6. Kto zahynie pod kolesom histórie

Smutné dedičstvo Atlantídy · перевод (Slovenský) · раздел 9 из 10

Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.

6. Kto zahynie pod kolesom histórie

Fráza «koleso histórie» je niekedy chápaná aj tak, že akoby «sa všetko vracalo na svoj začiatok – točilo dookola». Z druhej strany, práve koleso je považované za najvydarenejší vynález ľudstva v oblasti technosféry počas celých svojích dejín, určujúci mnohé v životných aktivitách tých regionálnych civilizácií, ktoré ho používali, i tých, ktoré ho nepoznali.

Avšak málokto vie, že budhizmus zrodil regionálnu civilizáciu-štát, v ktorom koleso poznali, no ktoré vedome odmietli. Reč ide o štáte Dalai-Lámu, ktorého štátna samostatnosť bola zlikvidovaná v 20.storočí Čínskou ľudovou republikou. Rozprestieral sa v Tibete, a mnohí bádatelia pokladali tento región za jednu z najstarobylejších regionálnych civilizácií na planéte, ktorá, ako vravia niektoré jej legendy, prežila minulú globálnu katastrofu a v svojich skrýšach uchovala isté relikvie z epochy, ktorá predchádzala katastrofe.

Ako hovorí jedna z povestí, používanie kolesa na území Tibetu bolo zakázané z toho dôvodu, že jedno z proroctiev priamo podmieňovalo zánik tohoto štátu príchodom kolesa doň.[^142] No práve odmietnutie kolesa ešte v staroveku tam vtedy zastavilo technicko-technologický pokrok, následkom čoho spoločenské zriadenie v Tibete zostávalo naprieč storočiami nemenným a davo-„elitárnym“. Ale treba uznať, že tibetská „elita“ sa riadila pravidlom «postavenie zaväzuje…», a preto sa udržiavala v sebadisciplíne a druhým umožňovala žiť v súlade s ich chápaním-predstavami o živote, krotiac pritom štátnymi prostriedkami prejavy náruživosti a preteky v spotrebe «materiálnych bláh». Niečo podobné existovalo aj v Japonsku, kde koleso a kone boli dovolené vládnucej „elite“ a zakázané prostému ľudu.

Ako je známe, civilizácie predkolumbovskej Ameriky nepoznali koleso. Žili vo veľmi špecifickom systéme, v ktorom bolo otrokárstvo a prinášanie ľudských obetí spojené s kolektivizmom, následkom čoho I.R.Šafarevič na ich príklade v jednej zo svojich kníh[^143] demonštroval zverstvá a bezperspektívnosť komunizmu[^144]. Ich spoločnosť bola tiež nemenná v priebehu mnohých storočí, v dôsledku neprítomnosti technicko-technologického progresu, pod tlakom ktorého sa v spoločnosti mení štruktúra zamestnanosti a charakter sfér činnosti. To za sebou nesie zmenu svetonázoru, vládnucej morálky a spoločenského zriadenia.

Západ sa od samého začiatku odlišoval aj od starovekej Ameriky, aj od Východu Euroázie. Koleso bolo známe a používalo sa všade, ak nie od doby kamennej, tak minimálne od konca doby bronzovej. A celý jeho technicko-technologický pokrok, ktorý do začiatku 20. storočia prebiehal z väčšej časti v duchu mechaniky, by nebol možný bez kolesa.

Avšak, ako je známe, Západ v staroveku nebol jednoliatym celkom: v jeho rôznych regiónoch boli osobité špecifiká, osobité štátne útvary, osobité žrečeské štruktúry riadiace spoločenstvo, keďže oni profesionálne vykonávali prognosticko-analytické funkcie. Západ sa stal nám známym „Západom“ až v priebehu úžerníckej agresie pohlavárov regionálnej civilizácie starovekého Egypta do priľahlých regiónov.

V priebehu tejto starovekej, do teraz trvajúcej agresie, koleso technicko-technologického pokroku sa roztáčalo hnacím remeňom túžby všetkých výrobcov vytrhnúť sa z úžerníckeho hadieho zovretia. Práve toto neexistovalo v regionálnych civilizáciách Tibetu, Japonska, predkolumbovskej Ameriky. Avšak práve z tohoto dôvodu (bez kolesa a neustále sa zrýchľujúceho technicko-technologického pokroku) mohol davo-„elitarizmus v týchto regiónoch udržateľne existovať celé stáročia na základe skoro nulovej intelektuálnej aktivity drvivej väčšiny obyvateľstva, žijúceho automatickou bezmyšlienkovitou reprodukciou tradícií a zvykov jak v priebehu života jedného pokolenia, tak aj v následnosti mnohých generácií (čo sa týka osobnostného duchovného pokroku či úpadku v reťazi prevtelení, to je osobitná otázka).

Úžernícke skupovanie sveta (zrýchliac vedecko-technický pokrok) viedlo k tomu, že ak na začiatku procesu skrz nezmenenú technosféru prechádzali väčšinou bezmyšlienkovite automaticky mnohé generácie aj stovky rokov, tak v súčasnej dobe počas života jednej generácie sa vystrieda niekoľko generácií objektov technosféry.

To znamená, že jednotlivci, nositelia zvieracieho stroja psychiky a zombie, naprogramovaní raz a navždy na jeden druh profesionálnej činnosti, nemôžu existovať pri tak rýchlej zmene životného prostredia a budú vyčistení zo spoločnosti celoprírodným mechanizmom, ktorému vedci dali názov «prirodzený výber».

