Stav náboženstva v Rusku na konci 17. storočia
Ako a prečo sa písma robia «svätými»? · перевод (Slovenský) · раздел 35 из 46
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
Stav náboženstva v Rusku na konci 17. storočia
N.S. Kapustin uvádza[90]:
«Historici a náboženskí filozofi sú nútení priznať, že čisté pravoslávie neexistovalo. Bolo zmesou byzantizmu, slovanského jazyčníctva, kultu slnečných božstiev a kultu predkov. Bez ohľadu na stáročia trvajúcu nadvládu sa pravoslávie s konečnou platnosťou nedokázalo udomácniť vo vedomí ruského národa[91]».
Pokresťančenie národných más nedosiahlo svojich cieľov. Toto boli nútení priznať aj niektorí cirkevní historici. Takto vo svojom diele «História ruskej cirkvi» Е.Е. Golubinský uvádza, že «ruský národ nemal až do Petrovskej epochy potrebné pochopenie kresťanstva».
Tu má Golubinský pravdu: nemali sme potrebné pochopenie pre latinské kresťanstvo, nie však pre pravoslávie a možno to spresniť: pravoslávna Rus nechcela prijať latinskú verziu kresťanstva.
Keď na konci 17. storočia začali upaľovať heretikov, to už boli zjavné prejavy katolíckej inkvizície. «A usvedčiac toho rúhača, popraviť, spáliť», tak, ako to bolo stanovené Výnosom Zemského snemu (právnym kódexom)* cára Alexeja Michajloviča. Katolícki kati vykonali svoje dielo.