3.2. Varianty globalizácie[186]
Jazyk náš: ako objektívna dannosť i ako kultúra reči · перевод (Slovenský) · раздел 16 из 22
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
3.2. Varianty globalizácie[186]
Na to, aby sme videli objektívne rôzne varianty globalizácie a vybrali z nich ten, ktorý je podporovaný Zhora, je potrebné prihliadnuť na mnohokrát v materiáloch Koncepcie spoločenskej bezpečnosti prejednávané оbjektívne fakty, že každá osoba biolologického druhu „Človek rozumný“ môže byť nositeľom v jeho dospelom živote jedného zo štyroch[187] viac-menej stabilných usporiadaní psychiky:
· Zvierací typ usporiadania psychiky — keď všetko správanie osoby je podriadené inštinktom a uspokojeniu inštinktívnych potrieb, neberúc ohľad na okolnosti. Pritom subjekt môže byť vysokovzdelaným a intelektuálne rozvitým.
· Usporiadanie psychiky biorobota, «zombie» — keď vnútorný psychologický konflikt «inštinkty — kultúrne podmienené automatizmy» v situáciach správania sa vo väčšine prípadov vyrieši v prospech kultúrne podmienených automatizmov. No ak meniace sa spoločensko-historické podmienky vyžadujú zbaviť sa v tej či onej kultúre tradičných noriem správania sa a vypracovať nové, tak «zombie» dá prednosť vyskladavšej sa tradícii a slobodne alebo mimovoľne odmieta možnosti tvorby.
· Démonické usporiadanie psychiky je charakterizované tým, že jeho nositelia silou vôle môžu prekročiť i diktát inštinktov i diktát «spoločenskej mienky», zotrvačne podporujúci historicky sa vyskladavšie normy kultúry. Оdmietajúc v určitých situáciach i diktát inštinktov i diktát v spoločnosti sa vyskladavších tradícií, realizujú svoje tvorivé schopnosti a vypracuvávajú nové spôsoby správania sa a riešenia problémov, vznikajúcich v ich osobnom živote i živote spoločnosti.
→ Či bude ich tvorivosť dobrom alebo zlom v bežnom chápaní týchto javov okolím — závisí od ich reálnej mravnosti. No nezávisle od bežného chápania dobra a zla v davo-„elitárnej“ spoločnosti, získavajúc určitú moc, démonizmus vyžaduje bezvýhradné slúženie sebe, rodiac nielen neskrývane kruté, no aj vycibrene delikátne spôsoby potláčania okolitých osôb. Jednym z najvycibrenejších variantov prejavu démonizmu je prinútenie okolia k dobročinnosti cestou psychologického tlaku i na základe rôznorodých praktík preniknutia do cudzej psychiky, umožňujúcich si podriadiť správanie iných ľudí prostredníctvom prekrútenia ich chápania sveta-svetonázoru a vôle alebo prostredníctvom nimi si neuvedomovaného vplyvu na podvedomé úrovne psychiky každého z nich[188].
· Človečie usporiadanie psychiky je charakterizované tým, že jeho každý nositeľ si uvedomuje misiu človeka — byť námestníkom Božím na Zemi. Primerane tejto okolnosti sa na základe človečieho typu usporiadania najplnšie rozvíja tvorivý potenciál človeka, pretože on ozmyslene vytvára svoje osobné vzájomné vzťahy s Bohom podľa Života a silou vôle úprimne napomáha uskutočneniu Božieho Zámeru tak, ako to vníma a chápe. Spätné väzby (v zmysle poukázania človeku na jeho chyby) sa uzatvárajú Zhora tým, že človek sa dostáva do rôznych situácií a podmienok, zodpovedajúcich zmyslu jeho modlitieb, zámerov a nim dopúšťaných sa chýb, ktoré môže človek zavčasu napraviť, t.j. dovtedy, pokiaľ jeho rôzne chyby privedú do útrap jeho samotného i okolie. Inými slovami, Boh hovorí s ľuďmi jazykom životných okolností.
→ Pre človečí typ usporiadania psychiky je normálna neformálna, nedogmatická a nerituálna viera/dôverovanie Bohu podľa Života a konanie v riečisku Božieho Zámeru z vlastnej dobrej vôle, t.j. pre človeka je normálne jazyčníctvo v Jednoboží[189].
