneho prúdu, sa už od budúceho školského roka budú prijímať študenti spomedzi predstaviteľov LGBT-občiny, oznamuje NEWSru Israel.

Noviny „Haaretz“ tvrdia, že v priebehu mnohých desaťročí sa predstavitelia konzervatívneho hnutia judaizmu v Izraeli a USA sporili o tom, či možno vysvecovať za rabínov otvorených gejov a lesbičky. Výsledkom tejto diskusie boli v roku 2006 vydané dve navzájom si odporujúce galachické nariadenia: jedno, povoľujúce gejom a lesbičkám byť rabínmi, druhé, zakazujúce. Dve vysoké školy v USA začali prijímať na štúdium predstaviteľov LGBT-občiny[496], zatiaľ čo v Jeruzaleme dali prednosť riadiť sa druhým galachickým nariadením.

Noviny „Haaretz“ píšu, že vo výsledku rozporov, vzniknutých v tejto veci, prepustili z inštitútu Schechtera v Jeruzaleme dve ženy-rabínov.

V publikácii sa hovorí, že vo štvrtok 19. apríla bolo v inštitúte Schechtera vykonané ešte jedno hlasovanie ohľadom možnosti prípravy rabínov spomedzi predstaviteľov LGBT-občiny. Z 18 rabínov len jeden zahlasoval proti» (http://www.newsru.com/religy/20apr2012/gayrabbi.html).

Takto prebehlo otvorené zrastenie ideového internacizmu historicky sformovaného judaizmu s internacizmom biologicky a psychicky defektnej «LGBT»-komunity napriek priamemu odsúdeniu «LGBT»-komunity v Starom závete (kniha Levitikus, kap. 20, verš 10 — 22[497]), pretože príjem na štúdium a absolvovanie «Bejt-Midraš» nie je podmienený povinnosťou prestať s «LGBT»-praktikou. Okrem toho, prijatím tohto rozhodnutia, rabinát prekrútil ešte jednu kvalifikačnú normu, ktorá existovala oddávna: aby sa jednotlivec mohol stať rabínom — učiteľom (v preklade), mentorom ostatných judejov — musel nielen získať náležité vzdelanie, ale aj založiť si rodinu.

Všetko sú to ukazovatele toho, že vysoko-zasvätení bisexuáli-politici žijú pod tlakom určitých problémov, ktorých dúfajú že sa zbavia cestou rozšírenia «LGBT»-komunity.

Avšak problémy, ktoré ľudstvu prináša politická činnosť «LGBT»-komunity a, predovšetkým, vysoko-zasvätených bisexuálov-politikov (verejných aj zákulisných), ako aj problém vykorenenia ideového internacizmu, sa neriešia cestou odhalenia jej predstaviteľov a ich fyzickou likvidáciou v duchu starozávetnej normy, predpísanej knihou Levitikus.

Tieto problémy môžu byť vyriešené len cestou prechodu k inému spôsobu života civilizácie, v ktorom nebude žiadna štatisticky významnejšia reprodukcia «LGBT»-komunity — možná (najmä na základe biologických predpokladov k jej vzniku).

A k tomu je nutná predovšetkým jasná znalosť miesta a úlohy «LGBT»-komunity, ktorá musí byť všeobecne známa celej spoločnosti — aj «LGBT»-komunite, aj spoločnosti biologicky a psychicky normálnych (v aspekte pohlavného správania) ľudí.

Len v takomto prípade tí, ktorým sa pošťastilo pripojiť ku «LGBT»-komunite kvôli hriešnosti svojich predkov alebo svojej vlastnej (vrátane nesprávne pochopeného zmyslu života, spôsobov a prostriedkov na jeho realizáciu), dosiahnu Ľudský typ režimu psychiky a na jeho základe dokážu získať neprekrútený zmysel života a oslobodiť sa od moci hriešnych mánií nad sebou, čo odstráni «problém homofóbie», ktorej neadekvátne chápanie je spoločnosti nanucované majiteľmi a kurátormi «LGBT»-komunity, prežívajúcej v sebaklame.

Teraz sa vrátime k problematike vzájomných národných vzťahov a ich harmonizácie v mnohonárodnej spoločnosti.

←→