Библиотека первоисточников · исследовательский корпус первичных текстов

13.3. Autosynchronizácia procesov v supersystémoch

Dostatočne všeobecná teória riadenia (2011) · перевод (Slovenský) · раздел 19 из 29

Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.

13.3. Autosynchronizácia procesov v supersystémoch

V masových javoch, plynúcich v prírode na najrozličnejších úrovniach jej hierarchie, sa pomerne často stretávame s javom zhody fáz identických procesov, plynúcich súčasne v množstve analogických objektov. Sú to – koherencia vyžarovania svetla atómami v lasere; synchrónne záblesky celej lúky, na ktorej sedí množstvo svetlušiek; synchrónny odklon kŕdľa rybieho plôdika od nebezpečenstva; veslovanie družstva na mnohoveslici, na synchronizáciu ktorého vôbec nemusí byť potrebný zvukový signál, bubon alebo píšťala, ako v minulosti na galérach; skupinové tance. Tento jav budeme ďalej nazývať autosynchronizácia. Autosynchronizácia sa pomerne často prejavuje v procesoch bezštruktúrneho riadenia, a samotné bezštruktúrne riadenie môže byť zostrojené na princípe javu autosynchronizácie.

Pre autosynchronizáciu je nevyhnutné, aby množstvo nejakých objektov malo aspoň čiastočne identický informačno-algoritmický stav a nachádzali sa v podmienkach, pripúšťajúcich informačnú výmenu medzi nimi - hoc aj neadresnú, cirkulačnú. Pritom ich pružnosť, rýchlosť reakcie na prechod informácie, rovnakej pre všetky objekty, musí byť dostatočne vysoká.

Preskúmame to na sociologickom príklade. Najvýraznejšie sa autosynchronizácia prejavuje počas ovácií v sále, napríklad, pri privítaní „drahého a všetkými milovaného vodcu“. Spočiatku je v sále ticho. Potom dosadení (nastrčenci) a strhnutí idioti, pomerne málo zastúpení (1 - 2 osoby na 100), začnú tlieskať. Táto činnosť generuje proces autosynchronizácie, lebo ostatní vedľa sediaci majú stereotyp (návyk) tlieskania a vedia to robiť, neuvedomujúc si ciele a príčiny a nezamýšľajúc sa nad situáciou.

Sediaci vedľa dosadených začínajú tlieskať následne za nimi, keďže sa zvonku vyvolávajú ich vnútorné stereotypy bezmyšlienkovitého správania, a tak je postupne do tohto procesu vovedená celá sála. Následne začína takmer každý načúvať tlieskaniu susedov a nutne vynakladať veľkú silu vôle, aby netlieskal spolu so susedmi. Totižto na úrovni identických stereotypov je tlieskanie suseda vnímané ako okríknutie za nevhodnosť vlastného tlieskania, prichádzajúce cez obvody spätnej väzby. Spustiac proces autosynchronizácie nastrčená podsádka potom, ako ich susedia začali búchať do dlaní, už nemusí nič viac robiť. Dokiaľ energetický potenciál sálu nebude vyčerpaný v „nezmyselnej“ (ako pre koho) ovácii, podsádkou spustený proces sa nepreruší a nerozpadne... A tak ani „milovaný vodca“ zďaleka nie vždy môže ho zastaviť mávnutím ruky ne-nápadne.

Tlieskanie možno skúmať aj ako predanie jedného bitu informácie. Avšak autosynchronizácia môže byť postavená aj na zložitejších informačno-algoritmických moduloch, nesúcich väčšie objemy rôznorodých informácií.

Vytvorenie a rozšírenie identických informačno-algoritmických modulov (stereotypov rozpoznávania, vzťahov, správania sa) v supersystéme a ich následná aktivizácia v supersystéme cez štruktúry - generátory autosynchronizácie -umožňuje riadiacej štrutúre, nesúcej nejakú plnú funkciu riadenia, bezštruktúrne riadiť to, čo nemôžu riadiť jej výkonné štruktúry.

V spoločnosti je potenciál autosynchronizácie svojho druhu „klavír v kroví“, na ktorom možno neočakávane zahrať „divadelnú hru“ burzovej horúčky, prezidentských volieb, občianskej vojny. Avšak „klavír“ nehrá sám a o to viac sa nenachádza „v kroví“ skrytý sám sebou, na čo sa obyčajne zabúda, alebo sa nad tým nezamýšľa...

V podmienkach priamej obojstrannej informačnej výmeny s hierarchicky vyšším (objemnejším) riadením sú charakteristiky bezštruktúrneho riadenia tým lepšie, čím lepšie vektory cieľov samoriadenia súborného (združeného) intelektu supersystému a hierarchie intelektov v pôsobiacich štruktúrach v jeho vnútri opakujú vektor cieľov hierarchicky vyššieho (objemnejšieho) riadenia vo vzťahu k supersystému ako celku. a čím zreteľnejšie sa hierarchicky vyššie riadenie supersystému odlišuje od agresívneho vonkajšieho riadenia.