Odlišnosť typov usporiadania psychiky a odlišný prejav každého z nich v živote spoločnosti je objektívny biologický a spoločensko-historický fakt. Je to fakt objektívny v tom zmysle, že nie je závislý ani od názoru a vôle členov VP SSSR, ani od prečítania jeho textov kýmkoľvek.
Ak priznávate predstaviteľom biologického druhu «Človek rozumný» prítomnosť inštinktov, pamäte, intelektu, intuície[190], osobnej vôle, tak sa otázke o spôsoboch vypracovania človekom jeho línie správania a jej realizácie vo všetkých životných situáciach nevyhnete. А pri rozobratí tejto otázky nevyhnutne vyvstane otázka aj o uprednostnení v konkrétnych životných situáciach tej alebo onej informácie a algoritmiky, vyvierajúcich[191] z uvedených svojim charakterom nerovnorodých zložiek psychiky (inštinktov, pamäte, rozumu, «intuície») v tých prípadoch, keď rôzne komponenty psychiky predkladajú svojim charakterom sa vzájomne vylučujúcu informáciu a algoritmiku. Pri skúmaní variantov odpovede na otázku o uprednostnení – preferencii informácie a algoritmiky, predkladaných uvedenými nerovnorodými komponentami psychiky, pojmy o rozličných typoch usporiadania psychiky netreba obchádzať nezávisle na tom, ako sú odhalené odlišnosti v organizácii psychiky pomenované.
No dôjduc k predstave, poňatiu o typoch usporiadania psychiky, sa nevyhnutne dostaneme k otázkam:
· Pri akom type vlastného usporiadania psychiky je lepšie ďalej žiť?
· Aký typ usporiadania psychiky odráža dôstojnosť Človeka, a preto musí byť garantovane reprodukovaný kultúrou spoločnosti v nástupnosti pokolení?
A aj keď pri dvoch posledných otázkach možno mávnuť rukou[192], no či to treba robiť: či sa to «oplatí»? — Podľa nášho názoru, sa to skutočne «oplatí», a preto je lepšie pokračovať v v rozoberaní otázky o podmienenosti variantov globalizácie typmi usporiadania psychiky.
Typ usporiadania psychiky je podmienený výchovou v detstve a ďalšou sebavýchovou osoby. Т.j. nedosiahnutie osobou do začiatku mladosti človečieho typu usporiadania psychiky je výsledkom skazenosti kultúry spoločnosti a nepravednej[193] výchovy zo strany rodičov. Nie je výsledkom geneticky podmienenej nedokonalosti jedných a biologickej prevahy iných nad nimi – z takýchto názorov vyplývajú teórie rôzneho rasizmu a nacizmu.
Preto, stanúc sa dospelým a uvedomiac si tento fakt, človek je schopný vedome silou vôle prejsť od ľubovoľného typu usporiadania psychiky k človečiemu typu ako k osnove pre ďalší osobný a spoločenský rozvoj. Človek je schopný stabilne zotrvávať pri človečom type usporiadania psychiky vo všetkých životných situáciách — práve v stelesnení tejto schopnosti v živote sa prejavuje dôstojnosť Človeka.
A v súlade so skôr o psychike človeka povedanom:
Normálne algo-rytmika psychiky osoby, spájajúc jej vedomú a podvedomé úrovne, nevyhnutne v sebe zahŕňa:
· dôveru Bohu, prejavenú vo východzom mravnom merítku človeka: «Všedržiteľ sa nemýli vo svojich činoch, je všemohúci a milosť Jeho je bezhraničná. A uvedomenie si tohto musí vyvolať — radostnú vnútornú vyrovnanosť a prianie byť láskavý a užitočný Svetu, rodiace otvorenosť duše Životu — dobrú náladu, určujúcu charakter a výsledky celej psychickej činnosti», — a toto zabezpečuje so Životom ladiacu jednotu emocionálneho a zmyslového usporiadania duše VŠETKÝCH ĽUDÍ ВЕZ VÝNIMKY;
· človečie usporiadanie psychiky;
· udržateľnosť postupnosti v posune informácie «Rozlíšenie od Boha ⇒ vnímanie samotného človeka ⇒ intelekt»;
· оporu o mozaikové Bohopočiatočné videnie sveta trojjedinstva mаtérie-informácie-mѣry a vyjadrujúce jeho chápanie sveta.
