4. Ruský projekt mnohonárodnostnej globalizácie
О stave, trendoch a možnostiach riadenia · перевод (Slovenský) · раздел 5 из 5
Перевод исходного произведения; точность перевода оценивается отдельно.
4. Ruský projekt mnohonárodnostnej globalizácie
Problém neudržateľnosti multikulturalizmu ľubovoľného mnohonárodného, multikonfesného davovo-“elitárneho” spoločenstva vyplýva z toho, že jednotlivé kultúry i subkultúry sami o sebe predstavujú informačno-algoritmické systémy, to jest:
● Sú „prispôsobené" na dosiahnutie určitých cieľov stanovenými prostriedkami, a veľa týchto cieľov a prostriedkov v rôznych kultúrach a subkultúrach sa navzájom rušia;
● Sociálna psychodynamika na báze informácií a algoritmiky jednotlivých kultúr a subkultúr pracuje v „automatickom“ režime, t.j. nezávisle od zámerov a vôle drvivej väčšiny zástupcov týchto kultúr a subkultúr v prípade ich davoelitárneho charakteru.{41}
Pri tom v každej z množstva davoelitárnych kultúr a subkultúr multikultúrnych spoločností sa historicky vytvorili určité morálno-etické štandardy v zmysle: Podpora stability vzájomných vzťahov jedincov v podmienkach fungovania a rozvoja systému vykorisťovania „človeka človekom“. A v každej z nich sa sformoval svoj vlastný systém predbežného potlačenia osobného rozvoja človeka, ako v biologickom tak aj v sociokultúrnom aspekte, na základe ktorého sa buduje svojrázny systém vykorisťovania jedného druhým.
Pri tom v multikultúrnej spoločnosti, nacionálne a nábožensky podmienené kultúry a subkultúry, ak ich vnímame ako informačno-algoritmické systémy, sú rozdielne v tom zmysle že každá z nich rieši po svojom úlohu zabezpečenia stability systému vykorisťovania „človeka človekom“. Následkom toho spoločenstvo nositeľov inej kultúry sa buď môže stať objektom vykorisťovania zo strany iných kultúr a subkultúr, alebo sa takýmto objektom stať nemôže z dôvodu ochrany pred takýmto zásahom určitým druhom prostriedkov, prípadne v určitých aspektoch sa môže stať objektom vykorisťovania a v druhých aspektoch sám začne vykorisťovať druhých. Následkom tohoto v mutlikultúrnom davoelitárnom spoločenstve vzniká vzájomná nespokojnosť, spojená nerovnosťou možností vykorisťovania druh druha, ale tiež určitý druh nespokojnosti s tým, že kultúra spoločnosti recykluje režim vykorisťovania „človeka človekom“ do novej formy, namiesto toho, aby tento režim vykorenila ako konkrétny sociálny jav, a tým vytvorila podmienky pre slobodný osobnostný rozvoj pre všetkých. Aby sme nerozprávali naprázdno, obrátime sa k ruskej štatistike zobrazenej na obr. 2.
Obr.2 Zľava originálny obrázok zo stránky http://lenta.ru/articles/2014/10/27/reachethnic/. Je to jedna z ilustrácií k článku "Komu sa v Rusku dobre žije?" (Projekt Lenty.ru pre štúdium elity - etnická zostava najbohatších občanov Ruska). Zprava v predu - z internetu vzatý fragment toho istého obrázku, a po prejdení intelektualnym spracovaním v procese socialnej psychodynamiky: odpoveď na otázku "komu sa dobre žije a úkor koho?" - bude: príslušné sociálne skupiny zakrúžkované červenou.
A odkazy na to, že odpoveď na otázku, danú autorom demotivátora na obr.2, je „xenofóbna“, taká čo plodia národné a triedne rozpory, nenávisť, popudzuje k „extrémistickej činnosti“ atd. – samotné problémy harmonizácie národných a triednych vzájomných vzťahov v Rusku neriešia a národnú jednotu de-facto nezabezpečujú... T.j. článok 282 trestného kódexu RF (O podnecovaní nenávisti, nepriateľstva a ponižovaní ľudskej dôstojnosti), ktorý už stihol dostať názov „antiruský“, nielen že nefunguje v riešení tohto problému, ale aj škodí, pretože ho vyostruje.
Avšak štatistika zobrazená na obr. 2 nedáva plnú predstavu o systéme vykorisťovania „človeka človekom“, vytvorenej v postsovietskom Rusku napriek tomu, že Ústava z roku 1993 prehlasuje - „Práca je dobrovoľná“ (Ústava RF 1993 čl.37 odst. 1), čím sa myslí vykorenenie vykorisťovania „človeka človekom“.