Ide o to, že u vysoko vyvinutých biologických druhov má ich adaptácia k životnému prostrediu dvojúrovňový charakter:

pri zdĺhavých zmenách životného prostredia (vzhľadom na zmenu pokolení) sa každý druh (populácia) adaptuje zmenou vlastností jedincov v nových pokoleniach v rámci štatistického rozptylu, umožneného genetikou.
pri náhlych zmenách (vzhľadom na zmenu pokolení) sa druh (populácia) nedokáže (tak rýchlo)* adaptovať zmenou vrodených vlastností jedincov, následkom čoho sa k novým faktorom prostredia musia adaptovať všetky existujúce jedince, ktoré sa s ním vo svojom živote stretávajú. Tie jedince (stretnuvšie sa s tlakom nového faktoru životného prostredia), ktoré sa mu nedokážu prispôsobiť, hynú štatisticky častejšie jednak priamym pôsobením tohto faktoru na nich, a aj následkom rôznych vnútorných príčin, vyvolaných „stresom“ a „neurózami“. Avšak tie jedince, ktoré sa prispôsobili, sa vyhýbajú priamej záhube a nezakúšajú vplyv „stresu“ a „neuróz“.

Ľudstvo, v ktorom stále ešte kvantitatívne prevláda zvierací stroj psychiky a bezmyšlienkovitosť-automatizmus biorobotov (diaľkovo riadených televíznymi programami, alebo odpracúvajúcich naučené zručnosti) sa ocitlo pod vplyvom „stresu“, nazvaného „informačná explózia“. Nemennosť vrodených zvieracích inštinktov, nemennosť kedysi osvojených programov zombie správania sa — neumožňuje nositeľom týchto typov usporiadania psychiky reagovať na zmeny životného prostredia, predovšetkým v oblasti profesionalizmu, dávajúceho prostriedky k existencii. Pritom treba mať na zreteli, že „pastieri stád“ a „robotechnici“ nezvládajú pohotovo odznova predrezúrovať a preprogramovať svojich zverencov tak, aby ich správanie bolo v súlade s novou rýchlo sa zmenivšou situáciou.

To znamená, že všetci nositelia týchto ne-Človečích typov stroja psychiky stoja pred voľbou: buď zmenia stroj svojej psychiky, prehodnotiac svoju existenciu a zámery do budúcnosti, alebo zahynú, nakoľko doterajší stroj psychiky z nich urobí obete objektov technosféry alebo stresov, a takisto nimi podmienených chorôb.

Tento fakt kvalitatívne odlišuje podmienky života dnešnej civilizácie od podmienok života predchádzajúcej globálnej civilizácie, v ktorej kvantitatívne i mocensky prevládal démonický typ osobností. V nej «rasa pánov», osvojivších si určitú mágiu, neopätovane (bez spätnej reakcie)* riadila extrasenzoticky mimozmyslovú psychickú činnosť «hovoriacich nástrojov». Títo, nedisponujúc parapsychologickými schopnosťami, nemali možnosť prejaviť akúkoľvek odvetnú reakciu «rase pánov», nech by už táto čo akými nepríjemnosťami zaťažovala život prostého ľudu s nerozvinutou extrasenzorikou, neovládajúceho kult mágie, a okrem toho možno navyše aj zlomyseľne geneticky zmrzačeného.

Avšak dnešní kandidáti na «rasu pánov» (rovnako ako aj ostatní obyvatelia Zeme) sú rukojemníkmi technosféry, vytváranej a riadenej z veľkej časti tými, ktorí sú nezodpovední a ľahkomyseľní v dôsledku ich zvieracieho stroja psychiky a stroja psychiky zombie.

Ako rukojemníci technosféry v dnešnej globálnej civilizácií sú si všetci rovní: aj tí, čo sami seba považujú za pánov, aj tí, ktorých sa „páni“ snažia zotročiť.

V takýchto podmienkach zostáva adeptom na post «nadčloveka» jediná možnosť ako sa vyhnúť záhube v ďalšom «Černobyle» - a to postarať sa o to, aby sa „nadľuďmi“ (a v podstate normálnymi, skutočnými Ľuďmi) stali všetci bez výnimky.

V opačnom prípade tak „podľudia“ ako aj „nadľudia“ môžu zahynúť (dokonca ani nie následkom samovražedného zámeru dajakého „stresom“ vyčerpaného operátora jadrovej elektrárne či chemického kombinátu, ale) následkom zrodenia (jedincami s nečlovečou psychikou) kolektívnej psychiky typu «lavína chýb», čoho príkladom je osud linkovej lode „Titanik“ od zámeru až po katastrofu. Takto sa v technicko-technologickom svete prvý raz v histórii súčasnej civilizácie objavila spätná väzba na reálne vládnucu „elitu“ a jej šéfov, uskutočňujúcich civilizátorskú misiu, čo neexistovalo v živote démonicko-magickej «rasy pánov» minulej globálnej civilizácie, kde pri takýchto podmienkach mohlo prekvitať všetkosidovoľovanie démonizmu.

