2. Lov na človeka a otázky života a smrti
Matrica a “Matrica” — dva protiklady · перевод (Slovenský) · раздел 3 из 8
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
2. Lov na človeka a otázky života a smrti
“Lov na človeka v plnom prúde!” — týmito slovami sa začína hlavná dejová línia filmu[3]. A v tejto vete je vyjadrená aj celá podstata technokratickej civilizácie: je protiľudská už z toho dôvodu, že ničí biosféru ako celok, a bez nej človek žiť nemôže. Protiľudskosť technokratickej civilizácie sa prejavuje rôzne, okrem iného aj neadekvátnosťou obsahu informácie voči forme jej podania. Západná regionálna civilizácia v druhej polovici 20.storočia sa stala lídrom v rozvoji techniky a technológií; predovšetkým v ich masovom nasadzovaní do všetkých oblastí života, čím sa stala aj lídrom v zaťahovaní ľudstva do technokratickej katastrofy. A práve tak, ako dnes západ nemá konkurenciu vo sfére tvorby obalov pre rozličné produkty, rovnako je aj lídrom vo vymýšľaní spôsobov a foriem sprostredkovávania informácií: TV, rádio, mobilné telefóny, internet, elektronická pošta, telemosty, internetové diskusné fóra a pod. Masové nasadenie týchto prostriedkov a ich používanie po celom svete bolo umožnené najmä ako výsledok technického prvenstva Západnej civilizácie a jej aktívnej globálnej trhovej politiky. Tým že sa Západ stal technologickým lídrom, zároveň uspel aj vo vnucovaní svojho pohľadu (na problémi rozvoja ľudstva a spôsobov ich riešenia) iným kultúram, vrátane tej ruskej.
No aj keď je Západ vývojárom i výrobcom efektívnych foriem metód podávania informácií, nie je schopný ponúknuť nič nové po obsahovej stránke, čím by bolo možné tieto formy naplniť. A o tomto sa boja odkryto a priamo hovoriť aj vedci a bohoslovci Západu: po prijatí Biblie v úlohe pravdivého „Božieho slova“ Západ sám seba svetonázorovo oslepil a zostal obsahovo neplodným: „Svedomie – v rozsahu Biblie, Biblia – v rozsahu poznatkov“, — M.Žvaneckij. Všetky minulé aj súčasné svetonázorové projekty Západu: – sú rôzne filozofické školy a staroveké učenia, vrátane marxizmu, definujúce ďalšie cesty rozvoja civilizácie – avšak neschopné vyviesť západného človeka z ohrady Biblického svetonázoru. Možno tým že Západ nevidel túto slepú uličku (pri hľadaní únikovej cesty z nej), zostal koncom 19.storočia lačný po všetkom východnom: duchovné praktiky jogy, východné bojové umenia, budhizmus, momentálne sa aktívne rozširuje medzi obyvateľstvom krajín Západu “islamsky fundamentalizmus“ a pod. No ako ukázalo 20.storočie, aj pri osvojovaní si výdobytkov iných kultúr regionálnych civilizácií – Západ si úspešne osvojuje iba jej formy, pričom z veľkej časti stráca alebo deformuje jej obsah.
A práve na pozadí tohto, zdalo by sa nekonečného biblického blata sa objavil na svetových plátnach koncom 20.storočia film „Matrix“ –svojim spôsobom znamenitý a neobyčajný fenomén, nakoľko sám o sebe predstavuje vo veľkej miere úspešný pokus – vytrhnúť sa zo zajatia biblických odpovedí na životne dôležité otázky. Tieto otázky boli sformované už pred niekoľko tisíc rokmi hierarchiou „žrecov“ starého Egypta v priebehu šírenia (nimi) Biblického projektu zotročenia celého ľudstva a nastolenia svojej vlastnej globálnej neobmedzenej démonickej moci na osnove programovania psychiky ľudí lživým učením viery. Posudzovanie tejto vierouky bolo minimálne posledných 2000 rokov blokované rôznymi deklarovanými aj tichými „tabu“, a predovšetkým na Západe, ktorý sa stal citadelou, z ktorej toto otroctvo realizovalo svoje nájazdy na okolité národy.