Pre úplnosť štatistiky, zobrazenej na obr. 2, by ju bolo treba doplniť o niekoľko ďalších štatistík:
● Zastúpením rôznych národností, žijúcich v Rusku v kategórií biedy;
● Zastúpením rôznych národností, žijúcich v Rusku: 1) v štátnom aparáte, 2) vo vedení podnikov štátneho sektoru, 3) v bankovom systéme na federálnej úrovni vo vládnych funkciách (a nie v technickom aparáte);
● Štatistikou objavovania sa zástupcov rôznych národností vo federálnom TV a Rádio vysielaní, ako expertov a moderátorov, objasňujúcich spoločnú kultúrnu, politickú a finančno-ekonomickú tématiku.{42}
● Štatistikou získania vyššieho vzdelania v oblasti: 1) filozofie, 2) právnej vedy, 3) sociológie, 4) politológie, 5) ekonomiky a financií;
● Štatistiky zastúpenia rôznych národností v spoločenstvách scenáristov, a tiež (oddelene) režisérov: 1) televízia, 2) kino, 3) divadlo.
Po tomto, s prihliadnutím na to, že krajina sa nachádza vo vlečúcej sa kríze kultúrneho a ekonomického rozvoja, bude jasné ktoré národnosti Ruska a ktoré sociálne skupiny sú – objektom vykorisťovania, a kto je – nástrojom realizácie vykorisťovania a ničenia nášho spoločného štátu, a prečo veľká časť obyvateľov našej krajiny označuje postsovietsku štátnosť ako antinárodnú, a najmä antiruskú. A patrilo by sa zamyslieť sa o perspektívach reakcie sociálnej psychodynamiky na takýto stav vecí. T.j. problém nestability internacisticko-liberálneho multikulturalizmu je aktuálny aj pre Rusko.
Nacionálne a nacistické recepty riešenia problému nestability multikulturalizmu dokážu riešiť (s určitými výhradami) tento problém vzájomnej nespokojnosti len v medziach a cestou vytvorenia mnohonárodného štátu titulného národu (Dominujúceho národu. Časť obyvateľstva štátu podľa ktorej štát nesie meno a táto diktuje svoju politiku. Menšiny podporujú štát a štát podporuje menšiny v zahraničí). Ale oni v princípe nie sú schopné riešiť problém nestability multikulturalizmu v globálnych rozmeroch, nakoľko kvôli osobitostiam národných kultúr – v procese globalizácie sa nevyhnutne jedni štáty stávajú objektmi vykorisťovania zo strany iných davoelitárnych systémov: realizuje sa vykorisťovanie vo forme 1) okupácie a pohltenia, 2) kolonizácie (protektorát) bez pohltenia (t.j. pri strate alebo ohraničení suverenity de-jure), 3) kryptokolonizácií (bez straty suverenity de-jure). Okrem toho vykorisťovanie jedných druhými môže sprevádzať genocída, realizovaná rôznymi prostriedkami.
Každopádne princípy spravodlivosti, opísané v 3.časti tohto dokumentu, umožňujú riešiť problémi nestability internacisticky-liberálneho multikulturalizmu na rozdiel od nacionálne-nacistických receptov ako v Rusku, tak aj v štátoch Európy a v globálnom rozmere. Za podmienky ak sa vkladajú do základov globálnej, zahraničnej aj vnútornej politiky RF. Pri tom aj v Európe, aj v štátoch iných regiónov planéty je určitý sociálny základ, očakávajúci realizáciu Ruského projektu globalizácie (vyjadrenie tohto očakávanie – fotografia nižšie), spôsobilá k svojmu rozširovaniu a aktivizácií. A preto je nevyhnutné realizovať práve Ruský projekt mnohonárodnej globalizácie postavený na vtelení do života objektívnych, Bohom predurčených princípov spravodlivosti, a nie vymeniť spravodlivosť impérskym projektom ruskej „Veľkej Dŕžavy“. Spravodlivosť je zakaždým veľká, zatiaľ čo „elitárska veľká dŕžava“ bude vždy nespravodlivá. A aj v prípade práce na vtelení objektívnych princípov spravodlivosti do života, idea mnohonárodnej „dŕžavy“ nemusí zostať neplodná.
Ide o dve rôzne situácie keď:
Vyhlasujú sa určité princípy, no na ich realizáciu v politike chýbajú adekvátne znalosti (z tejto pozície klika Gorbačova začínala perestrojku);
Bez ohľadu na to, či sa otvorene vo verejnej politike vyhlasujú alebo nevyhlasujú určité princípy, v spoločnosti už existujú adekvátne poznatky na ich realizáciu, a na ich osnove sa vytvorila a ďalej sa rozvíja určitá subkultúra nositeľov týchto poznatkov a praktikantov, fungujúcich v živote spoločnosti podľa nich.
V Rusku momentálne má miesto druhá možnosť. Na vtelenie princípov spravodlivosti, oznámených v 3.článku tohto dokumentu sa orientuje Koncepcia Sociálnej Bezpečnosti (zkr. KSB, KOB). Je tu jedno špecifikum: k oddanosti myšlienke „dŕžavnosti“ sa hlásia predstavitelia „elity“, nesúhlasiaci s tým, že v globálnom liberálnom multikulturalizme môžu byť spustení aj pod úroveň „strednej triedy“, nielen že stratia elitárny status. A hlásia sa aj tí, čo sa boja že oni a ich rodiny budú nemilosrdne a kruto zlikvidovaní v priebehu občianskej vojny, ku ktorej nevyhnutne vedie predlžovanie kurzu internacisticko-liberálnej vnútornej politiky. V každom prípade, ľubovoľné dožadovanie sa „elitarizmu“ – to je vždy dožadovanie sa vykorisťovania „človeka človekom“: otázka je len v tom, kto sa stane objektom vykorisťovania a v akých formách má prebiehať vykorisťovanie „človeka človekom“; a tak je to vždy – pripravenosť zapredať sa, ochota zradiť v prípade ak sa nájde niekto kto očaruje ilúziou možnosti zaujať voľné miesto v nejakej „super-elite“.