Takisto treba mať na zreteli, že v priebehu globálnej katastrofy minulej civilizácie sa rozpadol jej duchovný svet – súhrn egregorov[^145] — skrz ktoré «rasa pánov» na osnove „extrasenzoriky“ neopätovane vládla nad «hovoriacimi nástrojmi». Technosféra v jej dnešnom stave (televízne a rádiovysielanie, počítačové siete a pod.) nedokáže nahradiť v rovnakej kvalite prostriedky neobmedzenej kontroly psychiky, duchovnú kultúru jednotlivcov a ňou zrodený duchovný svet (egregory) minulej globálnej civilizácie. A keďže kandidáti na novú «rasu pánov» pociťujú potrebu takéhoto druhu neobmedzenej kontroly nad psychikou zvyšného obyvateľstva, tak sa teraz stávame svedkami zintenzívňovania prác v oblasti vytvorenia technických prostriedkov kontroly nad cudzou psychikou – to z jednej strany, a z druhej – množstvo individualistov je médiami hecovaných k tomu, aby si zo svojej duše vypestovali džina, t.j. aby si osvojovali všelijaké parapsychologické zručnosti, s pomocou ktorých je možné vplývať na hmotný svet a psychiku okolia, a to aj bez priameho hmotného kontaktu s ním.

Individualisti nevidia sociálne prepojenia a rozdiel medzi koncepciami spoločenského zriadenia, dokonca ani po získaní parapsychologických zručností. Tento druh ich slepoty otvára priestor k tomu, aby, vybudiac abstraktný humanizmus takýchto senzibilov-parapsychológov, boli využití na podpornú misiu pri riadení zvyšného obyvateľstva.

Svojvoľné samostatné extrasenzorické vybudzovanie sa je určitým druhom duchovnej kulturistiky, ktorá umožňuje jednotlivcovi vyniknúť na pozadí ostatných, ale aj tak je zdraviu škodlivá ako všetko, čo je samoúčelné v živote jednotlivca. Mierou postupu na tejto ceste vybudzovania parapsychologických schopností samostatne svojvoľne konajúci jednotlivec začína pociťovať viac, než je schopný ozmysliť, pochopiť, v dôsledku čoho je to priama cesta do blázinca. Okrem toho, takto parapsychologicky vybudený jedinec, zotrvávajúci v predchádzajúcej konceptuálnej nevšímavosti, začína siahať aj na to, na čo predtým nedočiahol bez rozvoja svojich parapsychologických schopností. Následkom toho ale zhadzuje na svoju hlavu to, čo predtým vždy prechádzalo mimo neho. Následkom toho sa konceptuálne slepí senzibilovia-samoukovia[^146] ocitajú zvyčajne pod tlakom stresov, typických pre aktívny démonizmus - a to je cesta k smrti a záhube.

Inými slovami dorast „senzibilov“ sa momentálne pestuje pre realizáciu misie ovčiarskych psov pri rozchádzajúcom sa «stáde toho dobytka». Takýto druh misie sa občas zviditeľňuje v rôznych „parapsychologických“ publikáciách, keď sa v nich publikujú výzvy typu «všetci senzibili v ten a ten čas nech meditujú za zvolenie Clintona za prezidenta USA»; v Rusku v roku 1991 prebehlo analogické nariadenie «meditácie za zvolenie Jeľcina» v určitých kruhoch v ústnej forme.

Každopádne prebieha nielen príprava pastierov-senzibilov, ale aj pracovného stáda. Jedna z najznámejších štruktúr, ktorá „šľachtí“ tento typ duchovnej kulturistiky individualistov je scientologická cirkev, plodiaca biorobotov pracujúceho stáda, no na obsluhu presne tej istej civilizátorskej misie obnovenia Atlantídy. Scientologický model davo-„elitarizmu“ predpokladá prestavbu psychiky všetkých jedincov podľa jednej šablóny, s odpojením podvedomých automatizmov konfliktného správania, no pri zachovaní monopolu démonického znacharstva na osobitú metodologickú kultúru, čo je jedným zo základov davo-„elitarizmu“. Činnosť scientológov treba konkrétne skúmať v toku udalostí globálneho trockistického scenára „socialistickej“ prestavby globálnej civilizácie.

Politická realita je taká: nech by sa usilovali akokoľvek zobrazovať Stalina ako despotu, mocichtivého maniaka, bezprincipiálneho niktoša, nevzdelaného, duševne zaostalého, no diabolsky chytrého, - každopádne v skutočnosti práve on, zo svojej vlastnej vysoko mravnej vôle zosumarizoval svojim umom závery marxizmu tak, že marxizmus sa ďalej nedokázal udržať pri moci dokonca ani len «v jednej samostatnej krajine» kvôli tomu, že je to lživá paveda, ktorú «mocní tohto sveta» nariadili pokladať za pravdivú; a oni to vedia.

A preto na úrovni realizácie globálnej politiky oni teraz pochybujú o schopnostiach súčasných trockistov-marxistov (iných praktizujúcich marxistov vo svete jednoducho niet) riešiť problém všeobecnej krízy kapitalizmu a nastoliť globálny otrokársky systém, podobný tomu, aký bol v ZSSR pri Brežnevovi; <u>avšak s takou kádrovou politikou, aká bola pri Stalinovi</u>, aby takýto „socializmus“ pre všetkých a „komunizmus“ pre „elitu“ siono-internacistov nesporne prevyšoval buržoáznu demokraciu úrovňou sociálnej vybavenosti a bezpečnosti života pre zákon rešpektujúce osoby[^147].