Iba na tomto základe je možné Životom cieľavedomé odhalenie rôznorodých chýb (jak svojich vlastných, tak aj okolia) v chápaní sveta, vo videní sveta, v algo-rytmike psychiky, a hlavne — chýb morálky, ako príčiny všetkého ostatných chýb.
Avšak z nejednoznačnosti subjektívneho vzťahu ľudí k osobne každému z nich Bohom dávaným dôkazom Svojej existencie vyplýva nepriznanie faktu Božej existencie mnohými ľuďmi. Z pohľadu adeistov to, čo je vyššie pomenované človečím typom usporiadania psychiky, je životu nezodpovedajúca ilúzia Bohu veriacich. Z ich pohľadu človečí typ usporiadania psychiky, objektívne prejavujúci starostlivosť o iných ľudí, prírodu krajiny, Zem, celkovú Stavbu Sveta, existuje, no Boh k nemu žiadny vzťah nemá jednoducho kvôli tomu, že «Boha niet».
No v našom chápaní sveta Boh je a On je Tvorcom a Všedržiteľom, a démonický typ usporiadania psychiky skutočne zahŕňa aj modifikáciu, nositeľom ktorej je vlastný práve starostlivý vzťah k iným ľuďom, k prírode krajiny, v ktorej oni žijú, k Zemi i celkovej Stavbe Sveta – Ves-míru. A hoci takýto dobre mienený démonizmus existuje a vo svojich prejavoch je v mnohom analogický prejavom ľudskosti, aj tak démonizmus je démonizmus: pо prvé – je odsúdený k chybám v dôsledku ohraničnosti jemu dostupných objemov informácií a nepodriadenosti Rozlíšenia nikomu okrem Boha; а pо druhé – kvôli adeizmu je démonizmus nevnímavý k poukázaniam na chyby, dávaných Zhora jak bezprostredne do vnútorného sveta démonickej osoby, tak aj sprostredkovane — prostredníctvom iných subjektov a udalostí Života. Zvláštnosť človečieho typu usporiadania psychiky je v tom, že vo svojom základe má dôveru k Bohu ohľadom Života a, v súlade s tým, život človeka je ozmysleným dialógom s Bohom v životných záležitostiach. V tom sú predpoklady na to, aby vedome nepodnikal chybné činnosti; а v prípade urobenia chýb — nebol nevnímavým k rôznym upozorneniam na ne a na možnosti odstránenia samotných chýb i nimi vyvolaných následkov.
V závislosti od štatistiky rozdelenia ľudí podľa typov usporiadania psychiky každá kultúrne svojrázna spoločnosť vytvára svoju sociálnu organizáciu a mení svoju kultúru, zúčastňujúc sa určitým spôsobom na globalizácii. Pritom všetky varianty globalizácie podľa ich konečných — vzájomne sa vylučujúcich — cieľov môžu byť zaradené do jednej z dvoch tried:
· buď tá alebo oná démonická korporácia realizuje «vysoko civilizované» v následnosti pokolení udržateľné otrokárstvo v globálnom rozsahu na základe:
kultúry, produkujúcej v spoločnosti nečlovečie typy usporiadania psychiky,
zničenia odhalených málopočetných nositeľov človečieho typu usporiadania psychiky,
potláčania a ničenia reálne i zdanlivo neloajálnych démonov — jak jednotlivcov, tak aj príslušníkov konkurenčných korporácií;
· alebo nezvratné dosiahnutie človečieho typu usporiadania psychiky do začiatku mladosti bude uznané spoločnosťou ako jedine normálne pre každého človeka a kultúra ľudstva to zabezpečí v následnosti pokolení.[194]
Мôže sa zdať (a mnohí skutočne sú ovládaní takým názorom), že globálny historický proces plynie sám o sebe a neobsahuje predurčené cieľavedomé smerovanie iba k jednému z dvoch vyššie uvedených vzájomne sa vylučujúcich cieľov zavŕšenia globalizácie. Avšak – nie je to tak.
