Ako a prečo sa písma robia «svätými»?

Notes

Ako a prečo sa písma robia «svätými»? · перевод (Slovenský) · раздел 46 из 46

Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.

Notes

Aktuálny © Copyright neodstraňovať pri publikácii knihy, nakoľko by to protirečilo jeho zmyslu. V prípade potreby, možno umiestniť za ním ešte jeden © Copyright vydavateľa. TÚTO POZNÁMKU PRI PUBLIKÁCII ODSTRÁNIŤ.

V ruštine existujú dva termíny pre pravdu: pravda a istina. Pravdou sa myslí subjektívna pravda, no istinou sa nazýva to, čo sa javí byť objektívnou pravdou. – pozn. prekl.

Pozri napr. «Z histórie Nového Zákona. Vznik kánonu» (http://grecheskij-yazyk.narod.ru/).

L.N.Tolstoj: Prečo sa kresťanské národy všeobecne a ruský konkrétne, nachádzajú v zúboženom stave. (http://az.lib.ru/t/tolstoj_lew_nikolaewich/text_0690.shtml).

Renan: Apoštol Pavol (http://barnascha.narod.ru/books/renan/03/renan03.htm#g00).

S tým na území Slovenska korešponduje aj dielo Majstra Pavla z Levoče, ktorý sa v roku 1500 (t.j. začiatok 16. storočia usadil v Levoči a jeho rezbárska dielňa, známa tvorbou drevených oltárov už do svojej tvorby zaradila aj postavu apoštola Pavla. O tomto bol napísaná aj próza Ľuda Zúbka „Skrytý prameň“, neskôr sfilmovaná a odvysielaná pod rovnakým názvom. – pozn. prekl.

Johnson, Edwin. THE PAULINE EPISTLES. RE-STUDIED AND EXPLAINED, M.A., London: Watts & Co., 1894. 9, (http://www.radikalkritik.de/pauline_epistles.htm).

Johnson sa zaoberal Vatikánskymi archívmi a západnými zdrojmi.

Wikipédia: Origenes, *185 (Alexandria) — †254 (Tyros) — grécky kresťanský teológ, filozof, vedec. Jeden z východných Otcov Cirkvi. Zakladateľ biblickej filológie. Autor termínu «Bohočlovek». Učenie Origena bolo prvým systematickým výkladom ideí kresťanstva...

To môže byť aj jednou z príčin besniaceho ničenia predovšetkým kresťanských pamiatok a komunít žoldákmi ISIL/DAEŠ v týchto regiónoch. – pozn. prekl.

Wikipédia: Tertulián (lat. Quintus Septimius Florens Tertullianus, *155/165, Kartágo — †220/240, tamtiež) — jeden z najvýznamnejších ranných kresťanských spisovateľov a teológov. V rodiacej sa teológii Tertulián po prvý raz predstavil koncepciu Trojice. Položil základy latinskej patristike a cirkevnej latinčine — jazyku stredovekej západnej mysle.

Wikipédia: Polydoro Virgili (lat. Polydorus Vergilius), *1470 - †1555 — taliansky historik-humanista, ktorý prevažnú časť svojho života prežil v Anglicku. Jeho najznámejšie diela sú «História Anglicka» a «O objaviteľoch vecí» (De invetoribus rerum).

1545 podľa všeobecne prijatej chronológie

Wikipédia: Vulgata (lat. Vulgata versio — «všeobecne uznávaná verzia», «všeobecne dostupná») — latinský preklad Svätého písma, vychádzajúci z prác svätého Hieronyma (okolo r. 345—420 ). Tridentský koncil potvrdil Hieronymov preklad, a ten začal byť všeobecne používaný na Západe. Prvý krát bola Vulgata vydaná pri Sixtovi V, s názvom: «Biblia sacra vulgatae editionis» (Rím, 1590). V 1979 roku bolo zverejnené nové vydanie Biblie, ktoré bolo nazvané «Nová Vulgata».