No nikto nemôže dať záruku, že príchod marxistického trockizmu k moci (židovského internacizmu v jeho svetskej forme) v globálnom rozmere neprerastie zo začiatku do marxistického stalinizmu (len teraz už nie v jednotlivo vybratej experimentálnej krajine, ale na celom svete) a neskôr – do globálneho odmietnutia marxizmu a potlačenia jeho šéfov.

A socializmus bez marxizmu, ako aj Kresťanstvo bez Biblie, a oboch hierarchií darmojedov, kde každá z nich vykladá svoje „sväté“ písmo, to znamená vykorenenie otrokárstva vo všetkých jeho podobách a formách existencie a normálnu organizáciu života spoločnosti ľudí.

Primerane k takýmto obavám ohľadom práceschopnosti marxizmu a primerane naliehavým potrebám pohlavárov globálnej politiky pri odstraňovaní «všeobecnej krízy kapitalizmu»[^148] pri zachovaní podstaty otrokárstva, samotní pohlavári objektívne potrebujú niečo ešte vycibrenejšie než marxizmus; čo by z jednej strany dávalo veľkú ilúziu slobody tým, ktorých predurčili za otrokov a z druhej strany aby to bolo skutočne efektívne otroctvo, nevytvárajúce hrozby pre vyššiu „elitu“, realizujúcu globálne otrokárstvo. Túto misiu zabezpečenia každodenného efektívneho otrokárstva bolo rozhodnuté zveriť scientológii.

Hlavným špecifikom realizácie otrokárstva pod útlakom totalitárnych ideológií je to, že pri nich nikto neliezol do usporiadania psychickej činnosti jednotlivcov a nevynakladal žiadne úsilie na jej prestavbu.

Navyše, ak je reč o dvoch najmocnejších totalitárnych ideológiách 20. storočia – marxizme a hitlerizme – tak obe boli mimoriadne nespokojné so školami psychoanalýzy, ktoré sa začali rozvíjať koncom 19. storočia v kultúre biblickej civilizácie (najmä S.Freudom). Pritom si treba všimnúť to, že ani marxizmus, ani hitlerizmus nevytvorili svoju vlastnú alternatívnu analógiu psychoanalýzy, ale bezdôvodne odsudzovali teórie všetkých vtedajších psychoanalytikov, bez snahy preskúmať, ani reálnu psychickú činnosť človeka, ani podstatu teórii nimi odsudzovaných psychoanalytikov. Pre marxistov bola psychoanalýza z veľkej časti nematerialistická, buržoázna paveda; pre hitlerovcov «židovským blúznením»; psychológia a príbuzné disciplíny sa rozvíjali pod patronátom oboch totalitných ideológií tak, aby to neprehnali a neboli obvinené z napomáhania „buržoázno-židovským pavedám“[^149].

Kríza riadenia spoločnosti v globálnom rozsahu na osnove totalitných ideológií, prejaviaca sa v polovici 20. storočia, bola sprevádzaná objavením sa noviniek z oblasti psychológie, a to predovšetkým v praktickej psychológii. V tejto oblasti boli novinky dve:

supertajné programy tajných služieb rôznych krajín, riešiacich úlohu, ako pomocou vedecko-technických výdobytkov riadiť správanie jedinca (vybraného z davu), a tiež masu ľudí, natoľko efektívne, ako napríklad ruské CRL (Centrum riadenia letov)* a americké NASA diaľkovo ovládajú lunochody, marsochody a riešia rôzne úlohy pomocou automatických staníc.
dianetika a scientológia, ako teoreticky opísaná cieľavedomo vytvorená praktická metóda zmeny organizácie psychiky jedinca.

Prvé u obyvateľov vyvoláva zdesenie a toto zdesenie sa ešte prihrieva tlačou a inými médiami, filmami o všemožných reálnych i vymyslených psychotronických zbraniach, kyborgoch, prerábke ľudí na robotov a pod.

No dianetika a scientológia je v podstate propagovaná jak priamo (pozitívne)* («Súčasná veda o duševnom zdraví»; «ako riešiť problémy a stať sa kľudným a šťastným» atď.); tak aj nepriamo (negatívne)* (totalitná sekta, ktorá má za cieľ okradnúť svojich klientov, uchvátiť globálnu moc, atď.).

Čo sa týka prvého, tak psychotronické zbrane možné sú, predsa len - oni sú prostriedkami masového vplyvu pre určité situácie v spoločnosti za mimoriadnych okolností, ako aj všetky ostatné zbrane minulej histórie[^150]; a v bežných životných podmienkach, nanajvýš v období po zavŕšení epochy presadenia sa v spoločnosti držiteľov psychotronických zbraní, keď sa používajú na prvých čo prídu do rany, je to prostriedok adresného vplyvu na osobu (vybranú pre tento druh pôsobenia kvôli nejakým s tým spojeným okolnostiam).

Preto zdesenie občana pred hrozbou psychotronického účinku na neho je smiešne. Netreba sa klamať: kto stratil hlavu, za vlasmi neplače. Celá supertajná psychotronika — je len «vedľajšou okrasou» historicky vyskladavšieho sa systému potlačenia slobody osobnosti a systému riadenia správania sa nie jednotlivcov, ale obyvateľstva celých regionálnych civilizácií.