Nositelia rôznych typov usporiadania psychiky majú rôznu schopnosť konať ohľadom riadenia procesov rôznej dĺžky trvania. Je to následkom toho, že v momentoch výberu alternatív správania na základe inštinktov, tradícií, vlastnej tvorivosti, neoblomného uskutočňovania Zámeru, nositelia ľubovoľného z uvedených typov usporiadania psychiky pravdepodobnostne-predurčene uprednostnia to, čo je charakteristické pre každého z nich vlastný typ usporiadania psychiky[195]. Vo výsledku:
· volania inštinktov «vytrhávajú» nositeľov zvieracieho typu usporiadania psychiky z procesov, dlhších než časový interval medzi dvoma po sebe nasledujúcimi inštinktívnymi volaniami[196];
· procesy, podporované v spoločnosti na základe tradícií, majú takisto ohraničenú dĺžku a odmietnutie tvorivosti, charakterizujúce nositeľov usporiadania psychiky zombie, im neumožňuje vstúpiť do procesov, ktorých trvanie je dlhšie, než trvanie procesov, plynúcich v spoločnosti na základe vyskladavších sa tradícií;
· predstavitelia démonického typu usporiadania psychiky, hoc aj sú schopní tvorivosti, tak nikto z nich nemá moc nad Rozlíšením[197], a oni všetci kvôli svojmu oddeleniu sa od Boha nie sú spoluúčastní na večnosti, následkom čoho pre každého z nich existuje vlastná hranica trvania procesov, po prekročení ktorej on stráca akcieschopnosť;
· a iba človečí typ usporiadania psychiky, vyjadrujúc Boží Zámer, je schopný riadiť a byť spoluúčastný v procesoch, ktorých doba trvania obopína pásma akcieschopnosti všetkých ostatných typov usporiadania psychiky a dosahuje večnosť.
Okrem toho, pre všetky nečlovečie typy usporiadania psychiky ešte jednym doplňujúcim faktorom «vytrhávania» z dlhotrvajúcich procesov je psychofyziologická závislosť množstva ľudí na rôznych drogách: аlkohol, tabak, narkotiká (základným predpokladom človečieho typa usporiadania psychiky je vylúčenie drog z užívania). Volania k drogovaniu (otupovaniu psychiky)* v dôsledku psychofyziologickej závislosti «sťahujú» množstvo ľudí v škále akcieschopnosti (vo vzťahu k mnohým procesom) do pásma rýchlejšie prebiehajúcich (kratšie trvajúcich)* procesov, než ten, ktorý je charakteristický pre nositeľov zvieracieho typu usporiadania psychiky v triezvom stave.
Aj keď sa globalizácia rodí konaním všetkých ľudí bez výnimky nezávisle od typu usporiadania psychiky a prechodov osoby od jedného typu usporiadania psychiky k iným, tak do procesov riadenia globalizácie vstupujú iba nositelia démonického a človečieho typu usporiadania psychiky (lebo to vyžaduje tvorivosť a videnie perspektív, občas ďaleko prekračujúcich dobu života jednej generácie). A pretože dve skôr uvedené triedy, do ktorých môžu byť zaradené všetky varianty globalizácie v závislosti od ich konečných cieľov, sú podmienené odlišnosťou v nich vznikajúcich globálnych spoločenstiev a kultúr podľa typov usporiadania psychiky a človečí typ usporiadania psychiky zabezpečuje akcieschopnosť jeho nositeľov vo vzťahu k dlhšietrvajúcim procesom, tak rovnaká pravdepodobnosť zavŕšenia globalizácie ľubovoľným náhodným spôsobom z nich nie je možná. V dôsledku prevahy človečieho typu usporiadania psychiky v akcieschopnosti v širšom pásme doby trvania procesov globalizácie prebieha globalizácia smerom k jej zavŕšeniu vznikom globálnej spoločnosti a kultúry, v ktorých človečie usporiadanie psychiky bude normou. Tento proces je objemnejším v porovnaní so všetkými ostatnými variantami globalizácie.
Inými slovami, konečné ciele globalizácie v zmysle nastolenia «vysoko civilizovaného» v následnosti pokolení udržateľného otrokárstva v globálnom rozsahu, v záujme tej či onej korporácie nositeľov démonického typu usporiadania psychiky a nezosobnených majiteľov takýchto korporácií — strácajú udržateľnosť v chode samotnej globalizácie, následkom čoho sa ona nemôže zavŕšiť ich dosiahnutím[198].