Film „Matrix“ toto „tabu“ narušil. Aj keď len nepriamo, ale dotýka sa problémov ktoré sú kľúčové pre vyriešenie krízy rozvoja súčasnej technokratickej, protiľudskej civilizácie, navádzajúc divákov k otázkam: V čom spočíva zmysel života na Zemi? Prečo je ľudská kultúra škodlivá a vedie ľudstvo k vojenskej a ekologickej samovražde? Chcú v budúcnosti ľudia byť rukojemníkmi a otrokmi nimi vytvorených strojov (tým viac po vytvorení umelej inteligencie)? Aké môžu existovať varianty záchrany? Aké sú skutočné vzťahy človeka s Bohom, Spasiteľom a satanom?
Táto tématika, aktuálna pre život každého človeka i celého ľudstva je veľmi zriedkavým javom v západnej kinematografií. Možno práve preto sa film stal tak populárnym po celom svete, no jeho popularita – je svojským dôkazom toho, že nami vyššie sformulované otázky znepokojujú dokonca aj tých, ktorí nemajú sklon o nich vedome hovoriť konkrétnou lexikou. V rovnakom čase je tu film – informačný produkt západnej biblickej kultúry a hovorí o problematike vyriešenia krízy celého ľudstva v obrazno-alegorickom, umeleckom jazyku. V umeleckých jazykoch iných kultúr (islamskej, budhistickej, ruskej, hinduistickej a ďal.) by zrejme tieto problémi aj spôsoby ich riešenia boli zobrazené inak. No pokým tieto problémi nebudú sformulované v konkrétnej lexike (vylučujúcej nejednoznačnosť chápania), bude sa ich riešenie ľuďom predkladať v obrazovej forme skrze podvedomie cez „najdostupnejšie zo všetkých umení - film“. Pritom vždy bude umelecká predloha sama o sebe predstavovať tichý kompromis medzi úsilím človeka oslobodiť sa zo zajatia, a úsilím globálneho znacharstva (ovládajúceho biblický projekt zotročenia ľudstva) udržať všetkých ľudí v zajatí svojej lži. Toto sa týka aj filmu „Matrix“, ktorého alegorický obsah (druhý zmyslový rad) je cudzí Západnej biblickej kultúre a podrýva jej stabilitu.
A o tom, že aj film „Matrix“ predstavuje sám o sebe takýto druh nepostrehnutého kompromisu medzi túžbou po slobode a túžbou po otrokárstve, hovorí aj ten fakt že Morfeus – bojovník so zlým „Matrixom“ a jeho druhovia nediskutujú o nemorálnych vlastnostiach jeho algoritmiky. Každopádne, len čo sa dostanú z moci nevyhovujúceho im „Matrixu“, predstavitelia systému „Sion“ fakticky vytvárajú alternatívny „matrix“, bez ohľadu na to či pochopili tento fakt, alebo nie (* nemorálnosť algoritmiky pôvodného „Matrixu“). Držiteľkou alternatívneho „matrixu“ vo filme je Vedma, ktorá „vie všetko“. No obsah alternatívneho „matrixu“ tiež ostáva bez diskusie, a obraz života ľudstva pod jeho mocou zostáva v zákulisí v tichom, nedefinovanom a preto aj neopodstatnenom predpoklade, že v alternatívnom „matrixe“ bude všetko dobré.
Skutočnosť, že táto časť zápletky nie je priamo zobrazená, neznamená že jej videnie ostane za hranicami vedomia vnímavého a premýšľajúceho diváka. Možno práve na podporu orientácie určitých asociatívnych spojení boli mená hlavných postáv vybrané práve tak, aby podvedomie diváka nútilo jeho vedomie správať sa určitým spôsobom potrebným pre scenáristov a ich kurátorov.