Wikipédia: Eusebios z Kaisareie (*~275 – †339) — otec cirkevnej histórie. Možno sa domnievať, že k ariánskym názorom sa do určitej miery priklonil neskôr …. Na prvom ekumenickom koncile, ako vzdelanejší zo zhromaždených episkopov, zaujímal Eusebios významné postavenie: jemu bolo Koncilom zverené zostaviť Symbol (Vyznanie) viery. Vo svojom projekte sa Eusebios odklonil od striktného riešenia otázky, ktorou sa zaoberal Koncil, a zostavil vyznanie vo všeobecných frázach, čiastočne naklonených ariánstvu.

Potvrdzujú to aj iní autori, napríklad podľa názoru Keslera J. A. (Ruská civilizácia. Včera a zajtra) liturgická latinčina vznikla v 15. storočí.

Viď knihu: Uwe Topper. Veľký podvod alebo vymyslená história Európy — SPb: Vydavateľstvo «Neva». 2004.

Apokryfy Starej Rusi: texty a výskumy. — M.: Veda, 1997 — 256 s. (Spoločenská idea: výskumy a publikácie).

Vo všeobecne prijatej verzii kresťanskej tradície sa Kristus a Šavol-Pavol počas Kristovho života na Zemi osobne nepoznali.

I.I. Sreznevskij. Starobylé slovanské pamiatky jusového písma (hlaholiky)*. Zborník článkov, čítaných v oddelení ruského jazyka a slovesnosti Imperátorskej akadémie vied, zv.3, S.Peterburg, r. 1868.

viď: S.M. Strojev. O nedôveryhodnosti starej ruskej histórie a lživosti názoru ohľadne starobylosti ruských letopisov (v časopise «Syn Vlasti». — М.: 1834).

A potvrdzuje sa to skúsenosťou dnešných dní. Z akých príčin by to bolo v minulosti ináč?

Bernard Lietaer: Duša peňazí. Autor je belgický vedec-finančník, známy vo finančných kruhoch v Európe.

Obdobie vlády kráľovnej Viktórie: 1837 — 1901.

Zázračná Madona (v preklade). NotreDame, MaDona = pani naša, pani moja. – pozn. prekl.

V.A.Čudinov. Ruské nápisy na bohoch Egypta a Izraela (http://chudinov.ru/russkie-nadpisi-na-bogah-egipta-i-izrailya).

Ako katolíci likvidovali védizmus: https://www.youtube.com/watch?v=p65d87zyoII.

M.S. Karelin. Dôležité momenty v histórii stredovekého pápežstva.

Existujú informácie, že predtým sa názov «pápež» používal vo vzťahu ku všetkým episkopom a prvopočiatočne ku všetkým duchovným, ktorí mali právo žehnať (Wikipédia), no potom ho začali používať len pre rímskych episkopov.

Správnejšie povedané: «cirkev latinského obradu», keďže termín «rímska katolícka cirkev» sa objavil až po reformácii v 16. st. — Wikipédia.

Husitské vojny. (http://dic.academic.ru/dic.nsf/ruwiki/139210).

Iba z formálnej stránky. – pozn. prekl.

Latinský dodatok („i syna“) k Vyznaniu viery (modlitba «Verím»). Uznesenie o tom, že Duch Svätý pochádza nie len od «Boha-Otca», ale aj od «Boha-Syna».

Viď. Archimandrit Ambrozij (Pogodin). Svätý Marek Efezký a florentská únia. (http://krotov.info/history/15/1/pogodin_00.htm).

O.A. Litsenberger. Rímsko-katolícka Cirkev v Rusku: história a právne postavenie. — Saratov: Povolžská Akadémia štátnej služby, r. 2001. — str. 384.

Index zakázaných kníh (lat. Index Librorum Prohibitorum) — zoznam publikácií, ktoré bolo zakázané čítať Rímskou-katolíckou cirkvou s hrozbou exkomunikácie. Potom, čo Tridentský koncil zmenil cirkevné zákony v oblasti zákazu kníh, pápež Pius IV. vydal v r. 1564 tzv. Tridentský zoznam. Tento zoznam slúžil ako základ všetkých nasledujúcich zoznamov zakázaných kníh, pokým v roku 1897 pápež Lev XIII. nevydal svoj zoznam, Index Leonianus.