A primerane tejto psychicko-algo-rytmickej okolnosti, pôsobiacej v histórii terajšieho ľudstva, globalizácia na biblický spôsob, a rovnako aj v rôznych iných «vysoko civilizovaných» formách realizácie otrokárstva — sa neuskutoční. Nastane globalizácia, vyjadrujúca úsilie o človečí typ usporiadania psychiky, v kultúre i spoločenskej organizovanosti, reprodukujúcich človečí typ usporiadania psychiky v následnosti pokolení ako základ pre ďalší rozvoj každého človeka a celého ľudstva. A toto je možné dosvedčiť objektívnymi všeobecne známymi faktami, odhaliac ich príčinno-dôsledkovú previazanosť.
Skúpenie sveta so všetkými jeho obyvateľmi a ich majetkom na základe Bibliou naprogramovaného židovského monopolu na medzinárodné úžerníctvo[199], uskoriac vedecko-technický pokrok snahou dlžníkov za každú cenu sa vymaniť z dlhovej kabaly-otroctva, priviedlo k tomu, že:
· ak na začiatku globalizácie po biblicky v hlbokom staroveku skrze nemennú technosféru zväčša bezmyšlienkovite prechádzali mnohé generácie počas stoviek rokov,
· tak v súčasnosti počas života jednej generácie sa vymení niekoľko generácií objektov technosféry, z ktorých každá vyžaduje nové poznatky a návyky, jak na svoju výrobu tak aj na použitie
To znamená, že nositelia zvieracieho usporiadania psychiky a zombie, raz a navždy naprogramovaní na jeden druh profesionálnej činnosti, nemôžu existovať pri tak rýchlej zmene životného prostredia a budú „odpratávaní“ zo spoločnosti celoprírodným mechanizmom, získavším vo vede pomenovanie «prirodzený výber».
Podstata je v tom, že u vysoko vyvinutých biologických druhov má prispôsobenie sa životnému prostrediu dvojúrovňový charakter:
· pomalým, pozvoľným, vo vzťahu k vystriedaniu generácií, zmenám životného prostredia, sa každý druh (populácia) prispôsobuje zmenou kvalít osôb v nových generáciach v rámci štatistického rozptylu, pripúšťaného jeho genetikou;
· rýchlym, náhlym, vo vzťahu k vystriedaniu generácií, zmenám sa druh alebo populácia nemôžu prispôsobiť zmenou vrodených vlastností osôb, následkom čoho sa novým faktorom prostredia musia prispôsobovať všetky osoby, ktoré sa s nimi vo svojom živote stretnú. Тiе оsoby, ktoré, stretnúc sa s tlakom nového faktora životného prostredia, sa mu nemôžu prispôsobiť, hynú štatisticky častejšie jak v dôsledku priameho vplyvu tohto faktora na nich, tak aj v dôsledku rôznych vnútorne (vo vzťahu k ich oraganizmom a psychike) lokalizovaných príčin, vyvolaných a aktivovaných „stresmi“ a „neurózami“. Tie osoby, ktoré sa prispôsobili, unikajú priamej záhube a nezakúšajú vplyv „stresov“ a „neuróz“.
Ľudstvo, v ktorom ako predtým početne prevláda zvieracie usporiadanie psychiky a bezdumnosť biorobotov, diaľkovo riadených televíznymi programami, alebo odpracuvávajúcich zvyčajné návyky, sa dostalo pod vplyv „stresu“, nazvaného «informačnou explóziou». Nemennosť vrodených reflexov a zvieracích inštinktov, nemennosť niekedy si osvojených programov správania zombie nedovoľuje nositeľom týchto typov usporiadania psychiky reagovať na zmeny životného prostredia, predovšetkým v oblasti profesionalizmu, dávajúcemu prostriedky (k zabezpečeniu)* existencie.
Pritom treba mať na zreteli, že „pastieri stád“ a „robototechnici“ — zväčša nositelia typov usporiadania psychiky démona a zombie (uzko špecializovaného na túto oblasť činnosti), — nestíhajú zavčasu nanovo predrezúrovať a preprogramovať svojich zverencov tak, aby ich správanie bolo adekvátne situácii, znova sa rýchlo zmenivšej.
To znamená, že všetci nositelia týchto nečlovečích typov usporiadania psychiky sú postavení pred výber: buď sami zmenia svoje usporiadanie psychiky, prehodnotiac svoju existenciu a zámery do budúcna (intelekt a minimum vôle to umožňujú spraviť každému), alebo zahynú preto, že predchádzajúce im vlastné usporiadanie psychiky ich spraví obeťami objektov technosféry alebo stresov, a takisto aj nimi vyvolaných chorôb[200].