Reálne je drvivá väčšina obyvateľstva nositeľom osobnostnej psychickej kultúry, ktorú A.S.Puškin v diele „Eugen Onegin“ ocharakterizoval slovami: «My všetci sme sa učili po troške, niečomu a nejako...», vo výsledku čoho si do staroby zachovali bezstarostnosť[^151] a životnú neukojenosť rozmarného infantilizmu: «Bohatí sme, takmer od kolísky, chybami svojich otcov a ich oneskoreným chápaním. A život nás už unavuje, ako rovná cesta bez cieľa, ako hostina na cudzej oslave...» — pokračoval v charakteristike tej istej duchovnosti M.J.Lermontov.

Vo výsledku početné chyby (v pre spoločnosť typickej kultúre formovania osobnosti), ktoré sa nahromadili, vyúsťujú do krízy civilizácie, nositeľky tejto psychickej kultúry. Tento jav vo veľkej miere zasiahol Západnú regionálnu civilizáciu, ktorej kostra duchovnej kultúry – stáročné zámerné pestovanie kaleidoskopického idiotizmu[^152] obyvateľstva na osnove Biblie — uvädla do súčasnej schizofrénie.

V rôznych historických epochách ľudia (ktorých psychika z rôznych príčin nebola rozbitá touto anti-intelektuálnou biblickou kultovou a svetskou tradíciou), dokázali pochopiť podstatu duchovnosti biblickej civilizácie – psychickej kultúry – a pokúšali sa dať spoločnosti viac či menej efektívnu alternatívu k tejto biblickej (vnútorne i zvonka antagonizovanej) osobnostnej psychickej kultúre; alebo dať predstavu takej alternatívy. Pritom treba mať na zreteli, že existujú dva druhy alternatív k biblickej doktríne a biblickej psychickej kultúre, definované podľa predpokladu ich možného prechodu na antibiblickú kultúru:

biblická kultúra, vrátane jej svetskej odrody na osnove marxizmu, je zlá preto, že sa jedná o otrokárstvo;
biblická kultúra je zlá preto, že je nedostatočne efektívnym otrokárstvom, nebezpečným pre samotných otrokárov.

V 20. storočí, jednou z alternatív ku biblickej (predovšetkým) psychickej kultúre sa stala dianetika a na jej osnove vyvinutá scientológia, ktorých zakladateľom sa stal Lafayette Ron Hubbard (jeho aktívna činnosť trvala od roku 1929, keď nastúpil na univerzitu, až do smrti v r. 1986). L.R.Hubbard vytýčil konkrétne požiadavky na normálnu psychiku jednotlivca (normálnu podľa jeho chápania) a vytvoril praktickú procedúru, ktorá umožňuje do tejto normy priviesť psychiku jednotlivca, od nej veľmi vzdialenú pri súčasnom živelnom rozvoji osobnosti na základe informačného prostredia, panujúceho v dnešnej spoločnosti (pochopiteľne, ak jednotlivec prejavuje nejaký záujem o takýto druh svojej psychickej prestavby).

Klírovanie (clearing)* – v tej podobe, ako je opísané v knihe L.P.Hubbarda „Dianetika. Súčasná veda duševného (mentálneho) zdravia“ – v podstate predstavuje rozhovor špecialistu na klírovanie, ktorý sa nazýva „audítor“, s tým, kto túto procedúru absolvuje: vylúčené sú v nej narkotiká, hypnóza a všetko to, čo je obyvateľovi známe o programovaní a kódovaní psychiky.

Navyše, každá informácia čo sa ocitla v psychike pod vplyvom hypnózy, narkotík a pod., je engramická[^153] a v procese klírovania sa odstraňuje, čo pri šírení dianetiky vyvoláva značnú nespokojnosť u tajných služieb, pracujúcich v oblasti psychotronického vplyvu na osobu, aby osoba, podrobená psychotronickému spracovaniu, sa správala primerane na ňu kladeným úlohám.

To znamená, že klírovanie, v tej podobe, ako ho opísal L.R.Hubbard v spomenutej knihe, nie je nejaké nepredstaviteľne desivé inkvizítorské psychologické mučenie, kde by sa vo výsledku vytváral «zоmbie»“[^154], ako to opisujú kritici scientológie, neprenikajúc do samotného procesu.

Vzájomne dobrosrdečná debata dvoch ľudí o svojich životných problémoch a nepochopiteľných náhodách, zvykoch, túžbach sa v podstate môže prejaviť ako úspešná seansa klírovania, oslobodzujúca človeka zo zajatia <u>vedome nemotivovaného</u> správania sa na osnove diktátu engramov, ak vo výsledku debaty začali byť nejaké príčiny problémov (skryté na podvedomých úrovniach psychiky) zrejmé a prestali vládnuť nad psychikou človeka, otravujúc mu život. A pritom účastníci vo vzájomne dobrosrdečnej debate, uskutočniac akt klírovania, ani nemusia poznať také slová ako «dianetika», «scientológia», «auditing».