Následkom tohto sa v Rusku vytvorila paradoxná politická situácia, ktorú charakterizujú nasledujúce okolnosti:
● je tu objektívna potrebnosť záchrany mnohonárodnej civilizácie – štátu Ruska od likvidácie liberalizmom alebo nacizmom;
● existuje Koncepcia Sociálnej Bezpečnosti, orientovaná na riešenie úlohy záchrany mnohonárodnej civilizácie – štátu Ruska od likvidácie liberalizmom alebo nacizmom cestou realizácie princípov Spravodlivosti do života mnohonárodnostnej spoločnosti bez ohľadu od národnostnej či náboženskej príslušnosti;
● KOB sa šíri nielen v Rusku ale aj v zahraničí;
● avšak predstavitelia „patriotickej“ (v zmysle antiliberálnosti a neprípustnosti nacionalizmu a nacizmu) vládnucej „elity“ nemôžu dať verejne najavo o svojej podpore KOB, nakoľko je to nezlučiteľné s vnútornou korporátnou disciplínou „elity“{43}.
Jediný spôsob riešenia tohto politického paradoxu v politickej praxi za podmienok davoelitárneho systému majúceho v Rusku miesto spočíva v tom, že KOB de-fakto získa status ezoterickej náuky{44}, na osnove ktorej sa už realizuje politika záchrany spoločnosti od internacizmu liberalizmu, a od nacionalisticko-nacistickej opozície tyranskej diktatúre liberalizmu. Prakticky sa to prejaví tak, že KOB následkom získania de-fakto statusu ezoterickej náuky{45}, sa nebude verejne posudzovať vyslovene ako koncepcia, disponujúca kvalitami plnosti a celostnosti; jednotlivé jej pozície sa môžu ohlasovať a aj sa ohlasujú verejne, ale bez odkazov na práce VP ZSSR a celostnosť KOB. KOB a jej aplikácia sa posudzuje iba v úzkom kruhu známych tvárí, bez účasti cudzích. Všetko to je v plnom súlade s tým, čo vyžaduje vnútorná disciplína všetkých ezoterických korporácií. V politike sa momentálne realizuje podľa princípu „kto vie – tak pochopí, a kto nevie – je to jeho problém“.
Pritom je tu ešte jeden aspekt politickej praxe a záchrany politiky na základe KOB, ktorá sa de-fakto stala ezoterickým učením v určitých kruhoch. Ten aspekt spočíva v tom že KOB sa orientuje na oboj-hemisférny obraz myslenia, v základoch ktorého leží rozumovo-obrazná súvislosť rieky pocitov spolu so všetkými poznatkami ktoré si jedinec osvojil. Následok – ten kto nevníma život a myslí prevažne ľavou hemisférou (typické pre mnohých liberálov), veľa vecí v jadre nedokáže spoznať, dokonca aj keď mu o nich niekto porozpráva alebo napíše. Z toho dôvodu – tým, že nevie, nemôže ani pochopiť politiku, ktorú na Západe charakterizujú slovami „Who is mister Putin?“ (Kto je pán Putin?) - vlastne, z uvedeného javu samotná táto otázka aj plynie.
V ten istý čas „ezoterizmus“ KOB – virtuálny, iluzórny „ezoterizmus“, keďže všetky materiály boli publikované, pri oboj-hemisférnom myslení, pri vzájomnej súvislosti ich textov s prúdom informácií, prinášaných vlastným vnímaním sveta a médiami, môže byť osvojený adekvátne.
Je jasné, že takýto variant rozvoja udalostí sa „šéfom“ Západu nepáči, preto utvrdení v tom že „pán Putin“ – nie je liberál, pokúšajú sa ho uviesť ako „Fírera celého Ruska{46}“, a popudiť situáciu k tomu, aby sa nemohol vyhnúť tejto roli a stal sa verejným stelesnením Esesáckej internacionáli a „fírerom“ bielej rasy{47} v globálnych rozmeroch a v dvojúlohe – aj antikristom. No to sa nestane, pretože už aj do tohto projektu je zavedená neprijateľná – pre jeho pánov a šéfov – zložka, ktorá tomuto projektu nedovolí sa realizovať v takej podobe, ako si to naplánovali kurátori Esesáckej internacionáli...
Vnútorný Prediktor ZSSR 21 — 29 októbra 2014Doplnené a upresnené: 01.11. 2014
dotu.ru/2014/10/31/20141031_about_politics/