Príloha F.I. Tjutčev o Ruskom jazyku
Jazyk náš: ako objektívna dannosť i ako kultúra reči · перевод (Slovenský) · раздел 21 из 22
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
Príloha F.I. Tjutčev o Ruskom jazyku
Fiodor Ivanovič Tjutčev v polovici 19. storočia z dôvodu začiatku krymskej vojny — druhej protiruskej svetovej vojny 19. storočia — napísal báseň, majúcu veľmi dôležitý strategický význam počas celej epochy prechodu súčasnej globálnej civilizácie rôznorodej človekupodobnosti k č(e)lo-večnosti[288]:
Teraz ti nie je do veršov,
Ó, slovo ruské, rodné,
Dozrela žatva, žnec hotov,
Nastalo obdobie nadpozemské...
Lož sa vtelila do čepele;
Nejakým Božím dopustením
Nie celý svet, no všetko, čo je v pekle
Теbe hrozí doluzvrhnutím…
Všetky rúhavé umy,
Všetky Boha špiniace národy
Zo dna vystúpili kráľovstvá tmy
V mene sveta a slobody!
Теbe oni chystajú okov,
Теbe hanobiace potupenie,
Тy si lepších, budúcich časov
Hlahol, i život, i osvietenie!
Ó, v tomto skúšaní prísnom,
V poslednom osudnom boju
Nezraď že seba, česť svoju,
A osveč sa pred Bohom…[289]