Библиотека первоисточников · исследовательский корпус первичных текстов

Ferraro-Florentský koncil

Ako a prečo sa písma robia «svätými»? · перевод (Slovenský) · раздел 17 из 46

Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.

Ferraro-Florentský koncil

Ferraro-Florentský koncil sa konal v rokoch 1438-1445.

Po vojenskej skúsenosti s Čechmi sa rozhodli vyskúšať vnútiť latinský variant kresťanstva politickými metódami. Oficiálnym cieľom Florentského koncilu bolo prekonanie dogmatických rozporov medzi Západnou a Východnou cirkvou a dojednanie únie medzi nimi.

Sústredili predstaviteľov všetkých kresťanských cirkví – okolo 700 ľudí. Zúčastnil sa aj kyjevský metropolita Isidor. V ultimatívnej forme im všetkým navrhli vstúpiť do zväzu s latinskou cirkvou, pod vedením rímskeho pápeža. Zároveň žiadali prijať nové kresťanské dogmy latinskej cirkvi: najvyššia moc rímskeho pápeža v Ekumenickej Cirkvi, filioque[33] (dodatok k Symbolu viery) a náuku o očistci.

  1. júla 1439 podpísali Florentskú úniu.

Únia spočívala v akceptovaní inovácií Rímskej cirkvi, no s výhradou, že Východné cirkvi nebudú u seba zavádzať latinské liturgické a cirkevné obrady.

Predstavitelia pravoslávnych cirkví podpísali dokumenty nie z vlastnej vôle. Počas koncilu väčšina predstaviteľov byzantskej delegácie 5 mesiacov nedostávala peniaze na obživu, sľúbené ako podmienka účasti delegácie na koncile ešte v Konštantínopole.

Medzi tými, ktorí úniu nepodpísali bol metropolita Marek z Efezu. Marek z Efezu neurobil žiadne ústupky v prospech latinskej náuky, a latinských nazýval heretikmi.

Prečo Marek z Efezu nazýval latinských heretikmi?

Hovoril, že latinskí zmenili Evanjeliá, pripísali Kristovi to, čo nepovedal: «Prečo... hlásame iné Evanjelium!»[34].

Aj tak sa únia ukázala byť nie pevnou a v skutočnosti netrvala dlho. Už za niekoľko rokov mnohí účastníci Koncilu, episkopi a metropoliti začali verejne odvolávať svoj súhlas s Koncilom alebo tvrdiť, že rozhodnutia Koncilu boli dosiahnuté podplácaním a hrozbami zo strany latinského duchovenstva.

Takto sa po dobrom nepodarilo dohodnúť, no s tým sa latinskí neuspokojili: už v roku 1453 zabrali Osmani Konštantínopol, nie bez pomoci latinských a židov.

Ako sa k rozhodnutiam Ferraro-Florentského Koncilu postavili v Rusku?

Kyjevský metropolita Isidor podpísal úniu s Rímsko-katolíckou Cirkvou, no veľkoknieža Moskovský Vasilij Ivanovič (Vasilij III., 1479 - 1533) Isidora na tretí deň po príchode poslal do temnice, odobral mu titul a roztrhal úniu s Rímskou Cirkvou.