D. Absentis. Kresťanstvo a námeľ. [námeľ – huba rodu Claviceps purpurea, parazituje najmä na raži, ale aj jačmeni a pšenici. Obsahuje toxické alkaloidy, z ktorých možno syntetizovať drogu LSD]* (http://zlayakorcha.com/xc/lsd_10e_witches_luter.htm).

Nigel Pennick, Prudence Jones. História pohanskej Európy/ Prevod z angl. do rušt. R.V. Kotenko – SPb: Eurázia r. 2000. — 448 s.: il. [jazyčníctvo (язычество), je ruský variant slova pohanstvo. Má svoj etymologický význam]*

Matúš 9:12, 13.

Heréza — odklonenie od všeobecne prijatého náboženského učenia.

V tomto aspekte sú charakteristické ruiny pevnosti Kalamita v Inkermane (okres Sevastopoľ): fotografia zľava. Pevnosť bola vo svojej pôvodnej podobe postavená v období pred masovým využívaním delostrelectva (r. 1427), a preto boli steny pomerne tenké. Keď však začalo delostrelectvo predstavovať systematickú reálnu hrozbu pevnostiam, tak pôvodné múry Turci (ktorí obsadil pevnosť) prekryli ďalšími vrstvami kameňa (r. 1475), výsledkom čoho boli približne dva krát hrubšie ako pôvodné múry.

Léo Moulin. Každodenný život stredovekých mníchov západnej Európy (10. - 15. storočie). La Vie quotidienne des religieux au Moyen Âge. r. 1978.

Jean Duvernoy. Náboženstvo katarov č. 2, odd. 2. http://credentes.livejournal.com/62478.html.

O tom, že ukrižovanie Krista je bezdôvodným ohovorením Boha, viď. práce VP ZSSR: «„Majster a Margaréta: hymnus démonizmu? či Evanjelium bezvýhradnej viery“», «Nech sa vám stane podľa vašej viery. Svätá kniha a globálna kríza».

Wikipédia.

Nikolaj Osokin. História albigéncov a ich doby. (http://www.e-reading.club/bookreader.php/70483/Osokin_-_Istoriya_al'bigoiicev_i_ih_vremeni._Kniga_pervaya.html).

Jefimenko. História ukrajinského národa (http://book.libertorrent.com/viewtopic.php?t=18552).

U. Topper. Veľký podvod alebo vymyslená história Európy.

Voltaire. Filozofické diela.

Čo sa uplatňuje v agresívnom prostredí, kde by veriaci verejne prejavujúci svoju pravú vieru bol v ohrození života. Takto má možnosť navonok predstierať cudziu vieru, no v duši vyznávať tu svoju. Slovo „takíja“ pochádza z arabčiny, znamená „zbožný“ (تقية).

Nikolaj Osokin. História albigéncov a ich doby.

G.V. Vernadskij. Kyjevská Rus. (http://statehistory.ru/books/Vernadskij_Kievskaya-Rus/71).

Odpoveď Ivana Hrozného Jánovi Rokite. (http://www.hrono.ru/dokum/grozyanu.html).

Ďalej, je pravda, že Ivan Hrozný začína citovať Epištoly Pavla. To je však očividná vsuvka neskorších redaktorov, ak to porovnáme s dôkazmi Johnsona o vzniku a histórii „apoštola Pavla“.

http://www.zoroastrian.ru/node/655

Sreznevskij predpokladal, že hlaholika bola používaná „heretikmi“, vrátane bogomilov do 16. storočia.

Ševcova N.P. Jazyčníctvo a kresťanstvo v genéze ruskej národnej kultúry. (http://avt.miem.edu.ru/Persona/shevcova.html).

А. А. Мedinceva. Staroruské nápisy Novgorodu. Vyd. „Veda“, M. r. 1978.

V.J. Petruchin. Počiatok etnokultúrnej histórie Rusi 9. - 11. storočia, (http://krotov.info/history/09/2/petruh_04.htm).

N.K. Nikolský. O staroruskom kresťanstve // Ruská idea. 1913.

