8.2. Z čoho vzniká Vlasť? — Žehnajte žene a pomôžte jej stať sa Ženou a Matkou…
Vyriešenie problémov vzájomných národných vzťahov v duchu Koncepcie spoločenskej bezpečnosti · перевод (Slovenský) · раздел 22 из 26
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
8.2. Z čoho vzniká Vlasť? — Žehnajte žene a pomôžte jej stať sa Ženou a Matkou…
Dajúc jednému zo svojich filmov názov, ktorý sme použili ako fragment v titule tejto kapitoly[625], S.S.Govoruchin poukázal na najdôležitejšiu okolnosť života spoločnosti, tému však, bohužiaľ, neotvoril. Preto sa vrátime k posledným odsekom kapitoly 6. Bol tam vyjadrený názor, že tvorivý potenciál je rovnako vlastný aj mužom, aj ženám, no realizovaný je rozdielne.
● Štatisticky častejšie je tvorivý potenciál muža realizovaný väčšinou priamo pri riešení tých problémov, na ktoré v živote naráža.
● Štatisticky častejšie je tvorivý potenciál ženy pri riešení problémov mimorodinného charakteru (pretože je matka a v tejto úlohe je nenahraditeľná) realizovaný väčšinou nepriamo cez jej deti, a čiastočne aj cez muža (alebo druhov a milencov, ak žije nemravne).
Z menšej časti sa tvorivý potenciál muža realizuje nepriamo cez ich deti a ženu (alebo družky a milenky, ak žije nemravne), a tvorivý potenciál ženy (ak vedie rodinný život) sa z menšej časti realizuje priamo pri riešení mimorodinných problémov, na ktoré v živote narazí.
Preto, ak niekto z mužov v očiach spoločnosti vykonal niečo znamenité, táto spoločnosť by mala byť vďačná predovšetkým jeho matke (a možno aj babičkám), nakoľko v intervale od predhistórie jeho počatia až po vstup dieťaťa do rečového obdobia a začiatku jeho vlastného aktívneho poznávania a tvorby je práve mama — bezalternatívne — tým najhlavnejším dospelým človekom v osude a živote každého: ona vyberá (alebo súhlasí s výberom) budúceho otca, ako manželka a matka ich spoločných detí; mama je prvým učiteľom a prvým vychovávateľom, kurátorom prvých etáp osobného rozvoja budúceho dospelého človeka.
Práve v tomto období, počnúc predhistóriou počatia, nad ktorým takmer neobmedzene kraľuje žena (nezávisle od toho, či si to uvedomuje alebo nie), sa formuje duchovné dedičstvo budúceho dieťaťa, zakladajú sa telesné a biopoľové štruktúry jeho organizmu a formujú sa tie základy psychiky, na ktorých sa neskôr rozvíja, osvojuje a realizuje v živote poznávaco-tvorivý potenciál. Ak týchto základov niet, potom na alternatívnej im prázdnote sa nemôže sformovať nič užitočné pre spoločnosť ani samotnú osobu nezávisle od jej pohlavia[626]. Úloha muža ako bezprostredného vychovávateľa a učiteľa dieťaťa získava dôležitosť až v ďalších etapách osobného rozvoja.
J.A.Ingres. „Zdroj“. r. 1856 Múzeum d'Orsay. Paríž.
Ak toto výtvarné dielo v divákovi nevzbudzuje nič iné okrem chlípnosti alebo svätuškárskeho odmietania vyobrazenia ženy, ktorápočala človeka, v jej prirodzenej kráse a sviatosti tvorenia budúcnosti, potom má divák veľmi vážne problémy mravno-etického charakteru a celkovo s psychikou...
O tom, že Francúzsko má takého maliara ako Jean Auguste Dominique Indres (1780 — 1867), nie každý vie, no jeho «Zdroj» filozoficky mnohonásobne prevyšuje «Giocondu», ktorú pozná takmer každý a ktorú mnohí uctievajú.
Preto ak budeme spoločnosť skúmať v časových intervaloch obopínajúcich život niekoľkých pokolení, tak žena väčšinou rieši sociálno-strategické úlohy v duchu tej koncepcie, v moci ktorej žije spoločnosť[627], hoci žena si to nemusí ani uvedomovať, alebo nemusí byť v zhode so svojim biologickým a sociálnym predurčením; a muž väčšinou rieši taktické úlohy v duchu konceptuálne podmienenej stratégie, hoci aj on si to vôbec nemusí uvedomovať a nemusí byť tiež v zhode so svojím biologickým a sociálnym predurčením. A riešenie úloh oboch skupín prebieha v riečisku egregoriálnej algoritmiky príslušnej národnej alebo nábožensky podmienenej kultúry, čo bolo preukázané v kapitolách 6 a 8.1. Preto:
Stavať proti sebe navzájom mužskú a ženskú podstatu, zveličovať jednu z nich, ponižujúc druhú — je neprirodzená hlúposť.
Takže, ak ide o také sociálne funkcie pohlaví, v základe ktorých leží biológia (stavba organizmov a špecifiká inštinktívnych programov ich súčinnosti v procese reprodukcie biologického druhu) — zdrojom kvality života spoločnosti v historicky dlhých časových intervaloch sú práve osobné kvality dievčat, a neskôr žien-matiek tejto spoločnosti, podmienené charakterom výchovy v nej dievčat.
A zmeny kvality života spoločnosti do tej či onej strany sa tiež začínajú zmenou charakteru výchovy v nej dievčat[628].
V základe tejto príčinno-následkovej súvislosti leží tá okolnosť, že pokiaľ skúmame život spoločnosti, ako súbor navzájom spolupracujúcich spoločenských inštitútov, tak sociálne dôležitá činnosť mužov prebieha väčšinou mimo rodiny, a sociálno-strategicky dôležitá činnosť ženy v jej plnosti a dokonalosti bezalternatívne môže prebiehať len v rodine. Pričom, ak vychádzame zo záujmov formovania osobnosti dieťaťa, tak by to mala byť rodina niekoľkých dospelých pokolení žijúcich pod jednou strechou.
To neznamená, že žena by mala byť pustovníčkou v dome svojho otca, a neskôr muža, žiť z ich príjmov, a mať dočinenia najprv len s bábikami a módnymi čačkami, a neskôr len s hrncami, panvicami, nočníkmi a plienkami, vysávačom a ostatným domácim náradím atď., obšťastňovať muža a stretávať sa len s kamarátkami a príbuznými, a všetky ostatné stretnutia len s dovolením otca alebo muža, alebo len pod kontrolou[629].
Ak spoločenské zriadenie redukuje úlohu ženy len k tomuto, potom sa stáva neschopnou náležite vyplniť svoju sociálno-strategickú misiu — realizovať svoj tvorivý potenciál cez svoje deti a vnukov, nakoľko takáto samorealizácia si žiada široký rozhľad, rozvitú osobnú kultúru zmyslov, intelektuálnej a celkovej psychickej činnosti, a tiež — predvídania, čo nie je možné bez slobodného formovania záujmov, slobodnej účasti v živote spoločnosti a osobných dojmov z tých sfér činnosti, v ktorých svoj tvorivý potenciál priamo realizujú väčšinou muži, a v ktorých raz budú pracovať jej synovia a vnuci.