Akoby potvrdzujúc svoje meno, Morfeus verí, že objektívna realita a jej obrazy v psychike človeka nie sú prepojené, podobne ako sa to deje v snoch: teda v čase keď je podvedomie zaneprázdnené spracovávaním informácií prijatých za bdelého stavu, a vedomie sledujúce sen (z väčšej časti stratiac vôľu) vidí nereálne obrazy oproti tým ktoré vníma bežne v reálnom bdelom živote. Kým v sne je takýto stav normálny, v bdelom stave je takýto stav vlastný viac menej psychike trpiacej schizofréniou. Po takomto úsudku, môže byť každá analýza zápletiek filmu prijatá ako posudzovanie schizofrenického a narkotického blúznenia autorov scenáru a režisérov filmu; a celú popularitu thrilleru možno potom vysvetliť psychickou chorobou všetkých tých, ktorí to sledovali so záujmom a potešením. A hoci spoločnosť globálnej civilizácie po morálnej a psychickej stránke naozaj nie je úplne zdravá, a pre niektorých je „Matrix“ – skutočne zobrazením ich schizofrenických alebo narkotických vízií či zlých snov, každopádne, v mene budúceho oslobodenia a uzdravenia psychiky spoločnosti je nevyhnutné zobraziť reálne prepojenia obrazov „Matrixu“ s Objektívnou realitou takými, aké naozaj sú... A tým aj odhaliť alegorickú svetonázorovú zložku námetu tohoto thrilleru, ktorá ho robí tak populárnym.
Vo filme možno nájsť dva spoločensky užitočné svetonázorové výroky, ktoré sú v otvorenej forme postavené rovno pred diváka-„ovčana“[4] – poväčšine bezstarostného konzumenta všemožných pôžitkov, „Chlieb a hry“, - a predovšetkým amerického diváka konzumenta:
Vy nie ste cicavce, - to jest, vy nie ste ľudia, nie ste človek, - ste vírus, „ľudstvo je choroba, rakovinový nádor na planéte, a my (stroje, vlastniace intelekt, - podľa námetu filmu) sme liek“;
“SYSTEM FAILURE” — „systém zlyhal, utrpel krach“ (tento nápis sa zobrazí na konci filmu na jednom z počítačov).
Ak v prvom výroku je to viac menej jasné (globálna biosférno-ekologická kríza je viac než očividná), ten druhý potrebuje trochu dovysvetliť.
Ako každý vie (kto sa aspoň trochu rozumie počítačom), potom čo systém zlyhá, - v lepšom prípade postačí reštart počítača, v tom horšom – inštalácia operačného systému a programovej výbavy úplne odznovu. Inými slovami, nápis na displeji počítača na konci filmu priezračne naznačuje, že predošlý systém globálneho riadenia ľudstva (pod opaterou ktorého si antropoidný vírus-„ovčan“ zvykol bezstarostne a nenásytne požierať život), po svojom zlyhaní, nechá v blízkej perspektíve každého osamote s problémami celého ľudstva i planéty. A tieto problémi majú systémotvorný charakter, nie lokálno-personálny.
Tieto dva výroky, povedané otvoreným spôsobom, v súhrne predstavujú narážku vírusu-„ovčanovi“: je najvyšší čas začať premýšľať nad riešením problémov, vytvorených vlastným parazitizmom na iných členoch spoločnosti a biosfére planéty.
Takýto typ úvah môže viesť dvoma odlišnými smermi:
Na čom, ako a pod ochranou akého nového „Matrixu“ možno ďalej parazitovať?
Ako prestať parazitovať a zostaviť alternatívny systém vzťahov medzi všetkými spolu, aj jednotlivcami, aj Matkou-Zemou, a predovšetkým predstavujúci osnovu pre budúci, už celosvetový vývoj každého človeka aj ľudstva v celom?
Vlastne v týchto narážkach (*že treba si vybrať jednu z dvoch možností[5]) aj spočíva všetko pozitívne a dobré, o čom hovorí film priamo. Na ktorú z dvoch otázok hľadať odpoveď – o tom rozhoduje každý sám. Či má zmysel hľadať tieto odpovede osamote, alebo radšej pokračovať v bezstarostnom požieraní života, a odpovede nech hľadajú iní? – na túto otázku si tiež musí každý odpovedať sám. Všetko ostatné, pozitívne a dobré je vo filme vyjadrené alegoricky a preto je potrebné dať odpoveď na mnohé nevyslovené otázky. No hlavne je treba dať odpoveď na otázku: Existuje objektívne v Prírode čosi ako „Matrica“ („Matrix“) čo vo filmovom námete alegoricky stvárňoval strojový systém ( ktorý sa stal pre ľudstvo protézou biosféry, továrňou živých snov a naoko reálneho života všetkých a každého)? Alebo autori filmu svojim schizofrenickým svetonázorom vidia svet chorobne zvrátený, a „Matrix“ nie je alegorický obraz niečoho reálneho ale iba ich výmysel?