F.G. Ovsijenko. Katolicizmus. — М.: r. 2005. — str. 280 - 281.

Všetko ďalšie je úplne identické v tom, ako Západ pracoval v Rusku s «disidentmi» v nasledovnom období a ako s nimi pracuje v súčasnosti.

To ohľadom otázky «Ostrožskej Biblie» a autentickosti zmyslu jej textov so zmyslom prvotných Zjavení Mojžišovi, iným prorokom, Kristovi – aut.

V materiáloch Koncepcie spoločnej bezpečnosti sa tejto téme venuje osobitná práca VP ZSSR «Nepokoje („smuta“) na Rusi: zrod, priebeh, prekonanie…».

O.A. Litzenberger. Rímsko-katolícka Cirkev v Rusku: história a právne postavenie. – Saratov: Povolžská Akadémia štátnej služby, r. 2001 – str. 384.

Grigorij Mamajev. Arián na ruskom tróne. (http://ruskline.ru/monitoring_smi/2011/05/17/arianin_na_russkom_trone/).

K. Vališevský. Nepokojné obdobie.

Sociniánska heréza odmieta dogmu «о Trojici» a božskosť Krista (naše objasnenie pri citáte).

I Meľnikov-Pečerský. Črty popovštiny. (pop — pravoslávny kňaz)*

J.A.Kestler. Ruská civilizácia. Včera a zajtra. — М.: OLMA-PRESS; ОАО PF «Červený proletár», r. 2005. — str. 510: obr.

V.A. Kartašev. Štúdie o histórii Ruskej Cirkvi. — Paríž. r. 1959.

Tento nezvyčajný názov má prameniť z toho, že knieža Vladimír mal na podporu kostola a arcidiecézy vydeliť desatinu zo svojich príjmov. – pozn. prekl.

V časopise „Mladá garda“, č. 1, r. 1994, bola uverejnená práca А.А. Kura „Z pravdivej histórie našich predkov“. V nej sa uvádza, že tieto vykopávky v Desatinnom kostole ukázali: Vladimír zomrel násilnou smrťou (str. 256). Nepriamo o tom svedčí aj 11 ikon sv. rovnoapoštolského (rovného apoštolom)* Vladimíra, na ktorých je vyobrazený so symbolmi jeho mučeníckej smrti: mučenícky kríž v pravej ruke (str. 256). Okrem toho, А.А.Kur predstavuje názor, že Rus bola pôvodne krstená na ariánstvo.

https://cs.wikipedia.org/wiki/Protojerej

http://fakty.ua/167985-cherep-knyazya-vladimira-ischez-v-blokadnom-leningrade-i-do-sih-por-ne-najden

D. Fletcher. O ruskom štáte.

M.G. Markabov. Datovanie krstenia Rusi a staroruské umenie.

Samuel Collins. Dnešný stav Ruska.

Viď. «Panovníci domu Romanovcov. 1613-1913. — М.: vyd. I.D. Sytina. r. 1913.

Meľnikov-Pečersky. Listy o rozkole . (http://dugward.ru/library/melnikov_pecherskiy/melnikov_pisma_o_raskole.html).

Či sa žehnať dvomi prstami ako v starom pravosláví. Či tromi...?

Cesty do svätej zeme moskovského duchovného Jána Lukjanova 1701 - 1703. — М.: Veda. r. 2008.

F.E. Meľnikov. Krátka história staropravoslávnej (staroobradnej) cirkvi.

Autor práce «Какъ у насъ правились ц е р к о в н ы я к н и г и. Матеріалъ по исторіи книжной справы в 17 столѣтіи. (По бумагамъ архива Типографской библіотеки въ Москвѣ.), М. Типографія М. Н. Лаврова и КО Леонт. пер., соб. д. 1883» I. Mapsvetov preukázal, že do r. 1649 grécke knihy neboli alebo sa nepoužívali, a používali sa len slovanské knihy.

Názov knihy. Opis autora svojej púte do svätej zeme. Z gréckeho Proskinitarion, Proskino – svätyňa, uctenie.