Vyššie povedané v kapitole 8.2 umožňuje pochopiť ešte jeden aforizmus V.O.Ključevského, a oceniť ho nie ako nespravodlivú hanlivú výčitku, ale ako kľúčový návod na riešenie problémov rozvoja Ruskej mnohonárodnej civilizácie:
«Nešťastie Rusov spočíva v tom, že majú prekrásne dcéry, ale hlúpe ženy a matky; ruské ženy sú majsterky v zaľúbení a páčení sa, no nevedia ani ľúbiť, ani vychovávať. (Variant: ..., no neobľubujú ani ľúbiť, ani vychovávať») (V.O.Ključevskij. Diela v 9-tich zväzkoch. — M.: Myšlienka. 1990. Zv. 9 — Str. 401).
Mnohí s týmto hodnotením veľa storočí trvajúceho, strastiplného charakteru dejín regionálnej civilizácie Rusi V.O.Ključevským nesúhlasia. Značná časť žien nesúhlasí preto, lebo je im axiomaticky vlastné zastávať pozíciu vyjadrenú K.I.Šuľženko v romanci «Tri valčíky» (r. 1947, text A.I.Faťjanova, hudba V.I.Solovjova-Sedova): «Ako to, že vraj nemám pravdu? Ani ma nenapadne sa hnevať! (zvýraznené nami hrubým v citáte) Ach, ako sa mi len točí hlava, ako sa mi hlava točí...». Mnohí (jak muži, tak aj ženy) nesúhlasia s V.O.Ključevským preto, lebo láska a starostlivosť ich matiek je pre nich nesporná, a nepopierateľná úcta k svojim matkám, k ich životu a konaniu, je im vlastná od detstva.
Napriek tomu, tento druh zmyslovo-emočného nesúhlasu s týmto hodnotením V.O.Ključevského je pre budúcnosť nebezpečný, pretože všetky absolventky škôl RF zachytené na fotografiách nižšie počali a porodili takisto mamy; a mamy v ich výchove zohrali takú rolu, že nižšie zobrazené výsledky výchovy sa stali nevyhnutné. Uvedený súbor fotografií nie sú zinscenované zábery. Snímky boli urobené v Moskve na konci školského roka a počas absolventských večierkov prevažne v r. 2012. Z obdobia rokov 1920 až do prvej polovice 1980-tych rokov sa nezachovali žiadne obsahovo podobné fotografie — nie preto, že fotoaparát bol vtedy zriedkavý[630], a dnes majú vo vrecku skoro všetci mobilný telefón aj s fotoaparátom a kamerou, a počítače aj internet[631] sú široko dostupné — ale pretože mravy v tých časoch boli iné, a bola aj iná etika správania — jak osamote, tak aj na verejnosti. Isteže, ani dnes nie sú všetky absolventky a absolventi takí, ako je to zachytené na fotografiách, no «tvár sviatku» určili práve takýto.
Absolventky začiatku 21. storočia. V podstate všenárodný sviatok — vstupu do života nového dospievajúceho pokolenia — sú oni vnútorne mravne odhodlaní premeniť na opileckú žúrku, postupne prerastajúcu do váľajúceho sa hriechu. Zdržiavajúcim faktorom sú ešte vonkajšie obmedzenia v podobe polície a rodičovského hnevu, hoci mnohé hranice mravnej degradácie oni už úspešne prekonali. A ak by sa vonkajšie obmedzenia dali preč, tak sa pod vplyvom fajčiva, alkoholu a bezstarostnosti predvedú ako zmyslov zbavení «banderlogovia» plní energie.
V 1920-tych rokoch za objavenie sa na ulici «v zľahka opitom stave» bolo možné vyletieť z Komsomolu i zo strany. Ak by v ľubovoľnom z miest ZSSR v 1950-tych až 1970-tych rokov oslávili absolventský večierok tak, ako je to zachytené na zábere vyššie, tak celé vedenie mesta, a hlavne, mestského odboru vzdelávania ľudu, a tiež riaditeľ a zástupcovia škôl, ktoré sa najviac „vyznamenali“ flámovaním — by prišli o svoje funkcie.
Neraz bol publikovaný fakt, že uprostred Veľkej Vlasteneckej vojny nemecký lekár, ktorý vyšetroval dievčatá vo veku 16 — 20 rokov — unesené zo ZSSR do Nemecka na nútené práce, bol veľmi prekvapený a rozhodol sa obrátiť na Hitlera s výzvou okamžite začať mierové rokovania s našou krajinou. Zarazilo ho, že 90 % ním vyšetrených boli panny, a on napísal Hitlerovi, že nemožno poraziť ľud s tak vysokou mravnosťou. To aj bolo dokázané v praxi Víťazstvom, dosiahnutým týmito pokoleniami.
V RF začiatku 21. storočia približne 65 % žiačok vo veku do 16 rokov už malo pohlavný styk. A RF sa dostáva na prvé svetové miesto v detskej prostitúcii. Podľa údajov ankety z druhej polovice 1990-tych rokov:
«Anketový prieskum chlapcov-tínedžerov[632], uskutočnený v mnohých veľkých mestách, ukázal, že sexuálnu skúsenosť malo 48 percent opýtaných. Najväčší počet začína pohlavný život vo veku 14 — 15 rokov (46 percent) a pomerne veľa (36 percent) vo veku 12 — 13 rokov. Väčšina sexuálne aktívnych tínedžerov fajčí (71 percent), 82 percent požíva alkoholické nápoje, a približne polovica stihla vyskúšať narkotiká. Väčšina opýtaných nemala stáleho sexuálneho partnera, a odrazom tohto sa medzi tínedžermi a mládežou stal nárast chorôb prenášaných pohlavnou cestou»[633].
T.j. reálne z takýchto «chlapcov» vyrastú dospelí «muži» — schopní jedine: nasávať pivo a chlastať vodku, kaziť dievčatá[634]a flámovať (dostatočne často pod vplyvom alkoholu, fajčiva a ťažších narkotik) dokonca aj po svadbe, «sledovať futbal» v telke atď.; avšak byť profesionálmi, svedomitými ľuďmi v práci aj v živote, sociálne zodpovednými — to nie je pre nich: oni majú dôležitejšie starosti. A ich, tiež rodili mamy, ktoré mali účasť na ich výchove jak priamo, tak aj vnesením svojho vkladu do «morálnej klímy» rodiny. Vo vyššie citovanej publikácii sa tiež píše:
«K momentu skončenia školy počet absolútne zdravých dievčat-tínedžeriek tvorí 6,2 percent, a mladíkov 29 percent, čo predstavuje zdravotnú hrozbu pre detskú populáciu a v prvom rade pre dievčatá-tínedžerky — reprodukčný potenciál RF».
A perspektívy značnej časti absolventiek — tých, ktoré nedokážu prestať a budú aj naďalej viesť alkoholicko-tabakový a sexuálne nemravný spôsob existencie — sú antisociálne, antiľudské. Pochopiteľne, veď osoby zobrazené v pravej časti nižšie uvedeného snímku sa len sotva stanú matkami, dokonca ak aj vynosia a porodia plod od analogických im subjektov akoby mužského pohlavia. A nie všetky, ktoré dnes vedú alkoholicko-tabakový a sexuálne nemravný spôsob existencie dospejú do štádia degradácie dosiahnutého týmito bezdomovkyňami, bez toho aby stihli počať a porodiť. Niektoré pod vplyvom zhýralosti stratia schopnosť mať deti (pohlavné choroby, biochemické antikoncepcie a potraty), no mnohé stihnú počať a porodiť predtým, než sa stanú takýmito. No ak máme hovoriť o medicko-biologických ukazovateľoch ich potomstva, tak v drvivej väčšine prípadov ich deti budú zaťažené problémami. A nie je vôbec dôležité: či sa to stane v rodine, a samotná rodina sa udrží, a unesie bremeno starostlivosti o problémové dieťa alebo bude naďalej degradovať pod vplyvom alkoholu, tabaku a ďalších hlúpostí, vrátane televízneho vysielania; alebo sa dieťa narodí mimo manželstva; alebo rodina vznikne a čoskoro sa rozpadne, a matka zostane s postihnutým dieťaťom sama alebo presúloží plody svojich a «oteckových» hriechov aj so starosťami, ktoré ostanú na pleciach štátu, starších príbuzných alebo adoptívnych rodičov.
