Библиотека первоисточников · исследовательский корпус первичных текстов

O úlohe Grékov a Kyjevčanov v organizácii rozkolu

Ako a prečo sa písma robia «svätými»? · перевод (Slovenský) · раздел 32 из 46

Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.

O úlohe Grékov a Kyjevčanov v organizácii rozkolu

Čo sa týka gréckych a kyjevských hierarchov a bohoslovcov, týmto otázkam sme sa už venovali v predchádzajúcich častiach.

K tomu možno ešte dodať názor duchovného, Jána Lukjanova, navštíviaceho Istanbul[82]:

«Latinskí zobrali pravoslávnym Grékom knihy a spálili ich. Potom boli knihy nanovo vytlačené v "latinských krajinách", no s "heretickými úpravami". O tom písal v r. 1645 ruskému cárovi Alexejovi Michailovičovi metropolita Teofan».

Má sa za to, že hlavným podnecovateľom Nikona k reformám Ruskej cirkvi bol, podľa jeho vlastného priznania, východný patriarcha Afanasij Patelarij, ktorý podľa názoru profesora, Е. Šmurlo, bol „latinský“. Jeho ďalší inšpirátori a spolupracovníci neboli lepší než Afanasij.

F. Е. Meľnikov píše[83]:

«Nikon zahájil dielo úpravy kníh cestou ľsti, podvodov. V r. 1654 zvolal v Moskve koncil, na ktorom hoc aj bolo rozhodnuté upraviť naše bohoslužobné knihy, no len podľa starých ruských a gréckych rukopisov[84]. V skutočnosti sa nikonovskí korektori rozhodli upraviť ruské bohoslužobné knihy podľa nových gréckych kníh, natlačených v jezuitských kníhtlačiarňach v Benátkach a Paríži».

Na koncile v rokoch 1666 - 1667 všetky veci riadil Paisios Ligarides (Alexandrijský patriarcha)*, prefíkaný jezuita, ktorý žiadal upraviť staré knihy.

Ďalej autor zdôrazňuje: «…v tej dobe v Moskve veľmi stúpol vplyv Kyjevčanov. Malorusko bolo pripojené ku Moskovskému štátu a odtiaľ sa do Moskvy dostalo veľa juho-západných mníchov, učiteľov, politikov a iných agentov. Všetci boli silno infikovaní latinstvom. Na cárskom dvore získali veľký vplyv.

Vo vládnych kruhoch a u cára sa upevňoval vplyv aj západných prúdov а Paisios Ligarides v tom čase viedol vážne rozhovory s Rímom o spojení Ruskej cirkvi s latinskou. Nahováral na to aj východných patriarchov. Ruskí archijereji boli vo všetkom poslušní cárovi… Aby prinútili ruský zbožný národ prijať novú vieru a nové knihy, koncil požehnal mučenie tých, ktorí neuposlúchnu rozhodnutia koncilu, najkrutejšími trestami: zatvárať ich do väzenia, deportovať, bičovať, odrezať uši, nosy, vyrezať jazyky, odsekať ruky atď.».

Je známe, že Arsenij Suchanov bol poslaný cárom a Nikonom na Blízky Východ, a keď sa odtiaľ vrátil, opísal v «Proskinitáriu[85]» všetko, čo tam videl. Tiež porozprával, ako aténski mnísi pálili knihy moskovskej kníhtlače.

Je to veľmi smutný fakt, že sa grécki ortodoxní kresťania a aténski mnísi v tej dobe zriekli starej viery a tancovali ako im „latinskí“ pískali.

Národ hovoril: «Poliaci a rímsky kostol, cez nepriateľa Boha, Nikona, chcú zakaliť Ruskú zem».

Vtedy, za účelom všeobecného ukončenia [boho]služby po starom, Nikon prikázal vo všetkých farnostiach, mestských aj dedinských, odobrať staré knihy.

Elita sa k týmto udalostiam zachovala ľahostajne. — Ako vždy…