13.8. Vzájomne vložené supersystémy s virtuálnou štruktúrou
Dostatočne všeobecná teória riadenia (2011) · перевод (Slovenský) · раздел 24 из 29
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
13.8. Vzájomne vložené supersystémy s virtuálnou štruktúrou
Ak supersystém vchádza do režimu udržateľného samoriadenia zo strany súborného intelektu, rozlišujúceho hierarchicky Najvyššie riadenie od vonkajších informačných vpádov a zabezpečujúceho túto schopnosť aj na úrovni organizácie ho tvoriacich intelektov, tak si osvojuje potenciál rozvoja v najkratšom čase. Z vnútra supersystému je tento stav chápaný ako bezkonfliktnosť samoriadenia elementov supersystému a ich organizácie (prepojenia) a maximálna úroveň ochrany pred tlakom prostredia, cez ktoré plynie hierarchicky vyššie objemnejšie riadenie.
Komplexnosť (celistvosť, jednota) informačno-algoritmickej a intelektuálnej základne[131] supersytému v procese samoriadenia elementov, v kombinácii s dominovaním - vládou intelektuálnych schém riadenia typu prediktor-korektor, stierajú rozdiely medzi štruktúrnym a bezštruktúrnym riadením a proces sa javí ako vzájomná vloženosť flexibilných – pružných, pohotových (virtuálnych) štruktúr v celosupersystémovej schéme prediktor-korektor u súborného intelektu.
Opakované obrátenie sa na pravdepodobnostnú pamäť s rovnakou otázkou bude dávať v tejto etape za rovnakej situácie stále menší rozptyl odpovedí. Nebude to šablónovitosť automatu, zodpovedajúceho úrovňou fundamentálnej časti informačného zabezpečenia, ale v istom zmysle optimálne riešenie v daných podmienkach pri danej úrovni rozvoja supersystému. Aj to, čo je vnímané ako „šablónovitosť riešení“, môže byť účelovým odmietaním riešení , ustupujúcich optimálnemu, za daných podmienok vonkajšej situácie a pri dosiahnutej vnútornej úrovni rozvoja.
Zavŕšením osvojenia potenciálu rozvoja môže supersystém slúžiť ako jedna z osnov - princípov pre nasledujúci krok evolúcie.
Po zavedení pojmu vzájomná vloženosť supersystémov vysvetlenie Dostatočne všeobecnej teórie riadenia sotva môže byť niečim iným, ako svojho druhu „opisom mechanizmu a princípov práce organu“[132]. Na to, aby bol niekto organistom, poznať mechanizmus daného nástroja je nevyhnutné. No potrebná je ešte technika hry, repertoár, vkus. Na tom všetkom je postavený potenciál rozvoja hudobníka, ktorý, čo sa jeho organizmu týka, je vzájomným vložením supersystémov, zostrojených z buniek, fyzikálnych polí, informačných a energetických tokov. Ale ak nebude poznať „mechanizmus organu“ a vedieť na ňom hrať, tak niekto na “klavíri v kroví“ zahrá preodporné „pesničky“, pred ktorými sa nebude kam podieť.
To značí, že je nevyhnutné nielen vnímať tok udalostí života svojimi zmyslami a pozornosťou - všímaním si, no aj vypracovať systém obrazno-logických predstáv o procesoch riadenia ako takých. Žijeme v takých časoch, keď je to najjednoduchšie spraviť na osnove nástroja, ktorý dostal názov „metóda dynamického programovania“.