Sú pripravení stať sa rodičmi? — alebo, dovolili by ste im počať, porodiť a vychovávať samých seba?
Narodenie problémami nezaťaženého dieťaťa od takýchto rodičov — napriek všetkým biologickým a sociálnym príčinno-následkovým súvislostiam v živote — môže byť len výsledkom osobne adresovanej milosti Božej. Na toto sa spoliehajú všetky pijúce a fajčiace matky i otcovia alebo vôbec nepremýšľajú nad následkami hriešnosti svojho spôsobu života pre deti a vnukov, a okrem zriedkavých výnimok zaťažujú svoje deti a vnukov problémami «naplno» a svoju vinu za túto genocídu, ktorú sami tvoria, si nepriznajú. A v súčasnosti je v RF 9 z 10-tich novorodencov zaťažených nejakou patológiou. No ako vraví medicínska anekdota, «zdravých ľudí niet: sú len nedostatočne vyšetrení...».
A hoci zlé ekologické podmienky mnohých regiónov RF a celej planéty tiež prispievajú do štatistiky vývojových chýb a zníženia potenciálu zdravia u novorodencov, napriek tomu, základný podiel na nej má skazený spôsob existencie rodičov. Záber nižšie — je štatisticky čoraz častejším následkom tabakovo-alkoholického spôsobu existencie rodičov a starších príbuzných, a nie «ekológie».
Deti... A matka jedného z týchto mrzáčikov robí do fotoaparátu bezočivo «sýr» po tom, ako počala, vynosila a porodila takéto...
No aj bez akýchkoľvek viditeľných telesných poškodení organizmu novorodenca — pod vplyvom hriešneho spôsobu života rodičov na pozadí biosfericko-ekologickej krízy, vytvorenej davo-«elitárnou» civilizáciou — môže byť biopoľová zložka organizmu zmrzačená tak silno, že funkčne plnohodnotná psychika sa na takejto biologickej osnove sformovať nebude môcť.
Výskumy dokazujú, že fajčiace matky dominujú v štatistike psychickej labilnosti ich detí a v štatistike nimi páchaných trestných činov.
«V rámci rozsiahleho výskumu vo Veľkej Británii preskúmali viac ako 14 tisíc matiek s deťmi, ktoré sa narodili v rokoch 2000 — 2001. (…)
Podľa slov autorov, špecialistov University of York v Británii, J. Hutchinsona a K.E. Picketta, sa vyjasnilo, že chlapci, ktorých matky fajčili počas celého tehotenstva, vyrastali dvakrát častejšie než ostatní s problémami v správaní, s príznakmi hyperaktivity a poruchami pozornosti. Okrem toho, u synov „ľahkých“ fajčiarok (tých, čo fajčia menej ako 10 cigariet denne) sa o 80 % častejšie vyskytoval deficit pozornosti. Dokonca dievčatá fajčiacich matiek sa k svojim trom rokom odlišovali problémovým správaním.
“Fajčenie počas tehotenstva poškodzuje štruktúru a funkcie rozvíjajúcej sa nervovej sústavy embrya. Vnútromaternicový rozvoj chlapcov je zároveň oveľa citlivejší na rôzne druhy chemických vplyvov, preto sa problémové správanie u chlapcov vyskytuje častejšie, než u dievčat — vysvetľujú autori. — Fajčenie tabaku badateľne zvyšuje citlivosť aj matky, aj plodu k rôznym genetickým i ekologickým faktorom, sprevádzajúcim rozvoj dieťaťa a majúcim účasť na formovaní jeho správania”. (Chuligánov rodia len fajčiarky. — Internetový zdroj: http://yka.kz/blog/khuliganov_rozhajut_tolko_kurjashhie/2009-11-04-1332).
Analogický výskum bol uskutočnený aj v USA. Ten preukázal, že:
«Medzi synmi a dcérami fajčiacich dám sa vyskytlo o 30 % viac kriminálnikov, než u nefajčiacich. (…) Podľa slov Jamesa Walkera (vice-prezidenta britskej Kráľovskej fakulty pôrodníctva a gynekológie: naše spresnenie v citáte), fajčenie škodí tehotným ženám a vplýva na rozvoj ich plodu. Navyše im hrozí predčasný pôrod, a dokonca narodenie mŕtveho dieťaťa» (Fajčiace ženy rodia kriminálnikov. — Internetový zdroj: http://asfera.info/news/one-46458.html, s odkazom na The Daily Telegraph).
Matky, hodné úcty? — Alkoholizmus sa začína vypitím prvého pohárika rodičmi, ktorého svedkom sa stalo ich dieťa. To isté sa týka aj fajčenia. A to sú predpoklady k oveľa ťažšej narkománii.
Spolu s týmto, synovia fajčiacich matiek bývajú pomerne často odsúdený k neplodnosti,
«… výskum, jedným zo základných faktorov ovplyvňujúcich fertilitu muža je komplex vplyvov, ktorým sa vystavovala jeho matka počas tehotenstva. Najväčší význam, usúdil Sharpe, tu majú fajčenie a obezita matky, a taktiež jej kontakt s pesticídmi a výfukovými plynmi áut.
Vedec tiež dodáva, že návrat muža k zdravému životnému štýlu môže obnoviť kvalitu spermy, ak bola zhoršená kvôli zlým návykom. Ak, však, narušenie bolo vyvolané správaním matky počas vnútromaternicového vývoja dieťaťa, zvýšiť počet spermatozoidov v jeho sperme sa už nepodarí.
“Osobité obavy vyvoláva spojenie nízkeho počtu spermatozoidov u mladých európskych mužov, ktoré zreteľne vidíme v poslednom čase, s všeobecným znížením ženskej fertility a neskorého nástupu prvého tehotenstva u žien, ktoré rodia svoje prvé dieťa v čoraz staršom veku” — píše profesor Richard Sharpe» (Fajčiaca tehotná žena môže urobiť svojho budúceho syna neplodným. — internetový zdroj: http://health.sumy.ua/16592-kurjashhaja-beremennaja-zhenshhina-mozhet-sdelat.html).
Iné výskumy preukázali, že v sperme mužov, ktorých matky fajčili, často chýbajú niektoré biochemické produkty, potrebné na preniknutie spermatozoidov cez stenu vajíčka dovnútra.
A samotné ženy-fajčiarky 8 ráz častejšie trpia neplodnosťou, pri porovnaní s nefajčiarkami[635].
Do tejto témy zapadá aj epizóda z filmu «Dožijeme do pondelka»[636]. Matka žiaka-nešťastníka Vovu opäť raz prichádza do školy porozprávať sa o problémoch svojho syna:
«— Som tu zasa, dobrý deň.
— Dobrý deň... Poďte ďalej. Sadnite si. Chodíte sem zbytočne, súdružka Levikova, čestné slovo.
— Nie som tu len tak... vypýtala som sa z práce. Včera ste ho znova vyvolali.
— Vyvolal…
— Ste zaneprázdnený?.. prepáčte. Som tu len na minútku. Takže vyvolali?
