13.4. Súborný intelekt v supersystémoch
Dostatočne všeobecná teória riadenia (2011) · перевод (Slovenský) · раздел 20 из 29
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
13.4. Súborný intelekt v supersystémoch
Ak elementy, tvoriace supersystém, samotné disponujú in-divi-duálnym intelektom, tak pri informačnej výmene medzi sebou pravdebodobnostne predurčene rodia súborný intelekt. Skoršie opisovaný model s ruletou a lotériovými bubnami, ktorý pri pohľade zvonku vyzerá byť intelektom, pripúšťa prítomnosť nejakej skupiny „žiakov“ a ich „kapitána“. Ten, berúc na seba úlohu (rolu) súborného intelektu, následne, ako si skupina vymieňa kartičky s odpoveďou, odpovedá na otázky „profesora“.
Ak sa v televíznom programe „Čo? Kde? Kedy?“ zíde za stolom skupina „znalcov“, tak môžu vytvoriť súborný intelekt. Jeho moc je však ohraničená nízkou priepustnosťou v ňom dominujúcich kanálov rečovej a mimicko-gestikulačnej výmeny informácií, nehovoriac už o emocionálnom nažhavení. Ak by skupina „znalcov“ bola schopná bez bujnenia emócií, prepaľujúceho informačné toky, vyviesť na úroveň vedomia (chápania) celú hierarchiu kanálov informačnej výmeny, nesenú človekom v rôznych frekvenčných pásmach na rôznych, no pre celú prírodu spoločných fyzikálnych poliach, tak by sa presvedčili, že súborný intelekt nie je výmysel. Zistili by, že možnosti každého z v ňom prítmných značne vzrastajú, pokiaľ sa človek zapája do súboru[120], a neprieči sa mu, pokúšajúc sa podriadiť si ho. Avšak aj bez toho, len používaním rečových a mimicko-gestikulárnych kanálov výmeny informácií, umožňujúcich viditeľnosť izolovanosti každého mozgu, je skupina ako celok priemerne intelektuálnejšia ako ktorýkoľvek z hráčov.
Dokonca aj intelektuálny líder skupiny je slabší ako jej súborný intelekt. Preto akýkoľvek pokus protivenia sa súbornému intelektu, pokus si ho podriadiť, vedie minimálne k vypadnutiu zo súborného intelektu, ale v ťažších situáciách k „dopusteniu“ z jeho strany... Aj keď nie vždy spravodlivému, keďže aj súborný intelekt môže byť vytvorený v konflikte s Najvyšším riadením. Protiviaci sa jednotlivci nemôžu vytvoriť udržateľný súborný intelekt, ale sú odsúdení upadnúť do stádovitej pomätenosti, kolektívnej schizofrénie. Súborný intelekt môže byť sám o sebe časťou mocnejšieho objemnejšieho intelektu, neseného nejakým objemnejším supersystémom. Preto je vždy aktuálna otázka: „V akých súborných intelektoch participovať (byť účastný) a ako bezpečne vyjsť z nevhodných?“
Nejaký intelekt môže byť vytvorený aj informačnou výmenou medzi bezintelektuálnymi elementamiza podmienky, že ich celok počas informačnej výmeny vytvára štruktúru, spôsobilú niesť intelekt ako proces, rozptýlený v celom súbore elementov. Naviac informačná výmena v prostredí množstva elementov, z ktorých každý disponuje iba jemu vlastným intelektom, vytvára súborný intelekt, ktorého sila je určovaná silou individuálnych intelektov a organizáciou informačnej výmeny medzi nimi.
Každý intelekt vždy nesie nejakú svoju celkovú (súhrnnú) plnú funkciu riadenia, alebo ju získava v momente vzniku. Celková plná funkcia riadenia obsahuje v sebe plné funkcie riadenia vo vzťahu rôznych čiastkových faktorov prostredia, odrážajúce (zobrazujúce) interakciu intelektom ovládaných objektov a subjektov s týmito faktormi. Toto všetko spolu vytvára celkový vektor cieľov a celkovú koncepciu samoriadenia intelektu v rámci hierarchicky vyššieho objemnejšieho riadenia, na ktoré ľudia v epoche „materializmu a ateizmu“ zvyknú zabúdať. V množine individuálnych intelektov nesie každý z nich jemu vlastný individuálny vektor cieľov a koncepciu samoriadenia, ktoré buď zrodia celostný súborný intelekt, vzájomne sa jeden druhého dopĺňajúc, alebo ho drobia, vytvoriackolektívnu schizofréniuintelektov- vo všeobecnosti psychicky „normálnych“ každý sám o sebe.