Ako rukojemníci technosféry v terajšej globálnej civilizácii sú si všetci rovní: i seba za pánov-«nadľudí» považujúci, i tí, ktorých „páni“ sa zotročiť snažia.
V takých podmienkach jedinou možnosťou utiecť záhube v nasledovnom «Černobyle» pre ašpirantov na «nadľudí» je snažiť sa o to, aby „nadľuďmi“ (a v podstate normálnymi, dokonalými ľuďmi — nositeľmi človečieho typa usporiadania psychiky) boli všetci bez výnimky.[201]
V opačnom prípade i „podľudia“ (nositelia typov usporiadania psychiky zviera a zombie), i „nadľudia“ (nositelia démonického typu usporiadania psychiky) môžu zahynúť, aj keď nie v dôsledku zámeru ukončiť život samovraždou nejakého „stresom“ zaťaženého operátora AE (atómovej elektrárne)* alebo chemického kombinátu, ale v dôsledku vytvorenia kolektívnej psychiky typu «lavína chýb»[202] nečlovečími typmi psychiky.
Таkto v technicko-technologickom svete na reálne vládnucu „elitu“ a ich pánov, realizujúcich globalizáciu po biblicky, prvykrát v histórii doľahli uzavreté spätné väzby, k čomu doteraz v živote démonicko-magickej «rasy pánov» predošlej globálnej civilizácie[203] nedošlo, a preto v takých podmienkach v nej mohlo prekvitať všetko-si-dovoľovanie démonizmu.
Таkým spôsobom «mechanizmus prirodzeného výberu», fungujúci v medziach Božieho dopustenia vo vzťahu k ľuďom, hubí teraz nositeľov zvieracieho usporiadania psychiky a usporiadania psychiky zombie. Predtým nie sú ochránení ani majitelia a pohlavári globalizácie po biblicky, ktorí sú takisto pod vplyvom stresu, pretože nemôžu si neuvedomovať, že v globálnom rozsahu strácajú riadenie .
Pritom v tomto prirodzenom výbere strácajú jedinci zdravie alebo umierajú v reprodukčnom veku. V dôsledku toho rodové línie nositeľov zvieracieho typu usporiadania psychiky a usporiadania psychiky zombie, a takisto tých, ktorí vstúpili na cestu „zbavenia sa stresu“ s iluzórnou pomocou rôznych drog, sa pretŕhajú; lebo/alebo oni, dajúc život deťom život, im ukazujú na svojom príklade, ako sa žiť nemá (lebo potom ich potomstvo, vidiac márnosť takéhoto života, končí často svoju púť samovraždou alebo principiálnym odmietaním priviesť do takého života vlastné potomstvo / alebo, prehodnotiac si v sebe tento príklad vlastných rodičov ako sa žiť nemá, nastúpia cestu prebudovania vlastnej psychiky smerom k Človeku)* .
V týchto podmienkach, formujúcich novú informačno-algoritmickú kvalitu života celej spoločnosti, majú v reprodukcii nových generácií prevahu tí, ktorí premýšľajú. Vrátane tých, ktorí premýšľajú o tom, aby z ich detí vyrastal človek, a nie človekupodné civilizované zviera a biorobot. Тiе isté procesy nútia aj premýšľajúcu časť „elity“ sa počlovečiť[204], t.j. deelitarizovať sa — оdmietnuť „elitárne“ a o to viac rasovo-elitárne ambície.
Аktivizácia intelektu vo väčšine prípadov nemôže byť umelo ohraničená úzko profesionálnou oblasťou[205], nielen preto, že prostriedky masovej informácie (pred ktorými v našom svete sa ukryť prakticky nie je možné[206]) zasypávajú všetkých prúdmi najrôznejších informácií, ale aj preto, že všetky odvetvia profesionálnej činnosti sa teraz informačne vzájomne prelínajú. V dôsledku toho, aby nebol civilizovanou opicou, vycvičenou profesionálne stláčať množstvo tlačítok doma aj v práci, musí profesionál v každej oblasti nevyhnutne vnikať jak do problematiky vedľajších oblastí činnosti, tak aj do ich previazanosti v živote spoločnosti.