Rozdiel medzi klírovaním a takouto besedou je v tom, že beseda môže byť prerušená na popud hociktorej zo strán, a seansu klírovania má právo prerušiť iba auditor, a nie priklír (preclear): v podstate v tomto spočíva jediný element násilia nad tým, kto podstupuje klírovanie. No tu, z pohľadu dianetiky, je to situácia analogická tej, keď chirurg nemá právo ukončiť začatú operáciu na žiadosť pacienta, ktorému nie je proces chirurgického liečenia príjemný. A zatiaľčo (bežné)* besedy môžu mať nesystematický charakter, tak seansy klírovania nasledujú postupne v rade jedna za druhou podľa určitého plánu až po dosiahnutie vytýčeného cieľa – zlikvidovať «banku engramov» v psychike človeka, po čom sa následne každá informácia v nej stane dostupná jeho «analytickej mysli».

V dianetickej literatúre (s odkazmi na reálnu štatistiku dianetickej praxe) sa píše, že výsledkom klírovania je zlepšenie pamäti, nálady, zvyšuje sa intelektuálna sila (objektívny ukazateľ prijatý na Západe «IQ» — inteligenčný kvocient, zisťovaný na základe špeciálnych testov), strácajú sa psychosomatické ochorenia (to je 70 % ochorení, známych medicíne Západu, vrátane diabetes mellitus a onkológie), miznú dokonca ťažké formy schizofrénie, lieči sa narkománia (vrátane závislosti na alkohole a tabaku), stráca sa náklonnosť k páchaniu protispoločenských skutkov a zločinov.

Človek ktorý prešiel klírovaním, vo výsledku ktorého sa jeho reaktívna banka stala prázdnou, sa nazýva «klír» (z anglického slova clear - priezračný, čistý). Z pohľadu dianetiky je klír normou psychického zdravia, dostupnou každému, kto nestratil v dôsledku chirurgického zásahu, či úrazu fragmenty hlavného mozgu; no aj v takých prípadoch sa po klírovaní celkový stav jednotlivca zlepšuje.

Klír je «racionálny, nakoľko prichádza k najlepším možným riešeniam (zvýraznené nami pri citovaní) vychádzajúc z údajov, ktoré má k dispozícií a z vlastného uhlu pohľadu. Klír viac nemá engramy, ktoré by mohli byť reaktivované a narušili by správnosť jeho predpokladov-kalkulácií, vnášajúc do nich skrytú a mylnú informáciu»[^155]. Inými slovami, z pohľadu scientológie, intelekt v stave klír pracuje bezchybne, človek vypracuváva najlepšie rozhodnutia na základe jemu dostupnej informácie.

Takže, scientológia to chápe takto: všetky dnešné ideologické rozdiely nemajú význam, keďže v spoločnosti klírov je rozumová reakcia na jednu a tu istú situáciu vždy «оptimálna» a «najlepšia», len nech existuje hodnoverná informácia o situácií, bez ohľadu na to, aké knižky ktorý klír preštudoval.

A to nie sú naše domnienky. Obrátime sa ku knihe „Scientológia“. V jej Úvode[^156] redaktori uvádzajú úryvky z nejakej eseje L.R.Hubbarda, a medzi nimi nasledujúcu, v ktorej je jasne vyjadrená deklarácia „nerozlišovania“ scientológiou ideologických rozdielov v spoločnosti:

«Nemeňte človeku náboženstvá, nemeňte jeho politiku, nenarušujte suverenitu[^157] národov. Namiesto toho, naučte človeka používať to, čo má a pozná, aby sa tak prvý raz, pri ľubovoľnom (zvýraznené samotným L.R.Hubbardom) politickom systéme, podarilo založiť na Zemi civilizáciu» — „Scientológia“, str. 6.

Inými slovami, pomocou dianetiky a scientológie v tej podobe, ako sú opísané v oficiálnej literatúre scientologickej cirkvi, akoby sa dosahovala sloboda od ideológií – sen disidentov sovietskej ideologicky totalitárnej minulosti; ale ako bolo práve uvedené, ide o ilúziu ideologickej slobody, nakoľko celé kvantum možných ideológií sa rozsypalo do dvoch skupín: zlučiteľné so strojom psychiky „klír“ a nezlučiteľné s ním.

Ale keďže hovoriť o optimálnosti a najlepšej reakcii na jednu a tú istú situáciu je možné len vo vzťahu ku konkrétnej situácii a konkrétnym cieľom, ktoré sa v nej sledujú na osnove konkrétnej koncepcie ich dosiahnutia, tak potom (k scientológmi prehlásenej) optimálnej reakcii «klírа» na situáciu v tichosti zodpovedá jedna koncepcia spoločenského zriadenia (podmienená strojom psychiky «klír»), a takisto v tichosti sa vylučujú iné koncepcie spoločenského zriadenia (nerealizovateľné na osnove stroja psychiky «klír»). Isteže, medzi týmito v tichosti vylúčenými koncepciami spoločenského zriadenia a ideológiami ktoré ich vyjadrujú, sú aj spravodlivo vylúčené: napríklad, biblická doktrína, kvôli čomu scientológiu nenávidia predstavitelia všetkých biblických kultov, ako prvú reálne konkurenčnú firmu za celú históriu biblickej kultúry. Ale keďže scientológia neskúma podstatu množstva ňou vylúčených koncepcií, tak ani neposkytuje žiadne obsahovo zmysluplné zdôvodnenie jej propagovaného «оptimа».

