1. Dostatočne všeobecná teória riadenia: Načo to treba?
Dostatočne všeobecná teória riadenia (2011) · перевод (Slovenský) · раздел 4 из 29
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
1. Dostatočne všeobecná teória riadenia: Načo to treba?
Každý rozum – individuálny, alebo súborný – v hierarchii vzájomnej vloženosti štruktúr a procesov Vesmíru rieši predovšetkým:
úlohy riadenia vo vzťahu k hierarchicky nižším systémom a
úlohy samoriadenia v hraniciach možností, poskytnutých hierarchicky vyšším, vo vzťahu
k nemu objemnejším (ho objímajúcim, zahŕňajúcim) riadením.
Riadenie je vždy vyjadrením subjektivizmu, no je možné iba v relácii objektívne existujúcich procesov a objektívne uskutočniteľných projektov. Ak subjekt–manažér je v moci ilúzie existencie objektu (procesu), o ktorého riadenie sa snaží, alebo v moci ilúzie objektívnej uskutočniteľnosti projektu, tak jeho rozčarovanie bude plne reálne a možno – aj veľmi tvrdé.
Objektívnym princípom riadenia je subjektívna schopnosť manažéra predvídať správanie sa objektu riadenia pod vplyvom: 1. vonkajšieho prostredia, 2. vlastných zmien objektu a 3. riadenia samotného. Realizácia tejto schopnosti je kľúčom k vstupu do riadenia. Všetko ostatné — je len vyjadrením tejto schopnosti v tej, či inej konkrétnosti riadenia.
Riadenie je možné na základe praktických návykov, ktoré indivíduum – riadič (riaditeľ, manažér) viac, či menej cieľavedome využíva, rozvíja a hromadí ako svoje životné skúsenosti. Akákoľvek teória je jemu osobne na uskutočňovanie riadenia vo všeobecnosti nepotrebná, pokiaľ je dostatočne citlivý a vnímavý k tomu, čo a ako prebieha v sfére jeho riadiacej činnosti. Postúpenie riadiacich návykov druhým - tým, ktorí práve vstupujú do sféry riadiacej činnosti - je tiež možné bez akýchkoľvek teórií, pokiaľ oni (vstupujúci do sféry riadenia) v tomto poradí:
vnímajú to, čo sa deje v sfére ich činnosti,
vidia ako reaguje na to manažér - učiteľ a
sú schopní dobre si predstaviť seba na jeho mieste v rôznych riadiacich situáciách.
No proces odovzdávania riadiacich návykov v akomkoľvek odvetví spoločenskej činnosti je bez opory pojmovo-terminologického aparátu teórie riadenia v mnohom podobný výchove mačiatok mamou-mačkou. Kto vnikol do prebiehajúceho procesu riadenia a dokázal si vyobraziť seba v ňom a následne sa správať ako manažér v skutočných životných situáciách – je borec. A kto to nedokázal - ten si ešte veľakrát „rozbije tekvicu“. S posledným by sa dalo aj súhlasiť – koniec koncov – je to jeho „tekvica“ a rozbije ju sebe, ak by nebolo jedno „ale“: on ju rozbije nielen sebe, ale aj okoliu, nakoľko všetko dianie v spoločnosti, a o to viac spoločensko-riadiaca činnosť sa dotýka množstva ľudí a často nie jednej generácie. Preto pre spoločnosť, čo sa týka odovzdávania riadiacej kultúry z pokolenia na pokolenie, je najlepšie ju odovzdávať na základe teórie, a nie výlučne na základe princípov vzájomných vzťahov mamy-mačky s vyrastajúcimi mačiatkami. Inými slovami, teória a princípy vzájomných vzťahov mamy - mačky s vyrastajúcimi mačiatkami sa majú vzájomne dopĺňať, napomáhať jedno druhému v procese výuky.
Fakticky tomu tak aj je: všetky čiastkové odvetvia celej mozaiky praktickej vedy vyvinuli svoj pojmový a terminologický aparát, na základe ktorého sa odovzdávajú vedomosti z pokolenia na pokolenie.
V skutočnosti, vo všetkých jednotlivých odvetviach praktickej vedy sa jedná o riadenie tých, či iných procesov, vzťahujúcich sa k ich „predmetnej oblasti“, aj keď sa riadenie týchto procesov nenazýva priamo riadením. Napríklad: medicína lieči a kaličí, a neriadi zdravie a choroby; chémia „chemizuje“, a neriadi syntézu a rozpad chemických zlúčenín; architektúra a stavebníctvo niečo budujú, a neriadia projektovanie a výstavbu objektov atď.
V každom odvetví ľudskej činnosti tak existuje jemu vlastný pojmový a terminologický aparát, kde občas jedno a to isté slovo znamená v jednom odbore jedno a v druhom - niečo úplne iné. Takto napríklad v doprave slovo „tender“ – v súčasnosti anachronizmus, znamená príves parnej lokomotívy s vodou a palivom a v anglickej ekonomickej terminológii „tender“- je objednávka, resp. výberové konanie.