James H. Billington. «Ikona a sekera: Pokus o interpretáciu histórie ruskej kultúry». Vyd. «Rudomino». М. r. 2001 (str. 203). (http://booksee.org/book/1454706).

S.M. Soľský. Prehľad prác o štúdiu Biblie v Rusku v 15. storočí po dnešok. — r. 1869 (http://www.bible-mda.ru/e-books/djvu/solsky_sm-rus-bible-studies-15-19.djvu).

Životopis protopopa Avvakuma, ním samým napísaný, a jeho ďalšie diela. — Severo-Západné knižné vydavateľstvo, úprava, úvod, článok, r. 1990.

Čeremisovia je starý názov pre Marijcov, hoci niektorí autori Nikona považujú za Mordvina. https://cs.wikipedia.org/wiki/Marijci

N.S. Kapustin. Osobitosti evolúcie, náboženstva (na základe materiálov prastarých náboženstiev a kresťanstva). — М.: Idea. r. 1984. — str. 222 (http://ns.philos.rsu.ru/nkapustin.html).

Práve naopak, to aj bolo čisté pravoslávie, aut.

V.I. Buganov, A.P. Bogdanov. Buriči a hľadači pravdy v ruskej pravoslávnej cirkvi. — М.: Politizdat. r. 1991. — str. 526

S. Demkova. Z histórie rannej staroobradnej literatúry. IV. «Spoveď» Ignáca Soloveckého (r. 1682) a ohlasy súčasníkov na zničenie Soloveckého kláštora cárskymi vojskami v r. 1676

Presné znenie v staroruštine: „А вы ныне смели дерзнути составити лукавую свою сонмицу на Христа-Света, новую, жидовскую, иже сего неповелеша святии отцы.“

Pripomenieme, že existujú výskumy, autori ktorých trvajú na tom, že architektúra chrámu Vasilija Blaženého zodpovedá tengrijskému kultu — jediného Boha — Cára Nebeského.

Takáto úprava cárskych verají je celkom zriedkavá (viď. fotografie na internete). Slnko nad vchodom do cárskych verají sa vyskytuje vo výzdobe Nikolského morského chrámu v Petrohrade a ešte v niekoľkých menej známych chrámoch.

Čo robí jeho názory v tejto otázke identické koránickým: «…oni ho nezabili a ani neukrižovali. Len sa im tak zdalo; a veru tí, ktorí sa o tom sporia, pochybujú o tom; nemajú o tom žiadnu vedomosť, okrem sledovania svojich dohadov. Oni ho nezabili, veru nie. Boh ho vyzdvihol k Sebe: veď Boh je mocný, múdry.» (Korán, 4:156, 158).

Treba pripomenúť, že kresťanstvo sa na Rusi do Nikonových reforiem nazývalo pravoverným. Za Petra I. sa pravovernou nazývala cirkev, a učenie – pravoslávnym (viď. Cirkevný poriadok r. 1721 Petra I.)

V.N. Tatiščev. História ruská. Zväzok 1., č. 2., М., r. 1769

Mestská štvrť v Moskve a iných mestách, obývaná cudzincami. – pozn. prekl.

A.N. Kopylov. Katolícka Cirkev v Rusku (koniec 9. – začiatok 21. st.) — Vydavateľstvo «Sputnik», r. 2012.

Technológia «okien Overtona» v praxi, niekoľko storočí pred tým, ako Joseph Overton zaviedol do politológie tento termín.

Neter Petra I, dcéra Ivana (Ioanna) — spoluvládcu Petra od 1682 do 1696 pri regentstve cárovnej Sofie.

V.A. Kartašev. Štúdie o histórii Ruskej Cirkvi. — Paríž. r. 1959.

P.J. Čaadajev. Filozofické listy. http://www.vehi.net/chaadaev/filpisma.htm).

S.M. Dubnov. Krátka história židov. — Rostov na Done: Fénix. r. 2000.

http://pravbeseda.ru/library/index.php?id=464&page=book

Leibniz mal tiež za to, že vo svete existuje zlý a dobrý princíp (počiatok), a Boh dopustil zlo, aby ukázal dobro.