Okrem toho, je ešte jedna otázka, ku ktorej nás privádza tvrdenie scientológov o tom, že klír nachádza «najlepšie možné riešenia», ak sa púšťa do riešenia hocakej úlohy. Keďže globálna civilizácia v sebe nesie množstvo, jak navzájom sa vylučujúcich, tak aj nie celkom kompatibilných medzi sebou ideológií, sociologických doktrín a pod., tak sa očakávalo, že nejakí, skúmaním tejto problematiky sa zaoberajúci klírovia, ktorých už je v spoločnosti riadny podiel, predložia najlepšiu možnú ideológiu, sociológiu, v ktorej budú odhalené chyby, ak aj nie všetkých, tak aspoň najvplyvnejších ideologických systémov a sociologických doktrín, zdedených z minulosti: čiže prebehne klírovanie aberovanej[^158] kultúry ak nie celého ľudstva, tak aspoň niektorých regionálnych civilizácií. Úloha «klírovania kultúry» bola položená ešte v roku 1950 v „Dianetike“ samotným L.R.Hubbardom:

«Ideálnou spoločnosťou by bola spoločnosť neaberovaných ľudí, klírov, vedúcich svoj život v neaberovanej kultúre, keďže človek alebo kultúra môžu byť aberovanými. Aberácie kultúry vstupujú do rovníc správania ako neracionálne faktory, ktoré majú pôvod vo vzdelaní, sociálnych návykoch a právnej vede. Nestačí, aby len samotný človek nebol aberovaný, pokiaľ existuje v rámci spoločnosti, ktorá sama vyskladala svoju kultúru z množstva nerozumných predpojatostí a obyčajov.

Nájdenie skutočného zdroja chybného zla je základným problémom celej právnej vedy. Skutočný zdroj, nanešťastie, leží v neracionálnosti tých predstaviteľov minulých pokolení, ktorí, pracujúc s ohraničeným poznaním a pod tlakom okolia, hľadali riešenia pomocou rovníc, obsahujúcich chybné i neurčité faktory. Tieto pokolenia, ktoré sú už dávno preč, dnes nedokážu odpovedať. My sme dedičmi všetkých minulých storočí, a to je – dobro; sme ale tiež dedičmi všetkej minulej neracionálnosti, a to je – zlo. (...)

Len v spoločnosti neaberovaných ľudí a v rámci kultúry bez nerozumnosti, áno, len v takýchto podmienkach môže človek niesť zodpovednosť za svoje skutky. Ale časť zodpovednosti za toto musíme teraz prevziať aj my. Človek sa nesmie vzdávať svojim engramom» — “Dianetika”, str. 486, 487.

Ale predsa len, hoci od momentu vydania „Dianetiky“ (r. 1950) a „Scientológie“ (r. 1965) prešlo už dostatočne veľa času, scientologická cirkev nešíri žiadnu literatúru, v ktorej by bola prezentovaná klírovaná, neaberovaná sociológia. To znamená, že klírovaná sociológia v scientologickej cirkvi sa buď nenachádza vôbec, alebo nie je určená pre všeobecné hlásanie, ale je určená na zabezpečenie potrieb diplomovaných pastierov, ktorým niekto zverí pasenie globálnej civilizácie klírov[^159]). V ľubovoľnom z týchto variantov sa štruktúry scientologickej cirkvi menia na nástroj nadvlády nad tými, ktorý sa nevyznajú v sociológií a nerozlišujú koncepcie spoločenského usporiadania.

Všetko je to v mnohom podobné tomu, ako keď koncom minulého storočia prebiehal boj za dosiahnutie «slobody svedomia» — práva jedinca žiť v spoločnosti bez zúčtovávania svojej činnosti pred služobníkmi biblických kultov. Je tu ešte jedna historická paralela: kým totalitné ideológie sa prezentovali spoločnosti pod zámienkou najdokonalejších sociologických doktrín, od ktorých akoby už nič lepšie v princípe byť nemôže; tak stav «klír», garantovane dosiahnuteľný pomocou dianetiky, je tiež prezentovaný ako najlepší stav usporiadania psychiky jednotlivca, od ktorého už nič lepšie byť nemôže.

V prípade ďalšieho šírenia dianetiky a scientológie, bude v spoločnosti prevládať jednotvárnosť psychického charakteru v zmysle dianetickej normy, zabezpečujúca konkrétnu jednomyseľnosť a jednotvárnosť skutkov v podobných situáciách, bez akýchkoľvek nadbytočných totalitno-ideologických a ďalších foriem násilia smerom k väčšine jednotlivcov spoločnosti, ktorá prijala dianetiku a scientológiu za svoju kultúru.

Pritom bude existovať takmer úplná sloboda ideológie a názorov, nakoľko ideológie a názory, neprijateľné pre šéfov scientológie, sa nemôžu objaviť, keďže v mnohom sú podmienené organizáciou psychiky ich tvorcov, a nielen tou informáciou, ktorá im bola dostupná. Avšak spoločnosť skrz vytvorenie štandardnej organizácie psychiky množstva jednotlivcov budú pásť tí, ktorí disponujú dokonalejšou osobnou psychickou kultúrou, než je tá, ktorá sa dosahuje ako výsledok poskytnutia dianetickej a scientologickej „pomoci“ jednotlivcom v prípade, keď stav klír nie je najlepším (v zmysle dosiahnutia v ňom bezchybnosti psychickej a intelektuálnej činnosti).

A je to naozaj tak, avšak podrobné preskúmanie dianetiky a scientológie nespadá do témy aktuálnej práce. Ich analýze a historickému predurčeniu je zasvätená naša práca „Prídi na pomoc mojej neviere...“.

