13.6. Princíp dodatočnosti informácie a konceptuálne neurčité riadenie ako osobitný druh konfliktu riadení.
Dostatočne všeobecná teória riadenia (2011) · перевод (Slovenský) · раздел 22 из 29
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
13.6. Princíp dodatočnosti informácie a konceptuálne neurčité riadenie ako osobitný druh konfliktu riadení.
„Koncepčne neurčité riadenie“ je termín, prijavší do svojej podstaty vnútorné protirečenie tohto javu, pretože skutočné riadenie je vždy objektívne konceptuálne určené:
v zmysle určitosti cieľov a ich hierarchického usporiadania podľa významu v rámci celkovej množiny cieľov a
v zmysle určitosti prípustných a neprípustných konkrétnych prostriedkov uskutočnenia každého z cieľov riadenia.
Neurčitosti oboch druhov, inými slovami, neschopnosť rozlišovať nezlučiteľnosť (nekompatibilitu) v množine definovaných koncepcií riadenia, súčasne zavádzaných do života, vytvárajú ilúziu riadenia (podľa plnej funkcie, pred všetkými ostatnými variantmi riadenia), za neprítomnosti skutočného riadenia a chyby riadenia, až do úplnej straty riaditeľnosti podľa ohlásenej koncepcie. To môže byť sprevádzané tzv. „tichým“ riadením v súlade s nejakou inou koncepciou, zahŕňajúcou alebo negujúcou prvú.
V základe otázky o konceptuálne neurčitom riadení stojí otázka o chápaní princípu dodatočnosti informácie[124] v Objektívnej realite, ktorá sa prejavuje v zladení alebo antagonizme informácie, vovedenej do systému zverejnením alebo potichu.
Čo znamená princíp dodatočnosti informácie, ukážeme na konkrétnom príklade. Vyjadrenie „pravouhlý trojuholník“ je objektívne sprevádzaný vyjadrením, známym ako Pytagorova veta. A ak je ohlásené len jedno z nich, tak druhé, hoc aj zostáva neznámym pre ten, či onen subjekt, bude objektívne sprevádzaťprvé vyjadrenie vo všetkých druhoch činnosti, v informačnom vybavení ktorých je zakomponované jedno z vovedených, objektívne jedno druhé sprevádzajúcich vyjadrení.
V súlade s princípom dodatočnosti informácie vo fungovaní veľkých informačných systémov, včítane aj nami skúmaných supersystémov, sa vždy prejavuje prítomnosť:
· informácie, im vlastnej zverejnením (takto priamo definovanej...) a
· informácie, im objektívne vlastnej „v tichosti“ (to jest neznámej alebo „rozumejúcej sa samo sebou”, a hoci priamo nezverejnenej, ale vovedenej sprostredkovane a definovanej prostredníctvom objektívnych príčinno-dôsledkových podmieneností konštrukcie a existencie systému v okolitom prostredí).
Pritom sú možné dve triedy informačných systémov: kladné (súladné), v ktorých informácia, prítomná v nich „v tichosti“, je objektívne osnovou a doplnením informácie, prítomnej v nich zverejnením. No môžu existovať systémy, predstavujúce svojho druhu „trójskeho koňa“: zverejnené - ohlásené princípy pri ich zostrojení sú počas ich skutočného fungovania potlačené princípmi, infiltrovanými do nich „v tichosti“ a priamo nezverejnenými. Tieto „tiché“ princípy „sa samo sebou rozumejú“, avšak... rôzne tvorcami systému a jeho používateľmi, alebo zostanú neznáme pre niektorého z nich (prípadne pre oboch, keď tvorcovia neriadia „trójskeho koňa“ podľa plnej funkcie).
„Тrójske kone” v civilizácii sú výlučne technologického pôvodu., v ktorých ak aj sú prítomné so Stavbou sveta kladné (konformné) vyhlásenia, tak „v tichosti“ je vštepený súlad prekrúcajúci informačný obsah. Ten je dôsledkom chýb alebo zlomyseľnosti tvorcov systému.
Kvôli ohraničenej informačnej kapacite nositeľov a ohraničenej sile prostriedkov predávania a spracovania informácií nemožno v princípe zostrojiť informačný systém, v ktorom by nebola informácia, do neho vovedená pomocou „zamlčaní“ rôzneho druhu. Navyše, v systéme prítomné zverejnenia sú vždy drobnou časťou „zamlčaní“, pôvodne nevedomých (podvedomých) človeku a prítomných v Objektívnej realite. Z tohto dôvodu je potrebné sa snažiť, aby pri strojení a fungovaní systémov rôznorodé informácie, vovedené do nich oficiálne zverejnením, boli v súlade so základom objektívnych „zamlčaní“, vlastných Objektívnej realite.
V spoločnosti by zákazník a spotrebiteľ každého systému mal toto chápať a starať sa o to, aby systém zamlčaní, prijatý projektantami neprotirečil „samo sebou sa rozumeniu“ zákazníka a (alebo) spotrebiteľa.
Procesom osvojenia potenciálu rozvoja, prebiehajúcim v supersystémoch a v ich viac alebo menej autonómnych regiónoch, je vlastné prevládanie určitého charakteru vzájomnej dodatočnosti (doplniteľnosti) informácií zverejnenia a zamlčania: alebo súlad, alebo konfliktnosť zverejnení a zamlčaní. Pritom vzájomný súlad zverejnenej a zamlčanej informácie v supersystémoch, k triede ktorých patrí spoločnosť, je určený nie jednoznačne, ako vo väčšine technických systémoch a vo vede, ale množstevne v rámci pravdepodobnostných predurčeností[125]. To sa vo fungovaní supersystémov popisuje štatistickými metódami.