— Áno, vyvolal… A on nám povedal, že Gercen utiekol za hranice, aby tam pripravoval Veľkú októbrovú revolúciu. Spolu s Marxom. Nuž, čo mám robiť: plakať alebo smiať sa?
— Ja ti doma ukážem zahraničie! (syn dostal pohlavok)
Vova: Zase ma biješ?!
Iľja Semjonovič: To nie je riešenie! Tak nie!
Matka: Choď už, choď... (synovi). Ale my si, Iľja Semjonovič, päťku nemôžeme dovoliť. Viete, drahý... veď ho vyhodia z domu pionierov, z toho (tanečného) súboru... A kam pôjde? Znova na ulicu?
— Veď ja som mu nedal päťku, má štvorku! Dostatočnú!
— Ďakujem vám!
— Len mi neďakujte, preboha! Nesmiete mi ďakovať. Znova mi pripomínate, že kvôli vám klamem.
— Oj, nie, nie kvôli mne, nie kvôli mne.
— No, v každom prípade, nie kvôli tomu, aby Vova tancoval v tom súbore. Nepotrebuje si trénovať nohy, ale pamäť a reč!
— Pamäť... pamäť — to je pravda, vďaka za napomenutie... A spýtali ste sa vôbec, prečo má zlú pamäť... a reč? Možno preto, že má otca dedičného alkoholika! Možno preto, že môj chlapec do roka a pol hlavu neudržal! A všetci hovorili, že neprežije! Doteraz mu na ulici nadávajú «zdochliak». Oh, prepáčte... nemala som to hovoriť. Učiteľ ruštiny hovorí: «pamäť». Aj učiteľ fyziky…» (zvýraznené nami hrubým v citáte. Uvedené z publikácie na stránke: http://www.vvord.ru/Dozhivyom-do-ponedeljnika-5.html).
Všetko zvýraznené hrubým postava filmu «súdružka Levikova» rozpráva so zápalom, akoby chcela vyjadriť, že ľudia okolo nej sú povinní: uznať jej nevinu v otázke o pričinení ťažkej škody zdraviu svojho syna; materinskú nesebeckú lásku a životné hrdinstvo.
No ak sa obrátime k predhistórii príchodu Vovu na svet, tak nevyhnutne vznikne otázka: A prečo dopustila, aby sa otcom jej syna stal dedičný alkoholik (a k tomu, možno, bez toho aby celkom vytriezvel po poslednom opijáši)? — Na dosiahnutie takéhoto výsledku stačilo, aby si otec Vovu «vypil pivka» v parnom kúpeli s kamarátmi a po návrate domov, aby bol pôžitok dokonalý, mal ešte pohlavný styk s mamou Vovu; a v mnohých prípadoch môžu celkom postačiť aj biopoľové následky z nejakého predchádzajúceho otcovho opijášu, po ktorom mal sex s prezervatívom, čo mu umožnilo vtedy dosiahnuť pôžitok a vyhnúť sa neželanému tehotenstvu. A ak vtedy aj mama Vovu popíjala s jeho otcom?
Takže mama Vovu vo filme neprejavuje hrdinstvo ani nesebeckú materinskú Lásku, ale dopláca na svoju vlastnú hlúposť v minulosti; a možno za hlúposť, zdedenú od predkov cez rodové egregory a neschopnosť dedka a babky Vovu (z matkinej strany) vychovať ich dcéru ako Matku. No existujú ešte aj takí, ktorí neželajúc platiť za svoju minulú hlúposť, zvaľujú všetku vinu na druhých ľudí a štát.
Avšak námet filmu nepokračuje až do dospelosti, v ktorej dospelý Vova sa pravdepodobne stane neschopným osvojiť si akúkoľvek profesiu a prepadne antisociálnemu životnému štýlu.
A takýchto nešťastných detí — jak chlapcov, tak aj dievčat, ktoré v dôsledku biologických porúch nie sú schopné si osvojiť školský učebný program aspoň s prevahou známok «chválitebný» — je naplodených mnoho. Kým v 1960-tych rokoch na mesto s 200-tisícovým obyvateľstvom stačila jedna škola pre mentálne postihnuté deti, tak začiatkom 21. storočia jedna takáto škola pre 200-tisícové mesto nestačí. A tieto deti vôbec nie sú «alternatívne obdarené», ako sa o tom všetkých snažia presvedčiť médiá kultivujúce «tolerantnosť»: sú biologicky poškodené, a v tom, že ich podiel medzi novorodencami narastá, sa prejavuje biologická degradácia spoločnosti, za čo je v prvom rade zodpovedná — žena.
No všetkým takýmto ľudsky-neplnohodnotným chybným tehotenstvám, pokiaľ sa u matky alebo otca budúceho dieťaťa nevyskytuje ťažká patologickosť, a budúci rodičia sa cielene zamýšľajú nad očistou svojich rodových a rodinných egregorov od špiny a hanebností, možno vo väčšine prípadov ľahko predísť. A to potom vytvára predpoklad k tomu, aby sa deti rodili zdravé a bolo ich možné vychovať ako Človekov súcich, a nie ako «banderlogov», dobytok, zombi alebo démonov.
Stránka na sociálnej sieti «V kontakte» z roku 2011 alebo 2012. (Z uvedeného dátumu narodenia je zrejmé, že dievčina nemá viac ako 12 rokov, pritom do statusu uviedla: „Mala som 22 chlapcov a všetkých som vyčerpala, chcem dlhodobý vzťah“)
Rodičia očividne niečo v jej detstve zanedbali alebo sami dali zlý príklad, a ďalší život 12 ročného dievčaťa je zaťažený problémami, ktoré ona sama (a dokonca aj s pomocou iných) len sotva dokáže vyriešiť, pretože knihy nečíta, a relax pri «gotickej» muzike, filmoch a televíznych šou formujú jej psychiku, relígia a cirkevný rituál je pre ňu jedno a to isté, svoj um a vôľu nemá, a pri jej kultúrnych požiadavkách a v sociálnom prostredí, v ktorom žije, sa ani nemajú odkiaľ vziať...
A hoci tým najhlavnejším v živote uvádza «sebarozvoj», no v čom sa objektívne odlišuje rozvoj od degradácie, a v čom spočíva cieľ rozvoja človeka a spoločnosti, na to sama odpovedať nevie, a poradiť jej v kruhu priateľov a známych nemá kto... a prijme vôbec jej režim psychiky radu?
Inými slovami, naša spoločnosť sa musí zbaviť toho, nad čím si robil posmešky V.S.Vysockij, nadväzujúc na dielo majiteľov Dantesa[637], v antiruskej piesni «Lukomoria viac niet...»[638]:
A rusalka — to je prípad! — česť si krátko chránila, A jedného jak vedela, tak aj porodila. A tridsaťtri mužov — nepraje si poznať synka: Nech je zatiaľ synom pluku volaný.
V tomto ohľade stojí osobitá požiadavka na samotných ženách, ich matkách a babičkách. Príčina výčitiek na adresu predovšetkým žien, a až v druhom rade na adresu mužov, spočíva v tom, že: životný interval človeka od predhistórie počatia po jeho vstup do rečového obdobia a začiatku samostatného poznávania života — prebieha z väčšej časti pod neobmedzenou mocou jeho matky, a po troch rokoch, keď úloha otca a ďalších príbuzných narastá, už nemožno kompenzovať tie nedotiahnuté veci vo výchove a realizovať tie možnosti, ktoré boli premeškané skôr, predovšetkým — matkou.
