Ako a prečo sa písma robia «svätými»?

Rozhodnutia Tridentského koncilu

Ako a prečo sa písma robia «svätými»? · перевод (Slovenský) · раздел 19 из 46

Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.

Rozhodnutia Tridentského koncilu

● Tridentský koncil upevnil zvrchovanosť pápežov. Fakticky bol vytvorený Rímsky katolicizmus ako monolitná nadnárodná nadštátna organizácia s jediným centrom riadenia — rímskym pápežom, názory ktorého sú v otázkach viery a morálky neomylné.

● Sformoval ideologický základ v podobe Biblie.

● Od toho momentu je Vulgáta, t.j. latinský preklad Biblie oficiálnou Bibliou katolíckej cirkvi.

● Je uvedené, že autorom všetkých kníh Starého a Nového zákona je Boh.

● Prijaté nariadenie o Symbole viery (Credo — latinsky „Verím“);

● Oficiálne schválený rád jezuitov.

● Prijaté nariadenie o Indexe zakázaných kníh.

● Prvýkrát zverejnené Evanjelium Krista, potom listy jeho apoštolov.

● Prvý krát sa hovorí o našom «Pánovi Ježišovi Kristovi, Synovi Božom».

● Zakázal vykladať Písmo laikom. Právo vykladania pravého zmyslu Svätého písma má len „svätá matka cirkev“. «Ktorí neuposlúchnu, budú usvedčovaní kazateľmi a potrestaní v súlade so zákonom».

● Schválil základné dogmy katolicizmu.

● Donútil všetkých duchovných i profesorov katolíckych univerzít zložiť prísahu Tridentskému vyznaniu viery.

Na Tridentskom koncile bola fakticky vytvorená nábožensko-ideologická – politická organizácia, s orientáciou činnosti na globálnu úroveň a nielen náboženská (vieroučná), akými boli iné cirkvi.

Jednota cirkvi, založená na zvrchovanosti pápeža bola silnou stránkou rímskej cirkvi, umožňujúca riešiť množstvo úloh, ktoré nemohli riešiť iné cirkvi. Moc pápežov bola neobmedzená.

Rád jezuitov, legalizovaný na koncile, bol podľa vyhlásenia ustanovený za účelom vzdelávania národov iných krajín latinskej vierouke. Zamlčané bolo, že to bol vojenský mníšsky rád, ktorý zohrával gigantickú úlohu vo formovaní mnohých panovníkov stredovekej Európy. Jezuiti boli vždy preslávení umením dosiahnuť výsledky za akúkoľvek cenu. Rád jezuitov omotal svojimi kontaktmi všetky civilizované krajiny sveta. Intrigy a vydieranie, podplácanie a vraždy — z jednej strany, ochrana záujmov cirkvi a katolicizmu — z druhej. V podstate, ak použijeme dnešnú terminológiu, tak rád jezuitov sa stal jednou zo zbraní pápežstva a jeho vlastníkov vo vedení «hybridnej vojny» za neobmedzenú svetovládu.

Na koncile bol vytýčený cieľ: očistiť cirkev od herézy, vykoreniť zneužitia a chyby, upevniť vnútornú cirkevnú disciplínu a oslobodiť Rímsku cirkev od kontroly zo strany svetských monarchov.

Za účelom vykorenenia herézy spoliehali na Index zakázaných kníh[36] a na inkvizíciu.

Pripomenieme, že všetky mníšske rády boli založené za účelom katolizácie nekatolíckych národov akýmikoľvek metódami a prostriedkami.

Formálne sa možnosti pápežov po Tridentskom koncile obmedzovali na menovanie episkopov v ktorejkoľvek katolíckej krajine, no v skutočnosti pápež určoval kráľov a imperátorov. V katolíctve existuje predstava o nadradenosti cirkevnej moci nad svetskou.

Potvrdením toho je návrh jezuitu Possevino Ivanovi Hroznému, aby prijal katolíctvo, ako jediné správne náboženstvo, za čo mu sľubovali vymenovanie za východného imperátora.

Ďalej zostalo rímskej katolíckej cirkvi vyriešiť dve úlohy:

1. Odstrániť heretikov, „bosorky“ (vedmy) a „čarodejov“ (koldúnov), prekážajúcich v rozšírení katolíctva v Európe.

2. Rozšíriť vplyv katolíctva, t.j. uskutočniť expanziu do iných krajín, vrátane Ruska.