Reakcia Zhora na takýto druh zneužitia démonizmu pre splodenie štruktúr, zamestnaných rôznorodou duchovnou kulturistikou a praktikami pozmeňovania psychiky ľudí je prostá: štruktúre sa poskytuje možnosť variť sa „vo vlastnej šťave“ bez dostupu k novej informácií. Keď doterajšie informačné zabezpečenie, ktorým disponuje štruktúra, začne byť neadekvátnym voči okolitým podmienkam, jej riadenie začne hromadiť chyby a štruktúra hynie pod tlakom chýb, ak nie je schopná alebo odmieta prehodnotiť svoju predchádzajúcu skúsenosť a doterajšie informačné zabezpečenie; štruktúry často hynú aj so svojim kádrovým korpusom.

O tomto druhu samolikvidácie písal F.I.Tjutčev takto:

Bol deň, keď Hospodinov pravdy mlat\

Pustošil, drobil starozákonný chrám.\

A vlastným mečom svojim sťat,\

V ňom dodýchaval veľkňaz sám…

Týmto spôsobom, prirodzený výber Zhora aj dnes ničí nositeľov zvieracieho stroja psychiky a stroja psychiky zombie – sociálnu bázu kandidátov na «rasu pánov», na osnove ktorej bola v minulosti možná (bez zrýchľujúceho sa technicko-technologického pokroku) „socialistická spoločnosť“ podľa Trockého, alebo otvorená spoločnosť podľa Sorosa, hoc by len v jednej jednotlivej krajine. Pritom v tomto prirodzenom výbere jednotlivci hynú v reprodukčnom veku.

V týchto podmienkach (formujúcich nový informačný stav spoločnosti vcelku) prežívajú a dávajú potomstvo len premýšľajúci (aj o výchove detí) tak, aby vyrástli a stali sa Človekom, a nie človeku podobnými civilizovanými zvieratami a biorobotmi. Tie isté procesy nútia aj premýšľajúcu časť „elity“ sa počlovečiť, t.j. deelitarizovať sa – zrieknuť sa „elitárnych“ a o to viac rasových ambícií.

No aktivácia intelektu v drvivej väčšine prípadov nemôže byť ohraničená úzko profesionálnou oblasťou[^160] nielen preto, že média (pred ktorými sa v dnešnom svete prakticky nedá skryť[^161]) na všetkých chrlia potoky najrôznejšej informácie, ale aj preto že všetky sféry profesionálnej činnosti sú dnes informačne prepojené. V dôsledku tohoto, aby sme neboli civilizovanou opicou, vycvičenou profesionálne stláčať množstvo knoflíkov doma i v práci, je pre profesionála v hocakej oblasti nutné prenikať jak do problematiky príbuzných oblastí činnosti, tak aj do ich vzájomných prepojení v živote spoločnosti.

To neodvratne (štatisticky predurčene pomaly krok za krokom) robí rozmýšľajúceho úzko špecializovaného profesionála sociológom, u ktorého v sfére kompetencie, starostlivosti a zodpovednosti leží celá Zem.

Otázkou je len to, za aký čas (potom, čo už prenikol do sociológie, vrátane tej globálnej, zatiaľ len podvedome), v pluralizme nehodnoverných názorov v otvorenom alebo uzavretom spoločenstve on vedome začne o sebe hovoriť ako o sociológovi, vedome oddanom v každodennosti konkrétnej koncepcii spoločenského usporiadania spomedzi ich množstva.

Ale premýšľať je vlastné aj démonizmu aj človečenstvu. Pre démonizmus, na rozdiel od človečenstva, je typické nasilu vytvárať hierarchie vzťahov medzi jednotlivcami; a u každého jednotlivca s démonickým typom psychiky je typická snaha dvíhať svoj hierarchický status; ochrániť dosiahnuté postavenie pred útokmi konkurentov; potopiť mnohých okolo seba, aby sa sám nad nimi mohol vyvýšiť.

Prebudivší sa Rozum (dokonca aj keď sa jednotlivec prebral zo svojho predchádzajúceho zvieracieho či zombi stavu psychiky v démonickom stroji psychiky) je odsúdený položiť si otázku, či ho priťahuje táto vojna na zničenie všetkých démonov proti všetkým démonom, ako spôsob existencie, alebo má alternatívu, plnú dobrého života. Keďže alternatíva existuje, ako o tom hovoria Zvestovania dané skrz Mojžiša, Krista, Mohameda, tak minúť – nestretnúť sa so skúmaním tejto alternatívy démonizmu v celej sociologickej problematike je takisto nemožné. A v tejto etape bude prirodzený výber likvidovať tvrdohlavý démonizmus vo vojne démonických osobností proti všetkým démonickým osobnostiam a ostatným nevnímajúcim „nedoľudkom“: jak fyzicky, v priebehu ich vybavovania si účtov medzi sebou, tak aj na úkor neustáleho zintenzívňujúceho sa stavu „stresu“ všetkých účastníkov vojny všetkých démonov proti všetkým.

Маtrica možného toku globálneho dejinného procesu v dnešnej civilizácií je predurčene Zhora nastavená tak, aby ľudstvo vykorenilo zvierací stroj psychiky, stroj psychiky robota, a tiež všetky možné démonické sklony, zamerané na utláčanie ostatných s cieľom parazitovať na živote všetkých.