Okrem toho, u biologického druhu «Homo Sapiens» sa normálna reprodukcia pokolení v komplexe behaviorálnych programov vrodených inštinktov zabezpečuje nasledovne:
● Samička priťahuje k sebe pozornosť samca, ktorého si (možno si to ani neuvedomujúc) intuitívne hlbinne-psychologicky zvolila za budúceho otca svojich detí.
● Nasleduje odvetná reakcia samca.
● Ak je reakcia samca kladná, t.j. odpovedá samičke vzájomnosťou, tak inštinktívna algoritmika predpokladá jeho pripútanie k voličke-vyvolenej, ktoré zabezpečuje jeho podriadenosť voči nej s cieľom starostlivosti a uspokojovania potrieb jej a ich detí. V dôsledku tejto biologickej okolnosti prakticky vo všetkých jazykoch existujú príslovia typu «nikto nie je hrdinom pred svojou ženou». K deťom tiež vzniká inštinktívne podmienená pripútanosť, ale nie tak silná ako u samičiek.
● Samotná samička je tiež inštinktívne pripútaná k dieťaťu s cieľom jeho ochrany a uspokojovania jeho potrieb.
T.j. za zneužitie inštinktívne podmienených «babských zbraní» zodpovedá v spoločnosti predovšetkým samotná «baba», dokonca ak je ešte aj maloletá s potrebami už dospelej samičky alebo je naivná a nechápe čo tvorí (typu Lolity v románe Nabokova), a až v druhom rade tí, ktorí jej neodolali, hoci ich zlyhanie im tiež nepridáva na cti. Okrem toho, ak je «muž» «chlípne prasa», tak prvá otázka smeruje k jeho matke: Prečo a načo ho takým «vychovala»?
S otázkou ohľadne zneužívania inštinktívne podmienených «ženských zbraní» v spoločnosti je tesne prepojená aj otázka ohľadom alkoholizmu a narkománie. Mnohé ženy, ktorých mužovia pijú, by sa mali zamyslieť aj nad tou osobitosťou, že alkohol a mnohé ďalšie narkotiká stimulujú práve tie časti mozgovej kôry muža, ktoré sú za normálnych okolností stimulované pri vykonávaní organizmom programov pohlavného správania a dosiahnutia orgazmu. Avšak narkotiká stimulujú tieto časti mozgu obchádzaním normálnych informačných dráh pri vykonávaní organizmom inštinktívnych programov pohlavného správania. To jest, alkohol je pre mnohých mužov prostriedkom, ktorý ich dočasne oslobodzuje od inštinktívne podmienenej podriadenosti despotizmu niektorých žien[639] — v podstate manželiek, ktoré ich už nemilujú — nie žien, ale ich majiteliek-otrokárok, ktoré sú občas sami nevoľníčkami vlastných pohlavných inštinktov a inštinktov ochrany teritória. A okolnosť, že narkotiká následne vyvolávajú závislosť od nich ešte horšiu, než je samotná podriadenosť babskému despotizmu cez pohlavné inštinkty, je sprievodným efektom, nad ktorým sa v počiatočnom štádiu len málokto zamýšľa, siahajúc po nich v bezduchej snahe oslobodiť sa (aspoň na krátky čas účinku narkotík) od utláčania ich psychiky babským despotizmom cez inštinktívnu prepojenosť.
Niekomu môže napadnúť otázka ohľadne tínedžerskej narkománie rôzneho typu, nakoľko deti ešte nemajú stálych pohlavných partnerov, ktorých despotizmus by sa snažili takýmto spôsobom prekonávať.
Netreba však zabúdať ani na matky týchto tínedžerov, ktorí sa stali obeťami narkománie toho či onoho typu alebo pohlavnej rozpustilosti. V minulosti, pri málo vyvinutej medicíne, čo podmieňovalo vysokú úmrtnosť detí, keď ešte mnoho regiónov planéty nebolo osídlených, bola vysoká pôrodnosť a v spoločnosti štatisticky prevládali mnohodetné rodiny. Ženy rodili, ak nie každoročne, tak raz za niekoľko rokov počas celého obdobia svojej zrelosti. Od momentu narodenia ďalšieho dieťaťa sa takmer všetka materinská pozornosť prenášala na neho, a momentom narodenia ďalšieho dieťaťa, jeho predchodca, ktorý ešte nestihol vojsť do tínedžerského veku, začínal viac-menej samostatný rozvoj a osvojovanie si sveta, samozrejme pod opatrovníctvom dospelých, a starších detí. Pritom každé predchádzajúce dieťa, momentom narodenia ďalšieho, vychádzalo spod vplyvu inštinktívnych programov správania matky (a ich kultúrnych nadstavieb), predurčených poskytovať starostlivosť novorodencovi v prvej etape jeho života. Avšak v dnešných rodinách, kde je zvyčajne jedno dieťa, a dve sa už považujú za «mnoho detí», to vôbec tak nie je.
Aktívne inštinktívne programy správania matky, predurčené pre obsluhu prvej etapy života bábätiek, sa teraz vrhajú na dieťa, brzdiac a deformujúc jeho samostatný a tiež geneticky podmienený rozvoj. Vo výsledku sa tak deti počas desaťročí, zahŕňajúcich aj ich dospelosť, ocitajú pod vplyvom materinských živočíšnych citov. Tento proces môže byť prerušený len odchodom detí z rodiny od rodičov alebo príchodom na svet vnukov, na ktorých sa prenášajú materinské inštinkty babičky[640].
No aj babičkiných vnukov môže postihnúť rovnaký osud, pričom zosilnený dvojitým i trojitým tlakom, na ktorom sa inštinktívne bezmyšlienkovito zúčastňujú matka a obe babičky. Vo výsledku tak vyrastajú mužovia a ženy s úrovňou samostatnosti a zodpovednosti za svoje činy, primeranou sotva päťročnému dieťaťu, ktorá sa u nich občas zachová až do smrti v hlbokej starobe; toto môžu sprevádzať aj rôzne druhy psychických porúch, tiež splodených inštinktívnou vlastníckou «láskou» žien k svojim dietkam. Pritom treba mať na pamäti, že ani takáto ženská výchova nie je prekážkou pre rozvoj a prejav značnej intelektuálnej sily v zostave celkovo chybnej psychiky, a to už predstavuje nebezpečenstvo pre okolitých ľudí.
Takýto tlak inštinktívne, slepo a bezmyšlienkovite vlastnícky «milujúcich» matiek dosahuje najvyššiu silu v takzvaných «usporiadaných» rodinách, deti z ktorých sa štatisticky dosť často (výsledkom tohto tlaku) stávajú v živote menej šťastnými, než tie, ktoré pochádzajú z «neusporiadaných» rodín, kde nedostatok a (alebo) chybnosť rodičovskej výchovy je v mnohých prípadoch pre nich blahom v tom zmysle, že sa kompenzuje rozvojom dieťaťa v súlade s jeho vlastným vnímaním a chápaním sveta — o to skôr, ak rodičia v psychike dieťaťa nepotlačili vrodenú religióznosť a on vyrastá v harmónii s Bohom aj napriek rodičom.
To najhoršie, čo môžu rodičia urobiť so svojim dieťaťom, je dosiahnuť, aby bolo na slovo poslušné. Vo výsledku tak vyrastie typ jedinca bez vôle, ktorý je odsúdený byť nevoľníkom vlastných inštinktov a objektom manipulácie. To sa týka jak výchovy chlapcov, tak aj dievčat.
Človek, to je osobná vôľa v riečisku uvedomenia si vlastnej misie v Božom Zámere. A nato, aby z dieťaťa vyrástol Človek, netreba od neho vyžadovať poslušnosť, ale kultivovať jeho vlohy k prospešným iniciatívam a podporovať tieto prejavy.