„Čo je to realita?“ – taká otázka je vo filme položená, avšak priama odpoveď na ňu (vyvierajúca z individualizmu kultivovaného biblickou kultúrou) je daná v duchu „solipsizmu“[6]: reálne je iba to, čo si uvedomuješ. Vyzdvihnutie názoru že „realita je to, čo vnímaš“ na úroveň všeobecného zákona jestvovania - je kultivovaním si vlastnej schizofrénie, cesta k zámene reálnej existencie za hranicami poznateľného s produktami myšlienkovej činnosti psychiky.
Subjekt druhu „Homo Sapiens“ vníma iba časť Objektívnej reality. Každopádne, na otázky: Ako je organizovaná Objektívna realita? Akú veľkú časť z nej je schopná vnímať väčšina subjektov druhu „Homo Sapiens“? Ako navzájom reagujú Objektívna realita vcelku a tá jej časť, ktorá je vlastníctvom vedomia subjektu, v každom okamihu času? – je každému divákovi daná možnosť si odpovedať sám, bez toho aby upadol do schizofrénie alebo uviazol vo svete vlastného vedomia. Pri tom aj schopnosť diváka nezbadať vymenované otázky a tiež otázky vyvierajúce z nich, - je takisto svojrázna odpoveď na každú z týchto otázok.
A bez odpovede na ne, nie je možné dať odpovede na dve vzájomne sa vylučujúce otázky, na ktoré priamo poukazuje a naráža samotný film:
Buď, ako ďalej parazitovať (ako antropoidné vírusy-„ovčania“) bez podpory nejakej „matrice“, ktorá zlyhala?
Alebo, ako prestať parazitovať a začať žiť ľudsky?
Teraz sa vrátime k tej skutočnosti, že strojový systém, — produkujúci ľudstvu živé sny, ktoré ho podporovalo energeticky (byť „batériou“ – bolo hlavné poslanie ľudstva v námete filmu), — dostal meno „Matrica“ („Matrix“). V našej dobe, je pre väčšinu toto slovo známe ako matematický termín, definujúci dvojrozmernú tabuľku, v ktorej bunkách (v priesečníku každého riadku a každého stĺpca) môžu byť akékoľvek matematické objekty, vrátane nových matríc. Ďalšia interpretácia matricu definuje vo všeobecnom zmysle ako matematický objekt, pojmovo nerozlučne spojený s mnohorozmernosťou priestoru skúmaných formálnych parametrov. Okrem toho, matrica sama o sebe predstavuje prostriedok, ktorý dáva množine[7] organizačnú štruktúru a určenie vzájomných vzťahov medzi rôznymi množinami (toto našlo najvýraznejšie použitie v programovaní databáz). Matrice takýchto kvalít disponujú vlastnosťami metrologických štandardov, s ktorými korelujú elementy štrukturálne usporiadaných množín.
No všetky vyššie uvedené definície - sú len úzko profesionálne interpretácie chápania slova „matrica“. Všeobecný význam slova je oveľa širší. „Sovietsky encyklopedický slovník“ (Moskva r.1986) odvodzuje naše slovo „matrica“ z latinského: „matrix – matka“ (* odvodenina od lat. „mater“). A všetky významy tohto slova, ktoré našli uplatnenie v rôznych oblastiach činnosti a sú uvádzané vo výkladových slovníkoch, tak či onak súvisia s tým, že matrica (v polygrafií, v mechanickom opracovaní materiálov a pod.) je podstatou určujúcou obraz produktu, vytvoreného na jej základe, a tiež podstatou dávajúcou usporiadanosť matérií z ktorej sa produkt skladá. Ako sa teda zdá, tak slovo „matrica“, do seba zahŕňa všetky pojmy ohľadne tvorby obrazu zodpovedajúceho Predurčeniu akéhokoľvek informačného nosiča na materiálnej osnove.