Výsledkom je, že keď sa špecialisti z rôznych odvetví stretnú, aby odhalili a riešili nejaký pre nich spoločný problém, tak predtým, než ho začnú vôbec riešiť, strávia hromadu času na vypracovaní nejakého pre nich spoločného profesionálneho slangu (podmnožiny jazyka, používanej v nejakej špecifickej oblasti činnosti). Ním bude spoločná skupina následne opisovať odhalenie a riešenie problémov tohto typu. Ak zakladatelia pracovnej skupiny dosiahnu úspech a všeobecné uznanie.
Avšak nie vždy sú špecialisti z rôznych odborov schopní nájsť, alebo vypracovať takýto spoločný jazyk. Vtedy nevedia odhaliť problém, kvôli ktorému sa stretli, nemôžu ho previesť do kategórie úloh a vyriešiť ho. V tomto prípade opakujú osud staviteľov Babylonskej veže opísaný v Biblii (Genezis 11:1 - 9).
To sa týka všetkých problémov a úloh -.od drobných prác bežného života v domácnosti až po celospoločensky prospešné fungovanie štátu. Ba čo viac: predstavitelia vedy a náboženstva (ako odvetví kultúry civilizácie) rovnako vyhlasujúc, že oni pracujú pre blaho ľudstva, sú neprestajne vo vzájomných konfliktoch počas celých známych dejín ľudstva. Pritom vo vede proces špecializácie zašiel tak ďaleko, že nielen predstavitelia rôznych odvetví vedy sa nemôžu navzájom pochopiť, ale dokonca aj predstavitelia rôznych úsekov toho istého vedného odboru strácajú schopnosť vzájomného pochopenia. To sa týka aj všetkých historicky vzniknutých vieroúk. Nielenže nemôžu dôjsť k jednotnému pochopeniu bohosloveckých a sociologických objektívnych právd, ale každé z nich zrodilo v minulosti množstvo siekt a pokračuje vo vytváraní ďalších. Toto – jediné, čo má veda a náboženstvo v dnešnej civilizácii spoločné - neprestajne sťažuje celkovú situáciu jak vo vnútri spoločnosti, tak aj v jej vzájomnom vzťahu s Prírodou.
Z celkového pohľadu môže byť každý proces vo Vesmíre interpretovaný ako proces riadenia alebo samoriadenia. Kvôli tomu sa pojmový a terminologický aparát, vlastný teórii riadenia ako takej, javí byť zovšeobecňujúcim (spájajúcim). To umožňuje s jeho pomocou jednotne opisovať rôzne procesy: celoprírodné, biologické, technické, a tým viac - všetky sociálne procesy a procesy tzv. psychickej činnosti.
Avšak získajúc (osvojac si) pojmový a terminologický aparát nejakej teórie riadenia, netreba strácať to, čo je vlastné mačiatkam pod vedením mamy-mačky – predstavu seba samého v konkrétnych situáciách riadenia. V opačnom prípade „riaditeľ“ - mechanický dogmatik preplnený terminológiou danej teórie, formálno-logicky ňou správne operujúci, nemôže takto (bez vlastnej predstavivosti) vstúpiť do praktického riadenia konkrétnych procesov. Bude na smiech uprostred teoreticky negramotných „riaditeľov“ – praktikov, vnímajúcich život a predstavujúcich si seba v situáciách riadenia okolností.
Jednoznačný opis rôznorodých procesov s použitím Dostatočne všeobecnej teórie riadenia umožňuje byť základom jednotlivých vied a ľahko vchádzať do ľubovoľnej z nich; aj pri nevyhnutnosti - nájsť spoločný jazyk so špecialistami každej z nich. Pojmový a terminologický aparát Dostatočne všeobecnej teórie riadenia je prostriedok interdisciplinárnej (medziodvetvovej) komunikácie špecialistov rôznych jednotlivých odvetví vedy a činností. Je toprostriedok zjednotenia, spojenia roztrieštených vedeckých poznatkov a praktických návykov do harmonického celku, nevyhnutného pre bezpečný život a činnosť jednotlivých ľudí a kolektívov, tvoriacich spoločnosť. V tom je hlavná hodnota pojmovo-terminologického aparátu teórie riadenia.
Vo všetkej mnohotvárnosti procesov[5] (sú-bytí) sveta[6], pri ich skúmaní ako procesov riadenia alebo samoriadenia, môžeme rozpoznať to, čo majú všetky spoločné a zodpovedajúco tomu spoločnému, vytvoriť pojmový a terminologický aparát Dostatočne všeobecnej teórie riadenia. Na začiatku v krátkosti preskúmame všetky jej kategórie a následne podrobne preskúmame každú z nich vo vzájomnom vzťahu so všetkými ostatnými.