Profil Kabanichy[641] a ňou chybne vychovaného vlastného «milovaného» syna z divadelnej hry A.N.Ostrovského «Búrka» si autor nevycucal z prstu, ako ani macocha Popolušky s jej dcérami alebo starena a jej dcéra Marfuška-Anjelik z rozprávky «Mrázik» — tiež nie sú ľudovým výmyslom ani klebetou. No, veď skúste povedať dnešnej slepo a (bezohľadne voči budúcnosti dieťaťa) inštinktívne «milujúcej» matke, že svojimi duševnými kvalitami je ako Kabanicha, mrzačiaca formovanie Ľudskosti v deťoch svojimi inštinktmi, tak to bude vnímať ako nespravodlivosť a nezaslúženú urážku.
Zneužívať «babské zbrane», v základe ktorých leží spleť inštinktívnych programov reprodukcie biologického druhu predstaviteľov oboch pohlaví — nemá žena právo. No ak to robí, potom by sa nemala čudovať, ak v jej osobnom živote vznikajú nezhody a padá na ňu nekonečný prúd nepríjemností.
A v súlade s povedaným, možnosti ďalšej existencie spoločnosti na základe inštinktívne podmieneného skrytého «matriarchátu», v ktorom väčšina žien nedosahuje Ľudsky typ režimu psychiky a organizáciou psychiky je bližšie k «banderlogom» — sú vyčerpané. Práve neadekvátnosť tohto spôsobu existovania spoločnosti sa prejavuje v ľudskej nesúcosti dospelých mužov a žien v spoločnostiach tohto typu, medzi ktoré patrí aj spoločnosť RF dnešných dní.
A keďže na pleciach ženy leží strategická misia reprodukcie spoločnosti, tak V.O.Ključevský má pravdu: ženy Ruska — v ich väčšine — prispievajú k šíreniu úpadku v krajine trojako:
● Svojou neochotou a neschopnosťou vybrať dôstojného otca pre svoje deti; počať, vynosiť a vychovať Človeka súceho.
● Investovaním rodinného rozpočtu do konzumizmu, a nie do mnohodetnosti rodiny, ani do výchovy detí (toto sa rovnako týka drvivej väčšiny predstaviteľov všetkých vrstiev spoločnosti, od chudobných po bohatých).
● A len máloktorá z nich, akonáhle sa stane ženou a matkou, sa vyhýba tomu, aby nezneužívala «babské zbrane/moc» vo vzťahu k mužovi.
Demografická pyramída RF (r. 2007) je katastrofická, a obsahuje katastrofické perspektívy, ak nebudú prijaté adekvátne miery.
Šírenie úpadku v časovom intervale obopínajúcom život niekoľko pokolení vyzerá takto.
Šírenie úpadku. Vekový rozdiel medzi fotografiami vľavo a vpravo je približne 100 rokov.
Uvedieme názor z internetu o vzájomných vzťahoch pohlaví a roly žien vo vytvorení takejto demografickej situácie — jak vo vzťahu k pôrodnosti, tak aj vo vzťahu k stabilite rodiny (komentáre pod čiarou sú naše).
«Ženy často trýznia internet otázkou, prečo sa muži tak nástojčivo vyhýbajú manželstvu. Pýtajú sa to tak často, že možno kopipejstnuť[642] štandardnú odpoveď. Vezmime si dosť názornú analógiu so vzťahmi partnerov v biznise. Predstavte si, že nejaký biznismen vám ponúka vložiť sa do spoločného biznisu za nasledovných podmienok:
Projekt financuješ zo 70 — 90 % ty sám z vlastných prostriedkov[643].
Avšak pri rozdeľovaní peňazí a prijímaní rozhodnutí je tvoj hlas len radiaci, a hlas partnera rozhodujúci.
Pri stroskotaní projektu sa tebe nič nevracia, strácaš všetky investície a časť svojho majetku. Navyše partnerovi platíš aj penále počas mnohých nasledujúcich rokov.
Ty sám vieš, že väčšina ľudí, ktorí súhlasia s podobnými podmienkami, zvykne zbankrotovať, spália sa, a ich „partneri“ z toho ťažia.
Ak nebudeš súhlasiť s jeho ponukou, partner ťa bude považovať za nečestného a rozšíri reči o tvojej nečestnosti.
Štátna duma neustále prijíma nové a nové zákony, ktoré robia projekt pre teba čoraz riskantnejším.
No a vy, vari budete celí nadšení z takejto perspektívy, z takéhoto partnera a podpíšete zmluvu s takýmito podmienkami?
Právne je muž v dnešnom matriarchálnom manželstve bezprávny. Nemá právo prijímať reprodukčné rozhodnutia, ale všetko je len povinný. Osobité «patálie» prebiehajú pri rozvode, keď mu odoberajú NÍM zarobený majetok a deti, a jeho samého «nechávajú na mizine» a v plnej závislosti od svojvôle bývalej ženy[644]. To je klasika.
Muž nie je slepý ani tupý. Preto buď vie sám z vlastnej skúsenosti alebo zo skúseností kamarátov, alebo skrátka cíti, že manželstvo je čistý podvod. No v momente, keď je zamilovaný, tak «stráca rozum»[645], a vôbec z ničoho nemá strach, ani z matriky.
Okrem toho, pečiatka v dokladoch slúži pre ženský inštinkt ako spúšťací mechanizmus. Žena začne byť drzá a začne si muža podriaďovať psychologicky[646]. Muži to neznášajú.
Po takomto objasnení sa možno prestanú čudovať, prečo sa muž nechce ženiť a vyhýba sa otcovstvu. Tak sa veci majú».
A za čo a ako na základe tradícií alebo právne zodpovedá žena pred mužom, pred deťmi, pred spoločnosťou ako takou? — Reálne za nič a nijako: v plnom súlade s «axiómou», nepotvrdzovanou životom, že «žena má vždy pravdu...»[647]. Ak sa stane obeťou odvetnej svojvôle muža, tak podľa mienky nej samej a väčšiny jej príbuzných i kamarátok, a takisto z právneho hľadiska, je znova na vine len muž.
Isteže, väčšina mužov má tiež ďaleko od ideálu Človeka súceho jak v úlohe otcov, tak aj v úlohe manželov, no to akí sú nevzniklo z ničoho, samé od seba. Ich vychovávali v rodinách, a za to, že sú takí, akí sú, zodpovedajú predovšetkým ich matky a babičky — ženy staršej generácie. Ak to vyjadríme v termínoch piesne «Z čoho vzniká Vlasť?»[648], tak najprv «tá pieseň, čo spievala nám mať», a až po nej otázky «o starej otcovskej budjonovke[649]»: ak nebola pieseň matky, potom otázky ohľadom «otcovskej budjonovky» nemusia ani vzniknúť.
Ďalším rizikovým faktorom, vytvoreným civilizáciou je kozmetika. Jej zložky, prenikajúc do organizmu cez kožu a sliznicu, menia jeho biochémiu, čo sa nie vždy blahodarne odráža na zdraví samotnej ženy[650]. Svojou funkciou je v podstate celý arzenál ženskej módy, kozmetiky, parfumérie a galantérie — kultúrnou nadstavbou inštinktívnych programov prilákania partnera na pokračovanie rodu[651]. Svojou podstatou toto všetko stimuluje pohlavné inštinkty mužov, o čom sa nesporne mohli presvedčiť mnohé obete znásilnení, ktoré svojim vzhľadom vytvoreným za pomoci arzenálu módy, kozmetiky, parfumérie a galantérie, dokázali v niektorom zo samcov vzbudiť správanie na základe pohlavných inštinktov, ktoré títo nedokázali ovládnuť (alebo sa ho vôbec nenaučili ovládať, nakoľko celá ich psychika je podriadená len potrebám inštinktov).