Toto nevyhnutne štatisticky predurčene mimovoľne[207] robí rozmýšľajúceho úzkeho profesionála sociológom, do ktorého sféry kompetencie, starostlivosti a zodpovednosti sa dostáva celá planéta Zem, celé ľudstvo.
Otázka spočíva iba v tom, za aký čas, potom ako človek vnikne do sociológie (vrátane globálnej), spočiatku nevedomky získajúc obrazné predstavy o nej, sa on vedome vyhlási za sociológa, vedome oddaného v každodennosti konkrétnej koncepcii spoločenského zriadenia z ich celého množstva.
No tvorivo rozmýšľať je vlastné aj démonizmu, aj človečenstvu. Pre démonizmus, na rozdiel od človečnosti, je chrakteristické nútene budovať hierarchie vzťahov medzi jedincami; а každému jedincovi s démonickým usporiadaním psychiky je vlastné úsilie pozdvihnúť svoj hierarchický status; uhájiť dosiahnuté postavenie pred úkladmi konkurentov; pоnížiť mnohých zo svojho okolia, aby sa sám nad nimi vyvýšil. Таkéto automatizmy správania sú charakteristické aj pre časť nositeľov zvieracieho typu usporiadania psychiky a zombie, len s tou odlišnosťou, že na rozdiel od démonov títo pri realizácii svojich ambícií konajú nie tvorivo, ale šablónovito-mechanicky.
A aj keď sa jedinec preberie zo svojho predchádzajúceho zvieracieho alebo zombie stavu v démonickom type usporiadania psychiky, jeho prebudivší sa rozum je odsúdený položiť si otázku o tom, či ho baví táto ničiaca vojna všetkých človekupodobných proti všetkým, ako spôsob existovania, alebo má alternatívu, plnú ladnosti života.
Pretože alternatíva existuje, ako o tom oddávna zvestujú Zvestovania, dané skrze Mojžiša, Ježiša, Mohammeda, tak vyhnúť sa posúdeniu tejto alternatívy je pre rozum (vrátane démonický) v celej problematike sociológie takisto nemožné. I na tejto etape zanovitý démonizmus bude sám seba ničiť «mechanizmom» prirodzeného výberu vo vojne démonických osôb proti všetkým démonickým osobám a ostatným nevnímajúcim podľuďom: jak fyzicky, počas ich rozbrojov medzi sebov, tak aj na úkor neprestajne sa prehlbujúceho “stresového“ stavu všetkých účastníkov vojny všetkých proti všetkým: následkami „stresov“ sú psychosomatické choroby a alkoholicko-narkotická degradácia v pokuse «zbaviť sa stresu» pomocou vplyvu drog a iných psychotropných vecí..
Toto všetko hovorí o tom, že:
Маtrica možného priebeho globálneho dejinného procesu je v terajšej civilizácii predurčene Zhora nastavená tak, aby ľudstvo vykorenilo zvieracie usporiadanie psychiky, usporiadanie psychiky robota, a takisto všemožné démonické sklony, smerujúce k potláčaniu iných s cieľom parazitovať na živote všetkých.
U niekoho môže vyvstať otázka: А ako sa týka téma tejto práce globalizácie vo všetkých jej variantoch? Оdpoveď je jednoduchá:
V dejinách terajšej globálnej civilizácie o tom všetkom a predovšetkým o koncepcii globalizácie, vedúcej k čelo-večnosti, je prvykrát pojmovo konkrétne napísané a povedané ruským jazykom[208] v tej jeho podobe, ktorá sa dejinne vyskladala ku koncu 20. storočia, pre všetkých, ktorí prejavia záujem o svoj vlastný osud i osud celého ľudstva.
A táto okolnosť je spätá so všetkými funkciami jazyka:
priameho riadenia čiastkových matríc existencie a riadenia egregorov, čo je funkciou, objímajúcou vo vzťahu k iným, skôr nazvaným:
· jazyk — prostriedok formovania v spoločnosti panujúcej normatívnej morálky a ju vyjadrujúcej etiky;
· jazyk — prostriedok realizácie «mágie slova»;
· jazyk — prostriedok predania a uchovania informácie v procesoch rozvoja kultúry a samoriadenia spoločenstiev.
Dosiahnutá konkrétnosť v chápaní tohto súhrnu okolností umožňuje prejsť k preskúmaniu otázky o čistote jazyka: skutočnej i zdanlivej.