Pre zvierací režim psychiky žien je typická snaha o to, aby sa vyčlenili na pozadí druhých samičiek a pritiahli k sebe pozornosť mnohých samcov. No nad tým, akými osobnými kvalitami disponujú tí, ktorých pozornosť sú objektívne schopné svojim vonkajším vzhľadom a správaním k sebe pritiahnuť, nad tým sa väčšina parádnic nezamýšľa, slepo a bezmyšlienkovito nasledujúc módu a jej — zdalo by sa neriadené — vrtošivé trendy. Požiadavky na estetiku a praktickú funkčnosť v ženskej móde[652] sú až druhoradé oproti úlohe vybudenia pohlavných inštinktov mužov.
A vlastne v nespútanom nasledovaní módy (zďaleka nie vždy praktickej v iných ohľadoch, než ako pritiahnuť na seba pozornosť a vyčleniť sa na pozadí ostatných samičiek) sa odráža inštinktívne, nerozumné a bezmyšlienkovité správanie mnohých žien; teda to — zvieracie, a nie premyslene Ľudské účelovo orientované správanie, prípadne celkovo posadnutosť. Žena-Človek by sa mala vedieť správať a musí sa správať tak, aby bola objektom túžby len pre svojho milovaného, v ktorom už od samého začiatku ich vzájomných vzťahov predvídala budúceho dôstojného otca ich spoločných detí, nechávajúc k sebe ľahostajnými všetkých (aj sexuálne nepokojných) samcov v okolí.
Preto žena, podrobená kozmetickému opracovaniu a «nahodená» v súlade s posledným «výkrikom módy», vyvoláva v zdravo mysliacom mužovi odpor ako potencionálna manželka a matka jeho detí, nehovoriac už o tom, že ona aj po vstupe do manželstva bude rozhadzovať rodinný rozpočet na to, aby sa za ňou na ulici neznámi «muži» otáčali, a neskôr aby s niektorým z nich rozbila vlastnú rodinu[653]. A takéto «krasotinky» by sa nemali urážať, ak sa k nim v mnohých prípadoch nechovajú lepšie, ako k našminkovaným hovoriacim opiciam...
Mnohé z nich by chceli získať večnú mladosť s cieľom udržať si o sebe vysoké sebahodnotenie a zabezpečiť si vysoký rating v kruhu svojich kamarátok a priateľov ako «sexsymbolu». Na nič užitočnejšie pre spoločnosť už im mravné úsilie ani um nestačí: viď fotografia vľavo inej absolventky roku 2012, hodnotiacej svoj sexuálny rating pred zrkadlom (záber na fotografii vľavo je analogický epizóde z «Noc pred Vianocami» N.V.Gogoľa, keď sa Oxana zo seba vytešuje pred zrkadlom; rozdiel je len v tom, že Oxana bola oblečená[654]). No keďže elixír večnej mladosti neexistuje, tak oni sami alebo ich muži začínajú zarábať na plastických chirurgov, obeťami neprofesionality ktorých sa túžiace po večnej mladosti stávajú pomerne často. Drvivá väčšina z nich môže byť opísaná slovami: «Existujú ženy, ktoré, ak im podáš elixír večnej mladosti, zmenia sa na staré hlupane...» (viď ďalšiu kolekciu fotografií o niektorých nie celkom radových poslankyniach: nie sú o nič lepšie od tej absolventky, ktorej fotografia je zobrazená nižšie, obzvlášť pre tých, ktorí odmietajú predchádzajúcu fotografiu, z dôvodu jej výroby pomocou fotošopu).
Avšak samičky narkomanky — pijúce, fajčiace, ničiace svoj organizmus «s mierou» alebo bez miery — ktorých rod sa pretrhne buď na nich samých, alebo na ich deťoch či vnukoch, a tiež otrokyne módy a kandidátky na «sex-symboly» rôznych úrovní — sú len jednou z podôb nespôsobilostí väčšiny žien v RF v aspekte Materstva a v aspekte «byť ženou».
Ďalšou z podôb tohto problému sú takzvané «feministky», presvedčené jak o svojej intelektuálnej spôsobilosti, tak aj o svojej prevahe nad mužmi vo všetkých biologických aj sociokultúrnych parametroch (presne tak interpretujeme plagát-slogan «Woman = democracy»[655], pokrývajúci hruď pravej «feministky» na zábere vpravo dole).
A hraničným prejavom babského politického idiotizmu, zaznamenaného na tvárach účastníčok akcií «femen», je plagát-slogan, ktorým si prikrýva hruď ľavá «femenka» na snímke vyššie — «Teach our president»[656]:
● Po prvé, byrokrati sú nepoučiteľní.
● Po druhé, všetky slogany sú obrátené na «svetové spoločenstvo» realizujúce medzinárodnú nadštátnu moc, nakoľko sú písané v anglickom jazyku, ktorý je zvolený «svetovým spoločenstvom» za spoločný jazyk pre všetkých jeho otrokov a tiež pre komunikáciu otrokov s ich vládcami, a nie je písaný v štátnom ukrajinskom jazyku.
● Po tretie, treba chápať aj to, že vlastný idiotizmus a konceptuálna bezmocnosť «femenok» má aj svoj dôsledok: majú svojich kurátorov-manipulátorov a sponzorov, ktorí ostávajú mimo záberu v čase ich pouličných akcií, prebiehajúcich v rôznych štátoch Európy.
● Po štvrté, to najlepšie, čo žena môže urobiť v politike (hoci iné misie má tiež otvorené) je v Láske počať, vynosiť, porodiť a položiť základy výchovy dieťaťu tak, aby sa ono stalo nositeľom Ľudského typu režimu psychiky a vôle v súlade s ním si uvedomenou osobnou misiou v Zámere, byť dôstojným námestníkom Božím na Zemi. Vychovať tak, že ak v spoločnosti vznikne potreba a dospelé dieťa bude chcieť a stane sa hlavou štátu, tak aby ním vykonávaná politika bola blahodarná. Matky Nikolaja II, M.S.Gorbačova, R.M.Gorbačovovej, A.N.Jakovleva, B.N.Jeľcina, N.I.Jeľcinovej, A.Hitlera a drvivej väčšiny štátnych činiteľov a ostatných akoby «politikov» si s touto úlohou neporadili.
Triasť s nahým poprsím na námestiach, súložiť na verejných miestach[657] a šklbať sa v chráme, vyhadzovať nohy a sukne vyše hlavy, a vykrikujúc pomiešane s materčinou heslá akoby politického charakteru, publikovať «vyzývavé fotografie» v «mužských časopisoch» — to prináša len prehĺbenie starých a objavenie sa nových problémov, pretože problémy spoločenského rozvoja sa odhaľujú aj riešia inak.
Napriek tomu, v mravne a intelektuálne skazenej spoločnosti takéto dievky môžu vstupovať do politických inštitútov a zúčastňovať sa riadenia štátu, prispievajúc svojim dielom — primerane ich mravom a intelektuálnej bezmocnosti — do osudu krajiny... Nižšie je výber fotografií na doplnenie témy o profesionalizme poslaneckého korpusu v postsovietskej RosSiónii, ktorú sme už rozoberali v kapitole 3.1.
Ako po rusky nazvať vládu zastúpenú «poslankyňami» zobrazenými na fotografiách nižšie[658], na ktorých sú zachytené ich emócie a orientácia na budúcnosť úplne odlišná od tej, ktorú zachytil J.A.Ingres vo svojom obraze «Zdroj»?
Vyzývanie agresívneho priťahovania pozornosti k nahote a sexualite mimo skrytých vzájomných vzťahov s milovaným človekom (t.j. povinne opačného pohlavia, lebo v homosexuálnych vzťahoch sa prejavuje buď chtivosť, alebo ide o rituálne-povinnú praktiku sociálnej mágie) — je aktom porna, ktorého cieľom je vybudiť pohlavné inštinkty v nevhodnej situácii a tým zároveň zlikvidovať v politike prejavy ľudského rozumu a vôle.[659] Práve tým sa zaoberajú všetky členky feministických hnutí, pričom mnohé z nich nie sú spôsobilé ani ako matky a ženy, ani ako mysliteľky a tvorkyne umeleckých diel alebo politiky. To isté sa týka aj činnosti «LGBT»-aktivistov.
Na fotografii hore: gymnastka S.V.Chorkina na ceste k zvoleniu za poslankyňu Štátnej Dumy RF (zástupkyňa predsedu výboru Štátnej Dumy pre záležitosti mládeže; 6. októbra 2012 menovaná do funkcie referenta v Dozornom úrade prezidenta RF). Na fotografiách nižšie sú ešte ďalšie dve športovkyne-poslankyne: zľava — A.M.Kabajeva («najskromnejšia» v tejto trojke, zástupkyňa predsedu výboru Štátnej Dumy pre záležitosti mládeže) a sprava — S.S.Žurova (zástupkyňa predsedu Štátnej Dumy, člen komisie Štátnej Dumy pre otázky rodiny, žien a detí). Všetky boli členkami frakcie «Jednotného Ruska» v Štátnej Dume v období 2007 — 2011. A toto nie sú fotografie z domácich archívov «len pre seba a manžela», ktoré sa pre zlomyseľnosť «priateľov» ocitli na internete. Fotografie boli zverejnené na stránkach «časopisov pre mužov» a prevzaté z internetu: http://openok.ru/ok/interesno/238-proshloe-deputatov-khorkinojj-i.html, http://ero.aslanova.ru/celebrity/alina_kabaeva/03.shtml. Ale na oficiálnu stránku Dumy boli umiestnené iné fotografie týchto «političiek» (kolónka troch fotografií pod sebou): http://alexz.gorod.tomsk.ru/index-1297229349.php. A niekto hovorí, že máme v politike málo žien? — Takýchto «politických dejateliek» je až nadbytočne veľa, hoci všetky nepracujú verejne ako političky a úradníčky: určitá časť z nich — milenky a ženy politikov a úradníkov — tvoria politiku cez posteľ: viď prácu VP ZSSR «Od antropoidnosti k Ľudskosti» (r. 1997).
A hoci väčšina mužov-naturálov nie je o nič lepšia v aspekte realizácie misie Otcov a občanov, než ženy, avšak táto kapitola bola zasvätená výlučne ženám, pretože v živote a osude každého človeka existuje obdobie — od predhistórie počatia do začiatku zmysluplného používania artikulovanej reči — nad ktorým prakticky neobmedzene kraľuje jeho matka. A všetko to, čo v tomto období neurobila, alebo urobila inak, v rozpore so Zámerom, to už väčšinou v nasledujúcich obdobiach života nemožno kompenzovať a prekonať.
Možno «zrealizovať» akékoľvek politické a ekonomické reformy či už evolučnou, alebo revolučnou cestou, napísať k nim akúkoľvek legislatívu a prísne ju vnášať do života, no ak nebude zmenená kvalita organizácie psychiky ľudí, ako informačno-algoritmického systému, a teda — ak nebude zmenený samotnou psychikou podmienený charakter vzájomných vzťahov pohlaví v živote spoločnosti a v procese výchovy nových pokolení v rodine a škole — tak sa problémy kultúrne svojráznych spoločností a globálnej civilizácie budú len zhoršovať, predbiehajúc nárast energozabezpečenosti ľudstva.
Žiaľ, dnes má drvivá väčšina dievčat a žien oveľa bližšie: k opičej primitívnosti Ľudojedky Eločky predstavenej I.I.Iľfom a J.P.Petrovom v «Dvanástich stoličkách»; k bezstarostne-nezodpovednej dosebazamilovanej Oxane z gogoľovskej «Noci pred Vianocami», zneužívajúcej «babskú moc» na pozadí života «ako všetci», a z ktorej sa postupom času môže bez problémov stať Kabanicha, ak jej Vakula aj naďalej bude vo všetkom pritakávať, alebo zneužívajúc svoju «babskú moc» ho na smrť uštve. Ďalšia relatívne málopočetná skupina má bližšie k démonickej rafinovanosti bulgakovskej Margaréty, v mnohých prípadoch schopnej nadchnúť svojich spoločníkov-mužov jak ku reálnym úspechom, tak aj k nevhodným «dobrodružstvám», alebo považujúcej sa za «Margarétu-inšpirátorku» bez akéhokoľvek životného opodstatnenia. Avšak medzi ženami našej epochy sa len krajne zriedkavo vyskytujú Vasilisy Premúdre, Fevrónie[660], Tatjany Lariny, v ktorých zmysly, rozum a vôľa, konajúce v súlade s ich vyznávaním Zámeru, sa v živote opierajú o ich nespornú ženskosť... A pritom médiá, škola, filmy a literatúra v ich «mejnstrímovej» forme sú zamerané na podporu súčasného abnormálneho stavu vecí aj v budúcnosti.
A pre blaho spoločnosti je nevyhnutné, aby práve Premúdre — Vasilisy, Fevrónie, Tatjany a ďalšie nim podobné — tvorili drvivú väčšinu dievčat a žien, no a «Ľudojedky Eločky», «Oksany», «Kabanichy» (ktoré vyrástli z «Oxán», a ktoré už možno stihli zniesť zo sveta svojho «Vakulu»), «Margaréty» sa zachovali len ako literárne postavy, pochopenie psychológie ktorých by objasnilo budúcim pokoleniam mnoho aspektov problémovosti minulých čias.
A v podmienkach nadvlády takýchto sociokultúrnych faktorov jediným spôsobom ako prekonať krízu civilizácie je dospieť k tomu — aby sa počatie v Láske a výchova dieťaťa tak, aby sa stal Človekom, dôstojným zástupcom Božím na Zemi — stali nielen všeobecne uznávanou a zrozumiteľnou sociálnou normou, ale aby sa zároveň možnosť realizovať sa ako Človek stala životným snom prvoradej dôležitosti pre každé dieťa.
A na to je nutné v Láske počať, porodiť a vychovať pokolenie dievčat Ľuďmi, aby tie, až sa stanú mladými ženami, mohli dať štart stabilnému riešeniu tejto úlohy z pokolenia na pokolenie. Chlapci, ktorých sa podarí rodičom v Láske počať, porodiť a vychovať Ľuďmi, akonáhle vyrastú, v tomto dievčatám pomôžu.
A preto vôbec nie náhodou a nie nezmyselne — ale v plnom súlade s prakticky neobmedzenou vládou ženy na kľúčovými etapami osudu a života každého človeka — je kompozícia fontány «Družba národov»[661] na Výstave úspechov ľudového hospodárstva ZSSR založená na figúrach dievčin v národných odevoch republík Sovietskeho Zväzu.